Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Jakub

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Slovensko v nedeľu slávnostne dostane nového prezidenta

Autor: SITA, 9. júna 2014 07:41
kiska Novozvolený prezident Andrej Kiska počas rozhovoru pre spravodajskú agentúru SITA. Foto: SITA/Jozef Jakubčo
BRATISLAVA 9. júna (WEBNOVINY) – Prezidenta Ivana Gašparoviča vystrieda o týždeň v úrade Andrej Kiska. Na slávnostnej schôdzi Národnej rady SR v bratislavskej Redute v nedeľu 15. júna napoludnie zloží Kiska sľub do rúk predsedníčky Ústavného súdu SR Ivetty Macejkovej. Nasledovať bude štátna hymna a čestné salvy, ktoré budú odpaľovať z Tyršovho nábrežia, informoval agentúru SITA komunikačný odbor národnej rady.

Odporúčame:

Kiska zloží prezidentský sľub do rúk šéfky ústavného súdu




Kiska nechce krajinu rozdeľovať

Slávnostná schôdza sa začne o 11:45, otvorí ju predseda parlamentu Pavol Paška. Nasledovať bude samotný akt sľubu. "Prezident Kiska bude mat inauguračný prejav, po ktorom predseda NR SR slávnostnú schôdzu ukončí," uviedol komunikačný odbor parlamentu.

Nastupujúci prezident Andrej Kiska pre agentúru SITA prezradil, že inauguračný prejav by mal trvať približne 20 minút a ešte nemá konečnú podobu. "Chcem byť prezident, ktorý chce spájať občanov, spájať našu krajinu. Určite nebudem prezident, ktorý by chcel našu krajinu rozdeľovať a hájiť záujmy niektorých politických strán, alebo, v úvodzovkách, opozície. Chcem byť prezidentom ľudí," priblížil pre agentúru SITA Kiska kľúčové posolstvo prejavu.


Recepcia na hrade

Po inaugurácii novej hlavy štátu bude nasledovať omša v Dóme sv. Martina a po nej slávnostná recepcia na Bratislavskom hrade. Hostí na inauguráciu v Redute pozýva národná rada a z približne 500 pozvaných osobností si prezident Kiska mohol určiť približne 50. Ako konštatoval, budú medzi nimi jeho najbližší príbuzní a priatelia.

Na večernú slávnostnú recepciu, ktorú už organizuje Kancelária prezidenta SR, si nastupujúca hlava štátu pozýva aj ďalších hostí. Zoznam zverejní Kiskov tím v stredu. "Budú medzi nimi ľudia, kvôli ktorým som do volieb išiel a rozhodol vôbec do politiky vstúpiť," doplnil Andrej Kiska. Denník Sme v piatok informoval, že Kiska pozval na recepciu po inaugurácii aj ľudí, ktorí dostali ocenenie Biela vrana a zástupcov niektorých mimovládok. Medzi pozvanými je napríklad Laco Oravec z Nadácie Milana Šimečku, Zuzana Wienk z Aliancie Fair-play, ďalej Zuzana Pechočiaková, ktorá poukázala na bielenie zdravotnej karty v nitrianskej nemocnici či učiteľ Vladimír Crmoman.

Občiansky kandidát Andrej Kiska získal v druhom kole marcových prezidentských volieb 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo je 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Súčasný premiér Robert Fico dostal 893 841 hlasov oprávnených voličov, teda 40,61 percenta.


gasparovic Dosluhujúci prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič. Foto: SITA/Jozef Jakubčo


Prezident, ktorý odmietol vymenovať generálneho prokurátora

Stovky profesorov a sudcov či desiatky rektorov a generálov vymenoval dosluhujúci prezident Ivan Gašparovič za desať rokov svojho pôsobenia vo funkcii najvyššieho predstaviteľa štátu. Boli však aj takí, ktorí narazili na Gašparovičov odpor a v Prezidentskom paláci na slávnostnom akte vymenovania nikdy neboli.

Podľa ústavy hlava štátu menuje premiéra a členov vlády, vedúcich ústredných orgánov a vyšších štátnych funkcionárov, ale aj profesorov, rektorov a generálov. Keď Gašparovič v roku 2004 prvýkrát zasadol do kresla prezidenta, premiérom bol Mikuláš Dzurinda. V júli 2006 vymenoval vládu Roberta Fica, v júli 2010 kabinet Ivety Radičovej a v apríli 2012 druhú Ficovu vládu. Od roku 2004 Gašparovič vymenoval 994 vysokoškolských profesorov a 82 rektorov. Na slovenských súdoch vďaka Gašparovičovi pribudlo 410 sudcov bez časového obmedzenia, vymenoval tiež šesť členov Súdnej rady SR, deväť sudcov Ústavného súdu SR a v roku 2007 aj jej predsedníčku Ivettu Macejkovú. Šéfa Najvyššieho súdu SR vymenoval prezident len jedenkrát, v roku 2009 sa ním stal Štefan Harabin. Do čela armády postavil troch náčelníkov Generálneho štábu Ozbrojených síl SR a vymenoval či povýšil 56 generálov.


Nevymenoval všetkých

Gašparovič vymenoval jedného generálneho prokurátora, do funkcie v roku 2013 posunul Jaromíra Čižnára. Ešte pred tým však Gašparovič odmietol za generálneho prokurátora vymenovať Jozefa Čentéša, ktorého v júni 2011 zvolil parlament. Ako dôvody nevymenovania uviedol podozrenia z korupcie pri jeho voľbe či fakt, že Čentéš bol zvolený na základe zákona, ktorého účinnosť pozastavil ústavný súd.

V roku 2006 sa zasa hlava štátu rozhodla nevymenovať štátneho tajomníka ministerstva financií Vladimíra Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Tvaroška totiž podľa Gašparoviča nemal potrebnú päťročnú prax v riadiacej, vedeckej alebo pedagogickej funkcii v menovej oblasti alebo finančníctve. Výhrady mal Gašparovič aj voči kandidátke ministra vnútra na post rektorky Akadémie policajného zboru Lucii Kurilovskej. Ešte vlani mu prekážalo, že to nedotiahla ďalej ako na odbornú asistentku. Kurilovská sa medzitým habilitovala, ministerstvo vnútra však prezidentovi návrh na vymenovanie neposlalo, a tak ju pravdepodobne vymenuje až nový prezident Andrej Kiska. Kurilovská v minulosti kritizovala prezidenta za jeho rozhodnutie nevymenovať Jozefa Čentéša.

Gašparovič niekoľkokrát využil svoju ústavnú právomoc udeliť individuálnu milosť či amnestiu. Od roku 2004 udelil 27 milostí a podpísal sa pod dve amnestie. Prvú udelil pri príležitosti prvého zvolenia do úradu prezidenta 18. júna 2004, druhú pri príležitosti 20. výročia vzniku Slovenskej republiky 1. januára 2013.


Vyštudovaný právnik

Prezident Ivan Gašparovič sa narodil 27. marca 1941 v Poltári. Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského (1959 - 1964), v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a habilitoval sa za docenta na Právnickej fakulte UK. V roku 1964 nastúpil na Okresnú prokuratúru v Martine a potom na Mestskú prokuratúru v Bratislave. Od roku 1968 pôsobil na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. V tom istom roku podľa Wikipédie vstúpil do Komunistickej strany Československa, odkiaľ ho však po pol roku vylúčili.

V rokoch 1990 – 1992 zastával post generálneho prokurátora Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. 2. marca 1992 ho prezident Václav Havel z funkcie odvolal, v odvolaní nie sú uvedené žiadne dôvody. Podľa vtedajšieho Havlovho kancelára Karla Schwarzenberga dôvodom bola nečinnosť. Nespokojným poslancom Federálneho zhromaždenia sa nepozdávalo, že dostatočne nedbal, aby sa vyšetrili prípady niekdajších komunistických prominentov.


Dvojnásobný prezident

Od roku 1992 bol Gašparovič členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), v júni 1992 bol zvolený za poslanca SNR za HZDS. Stal sa predsedom Slovenskej národnej rady (SNR), neskôr Národnej rady (NR) SR. Po parlamentných voľbách v roku 1994 znovu vykonával funkciu predsedu NR SR. Po sneme HZDS v júli 2002, keď sa Gašparovič nedostal na kandidátku strany do jesenných parlamentných volieb, sa rozhodol založiť stranu Hnutie za demokraciu (HZD), ktorej sa stal predsedom.

Prezidentom Slovenskej republiky sa Ivan Gašparovič po prvý raz stal v roku 2004. V druhom kole volieb 17. apríla 2004 získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta hlasov voličov a jeho protikandidát Vladimír Mečiar podporu 40,09 percenta. Po druhý raz zvíťazil Gašparovič v prezidentských voľbách v roku 2009. S podporou 55,53 percenta zo všetkých platných hlasov zvíťazil v druhom kole prezidentských volieb nad protikandidátkou Ivetou Radičovou (44,46 percenta). Gašparovič je prvým prezidentom SR, ktorý vykonáva funkciu dve päťročné funkčné obdobia za sebou. Ivan Gašparovič je ženatý a má dve dospelé deti - dcéru Denisu a syna Iva. Je autorom publikácií Myslím národne, cítim sociálne, Dôstojný život pre všetkých a O nás - Slovensko, Európa, Zem.

Druhé funkčné obdobie sa Gašparovičovi končí 15. júna, keď sa novou hlavou štátu stane Andrej Kiska.



Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy