Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Marta

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Sudcovia sa budú voliť tajne, Kiska sa pod zákon nepodpísal

Autor: SITA, 8. júla 2014 17:23, aktualizované: 8. júla 2014 17:40
kiska Prezident SR Andrej Kiska Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 8. júla (WEBNOVINY) - Prezident SR Andrej Kiska sa rozhodol nepodpísať zákon o sudcoch a prísediacich, ktorý parlament schválil 4. júla bez akceptovania jeho pripomienky.

Agentúru SITA o tom informovala Elena Bianchi z Tlačového oddelenia Kancelárie prezidenta SR. Parlament nevyhovel pripomienke prezidenta, ktorý novelu zákona národnej rade vrátil, pričom poslancom navrhol, aby ponechali verejné hlasovanie súdnej rady o funkcionároch v justícii.

Kiska argumentoval, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku je verejné a transparentné rozhodovanie súdnej rady najlepším riešením. Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna patrí do pôsobnosti súdnej rady. Zákonodarcovia za Smer-SD však právnu normu 4. júla schválili v pôvodnom znení. Novela nadobudne účinnosť od 1. septembra.

Odporúčame aj:

Hlasovanie o sudcoch bude tajné, parlament Kiskovi nevyhovel

Kažimír sa stretol prvýkrát s Kiskom, zaujímali ho start-upy

Fico chce chrániť vodu v ústave, opozíciu vyzval na podporu

Ústava nie je trhací kalendár, odkázal Most-Híd premiérovi




Viac odpracovaných dní na 13. a 14. plat

Voľby predsedu Najvyššieho súdu SR a jeho podpredsedu ako aj voľby predsedu Súdnej rady SR a jej podpredsedu tak budú tajné. Neverejné majú byť všetky hlasovania súdnej rady o personálnych otázkach sudcov, či už pôjde o ich menovanie alebo odvolanie, členov disciplinárnych senátov alebo voľbu sudcov, ktorí Slovensko zastupujú v medzinárodných organizáciách. Právna norma poslancov za vládnu stranu Smer-SD Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa, ktorá čiastočne nadväzuje na novelu ústavy Smeru-SD a KDH, by mala sprísniť pravidlá pre sudcov.

Ústavný zákon rieši oddelenie funkcií predsedu najvyššieho súdu a súdnej rady, jej zloženie a fungovanie i zavedenie preverovania sudcovskej spôsobilosti. Nadväzujúcou novelou zákona o sudcoch sa napríklad predseda súdnej rady dostane medzi subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Návrhom sa však predovšetkým majú sprísniť pravidlá niektorých sudcovských výhod, ako je práca doma či poberanie 13. a 14. platu. Rezort spravodlivosti chce zlepšiť kontrolu ich práceneschopnosti a zaviesť sankcie sudcov za spôsobenie prieťahov v konaní.

Povoľovanie tzv. práce v domácom prostredí sa má zmeniť tak, aby sa zabránilo zneužívaniu tohto inštitútu. Po novom sa tiež sudcom zvýši počet odpracovaných dní, po ktorých im vznikne nárok na 13. a 14. plat. Sudca by musel reálne odpracovať v rozhodujúcom polroku minimálne 95 dní, teraz je to 75 dní.


Platenie pokút za chyby

Od sudcov by mohli v budúcnosti vyžadovať preplatenie časti alebo celých pokút, ktoré štát musí uhradiť úspešným sťažovateľom pred ústavným súdom alebo ESĽP. Išlo by o prípady uznaných prieťahov v konaní alebo porušenia iných základných práv a slobôd, ak za ne ÚS alebo ESĽP nariadil štátu vyplatiť sťažovateľovi konkrétnu čiastku. Sudca by sa na nej musel podieľať alebo ju celú preplatiť vtedy, ak by jeho konkrétne zavinenie právoplatne potvrdil disciplinárny súd.

Novela mení doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov, ktorý sa v praxi neosvedčil a disciplinárny súd bol dlhší čas zablokovaný. Súdna rada podľa zákona volí na tri roky 10 kandidátov na predsedov disciplinárnych senátov a 30 ich členov. Tí sa zaraďujú do databáz. Jednu tvoria predsedovia, druhú 15 členov spomedzi kandidátov navrhnutých ministrom (ôsmi z nich musia byť sudcovia). V tretej databáze sú 15 členovia zvolení z kandidátov navrhnutých NR SR (ôsmi musia byť sudcovia).

Z databáz potom náhodným výberom kreujú senáty pre jednotlivé disciplinárne prípady. Navrhovaných kandidátov však bolo stále málo, súdna rada nemala koho voliť a senáty nemali ako vznikať. Novela upúšťa od náhodného generovania senátov pre každý prípad disciplinárneho konania a namiesto toho zavádza mechanizmus každoročného kreovania disciplinárnych senátov cez rozvrh práce. Disciplinárne prípady týmto senátom budú prideľovať náhodným výberom, teda rovnakým spôsobom ako na všetkých všeobecných súdoch. Súdna rada má po novom vytvárať aspoň štyri disciplinárne senáty prvého stupňa (z každej databázy tam bude jeden zástupca) a aspoň dva odvolacie disciplinárne senáty (jeden predseda a po dvaja členovia z ministerskej a parlamentnej databázy).

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety