Jedna spoločnosť podáva na ústavný súd tisíce sťažností

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Ústavný súd
Plénum Ústavného súdu SR Foto: SITA/Ivan Fleischer

KOŠICE 25. júna (WEBNOVINY) – Až 31 193 sťažností od jedinej právnickej osoby – spoločnosti P., s.r.o., prišlo na Ústavný súd (ÚS) SR v období od roku 2011 do decembra 2013. V roku 2013 prišlo na ÚS od tejto spoločnosti 20 965 sťažností. Do 31. mája tohto roka dostal ÚS SR ďalších 5 333 sťažností.

Nevyhovujúca kvalita sťažností

„Ústavný súd nespochybňuje právo sťažovateľky a jej právneho zástupcu obrátiť sa na ústavný súd s nevyhnutným počtom sťažností. Musím však vyjadriť svoje znepokojenie nad skutočnosťou, 14 987 sťažností bolo odmietnutých, pretože ich kvalita nevyhovovala štandardným kritériám pre prijatie na ďalšie konanie pred ústavným súdom, a to aj napriek tomu, že tento právny zástupca bol niekoľkokrát poučený,“ povedala predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Odborná i laická verejnosť často kritizuje ústavný súd za neprimeranú dĺžku konania. „Musím zdôrazniť, že úmerne nárastu počtu sťažností od právneho zástupcu spomínanej právnickej osoby narastá priemerná dĺžka konania pred ústavným súdom. Kým v roku 2011 bola priemerná dĺžka konania 86 dní, v roku 2012 to už bolo 103 dní a v roku 2013 až 187 dní,“ podčiarkla Macejková. Doložila, že napriek zahlteniu ÚS množstvom sťažností s nepresnými a nesprávnymi údajmi od jedinej právnickej osoby, zastupovanej právnym zástupcom, „v súčasnosti pracujeme s maximálne dvojročnými podaniami, čo je v porovnaní s inými európskymi súdmi vzhľadom na rozsah kompetencií a celkový ročný nápad slovenského ústavného súdu unikátom“.

Neopodstatnené sťažnosti

Ústavný súd SR
Foto: SITA/Marián Angelovič

Kancelária ÚS už niekoľkokrát upozorňovala, že nemá dostatok personálnych, technických ani finančných kapacít na spracovanie takého vysokého počtu podaní v krátkom čase, čo výrazne obmedzuje priestor pre rozhodovaciu činnosť sudcov ústavného súdu, a to tak z hľadiska množstva, ako aj obsahu. Podania často neobsahujú ani len základné náležitosti.

Podania právneho zástupcu, ktoré predkladá ústavnému súdu, sa obmedzujú na niekoľko typov skutkovo a právne totožných vecí, a to napriek tomu, že už z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného súdu mu musí byť známy právny názor ústavného súdu na danú problematiku. „Takéto konania možno len ťažko považovať za efektívny výkon advokácie a účinné využívanie právnych prostriedkov na ochranu práv a právnych záujmov klientov,“ hovorí predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.

Dodala, že dôkazom týchto skutočností sú rozhodnutia ústavného súdu, ktorý len v období od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013 odmietol 14 987 týchto sťažností. Vo väčšine prípadov šlo zamietnutie pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pre nedostatok právomoci ústavného súdu, pre zjavnú neopodstatnenosť, či z dôvodu neprípustnosti sťažnosti.

Neprofesionálne konanie advokáta

Konanie právneho zástupcu spoločnosti by bolo možné hodnotiť ako prejav neprofesionality advokáta a ako porušenie jeho základných právnych povinností tak voči svojim klientom, ako aj voči orgánu verejnej moci, vo vzťahu ku ktorému v mene svojich klientov koná. „Je celkom odôvodnene možné uvažovať nad tým, či je jeho skutočným cieľom ochrana práv a slobôd jeho klientov a realizovanie procesných práv, alebo znefunkčnenie, resp. paralyzovanie činnosti ústavného súdu. Aj napriek poučeniu totiž opakovane vedome postupuje v rozpore s procesným predpisom o konaní pred ústavným súdom. S ohľadom na tieto okolnosti je možné konštatovať, že nejde o využívanie, ale o zneužívanie právnych prostriedkov poskytovaných procesnými predpismi,“ zdôrazňuje Macejková.

V tejto súvislosti Macejková dvakrát listom upozornila Slovenskú advokátsku komoru (SAK) na postup advokáta a požiadala ju o riešenie vzniknutej situácie. SAK postúpila túto žiadosť na prerokovanie Revíznej komisii SAK a tá uviedla, že „advokát v rámci zastupovaní akéhokoľvek klienta nie je limitovaný žiadnym počtom podaní, ktoré v mene klienta smie podať“. Potvrdila, že „niet pochybností o tom, že tento enormný počet podaní advokáta výrazne prispieva k zahlcovaniu ústavného súdu a vedie k paralyzovaniu jeho rozhodovacej činnosti“, to však podľa Revíznej komisie SAK neznamená, že tento advokát svojím konaním porušuje povinnosti v zmysle zákona o advokácii.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ivetta Macejková
Firmy a inštitúcie Ústavný súd SR