Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.skZdravoteka.sk

WebNoviny

Meniny má: Gejza

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Začalo sa astronomické leto, je najdlhší deň v roku

Autor: SITA, 21. júna 2014 10:14, aktualizované: 21. júna 2014 13:34
leto Letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Foto: ilustračné - SITA/Diana Černáková
BRATISLAVA 21. júna (WEBNOVINY) - Astronomické leto sa u nás začalo v sobotu o 12:51, kedy nastal letný slnovrat. V tomto okamihu bola severná pologuľa najviac naklonená k Slnku.

Agentúru SITA o tom informoval Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov. Dnešný deň je podľa jeho slov u nás najdlhší, Slnko je nad obzorom 16 hodín a 13 minút, pričom dni sa budú skracovať až do zimného slnovratu, ktorý bude 22. decembra.


Leto je najdlhšie ročné obdobie

Letný slnovrat môže byť v rôzne dni, 20. alebo až 22. júna. Najbližšie bude 20. júna v roku 2020, čo je po prvýkrát od roku 1796 a 22. júna až v roku 2103. "Leto je najdlhším ročným obdobím a stále sa predlžuje a bude sa do roku 4000, kedy bude o šesť hodín a 43 minút dlhšie ako je teraz," poznamenal.

Letný slnovrat bol významným okamihom, ktorý poznali už staroveké národy. Niektoré stavby a chrámy boli orientované podľa východu či západu Slnka. "Tento súvis nájdeme napríklad aj v prípade známej megalitickej stavby Stonehenge v anglickom grófstve Wiltshire, ktorej najstaršie časti majú viac ako päťtisíc rokov," priblížil Rapavý.

Naši predkovia kedysi oslavovali najkratšiu noc v roku - Vajano, ktorá znamenala príchod teplého ročného obdobia. Tradičné bolo pletenie vencov a obradné kúpanie v potoku či v rannej rose na lúke, z čoho pochádzajú aj názvy ako Kupalo, Kupajlo či Kalojan.


Naši predkovia verili v magickú moc

Pôvodné pohanské tradície sa podľa Rapavého pod vplyvom kresťanstva presunuli na sviatok Jána Krstiteľa 24. júna, no pôvodné uctievanie Slnka a ohňa sa zachovalo.

Oheň, ako jeden zo štyroch živlov, sa rozkladal na všetky štyri svetové strany, mal ochrannú funkciu, chránil pred zlými démonmi a liečil choroby. "Uhlíky z vatry sa rozsypali po poli, aby tak zabezpečili lepšiu úrodu, na stožiaroch sa točili alebo z kopcov sa spúšťali horiace kolesá," vysvetli Pavol Rapavý zo Slovenského zväzu astronómov.

Ako dodal, naši predkovia verili, že v tento deň boli živly najsilnejšie. Byliny nazbierané počas svätojánskej noci mali magickú moc, otvárali sa poklady zeme, ukazovali sa víly, škriatkovia, bolo tiež možné porozumieť reči zvierat. "Dodnes sa v niektorých regiónoch Slovenska zachoval zvyk preskakovania jánskych ohňov, no množstvo tradícií už zaniklo aj pričinením cirkvi, ktorá ešte v 16. storočí niektoré rituály zakázala," uzavrel pre agentúru SITA Rapavý.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Súhlasíte s návrhom zákona, aby boli obchody na Slovensku počas sviatkov zatvorené?
Áno, je to veľmi dobrý nápad
Každý obchodník nech sa sám rozhodne, či bude mať zatvorené alebo otvorené
Nie, pretože niekedy zájdem do obchodu aj cez sviatočný deň
Okrem sviatkov by som zakázal/-a aj nedeľný predaj
Je mi to jedno
Ďalšie ankety