Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Bartolomej

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Lykožrút devastuje symbol Tatier, hmyz zničil tretinu lesa

Autor: SITA, 21. septembra 2014 07:20
Podľa šéfa ochranárov negatívne dopady klimatických zmien, o ktorých sa stále rozpráva, by nás mali nabádať, aby sme si vážili každý zelený strom.
tatry Pohľad z vrtuľníka na následky veternej smršte vo Vysokých Tatrách. Foto: archívne, SITA/Radoslav Maťaš
POPRAD 21. septembra (WEBNOVINY) – Desať rokov po veľkej vetrovej kalamite hovorí vedúci ochranného obvodu Štátnych lesov Tatranského národného parku Tatranská Javorina Ján Slivinský o prehratom boji s lykožrútom. Takmer celé územie ochranného obvodu Tatranská Javorina, približne 97 percent, sa nachádza v troch národných prírodných rezerváciách.

Z celkovej výmery 2700 hektárov lesa už celú tretinu zničil podkôrny hmyz. "Skúsenosti sme mali. Jednu hmyzovú kalamitu sme v rokoch 1995 a 1996 úspešne zlikvidovali. My sme presne vedeli, aký vývoj nás čaká. Mrzí nás, že naše varovania ostali nepovšimnuté," povedal Slivinský. V súčasnej situácii už nie je podľa neho v silách človeka zabrániť úplnému zničeniu lesov v Tatrách lykožrútom.

Obrazom: Následky kalamity v Tatrách



Odchádza aj symbol Tatier

Počiatočné nespracovanie vetrovej kalamity v Tatranskej Javorine ešte z roku 2002, približne 7500 metrov kubických dreva, spôsobilo podľa Slivinského premnoženie lykožrúta na 209-tisíc metroch kubických do konca roku 2013. Z toho je v bezzásahovej zóne približne 144-tisíc metrov kubických dreva. Podľa Slivinského práve negatívne dopady klimatických zmien, o ktorých sa stále rozpráva, by "nás malo evokovať k tomu, aby sme si vážili každý zelený strom". Podľa neho bolo v silách človeka zvládnuť kalamitu v Javorine a nedostať ju do takých rozmerov, do akých sa dostala

Tatranský národný park bol v minulosti "výstavnou skriňou" a lykožrút sa tu nedostal do takého stavu, v akom je dnes. "V súčasnosti nám odchádzajú celé závery dolín aj smrečiny spolu s limbou, ktorá je symbolom Tatier. V súčasnosti ju likviduje lykožrút," povedal Slivinský. Podľa neho súčasná generácia ochudobnila budúce generácie o zelené porasty v Tatrách. "Prichádzame o 150- až 200-ročné porasty, tie ešte mali polovicu života pred sebou," povedal Slivinský.


Rizikové sú aj prívalové dažde

Súčasný stav nie je podľa Slivinského konečný. Každý rok pribúdajú ďalšie desiatky hektárov zničeného lesa. Zároveň zdôrazňuje, že táto severná časť TANAP-u vôbec nebola zasiahnutá rozsiahlou vetrovou kalamitou v roku 2004. Priestor pre premnoženie lykožrúta vytvoril podľa Slivinského svojou nečinnosťou až človek, na základe zákazov a obmedzujúcich požiadaviek orgánov ochrany prírody.

"Paradoxne pri uplatňovaní pasívnej ochrany, čiže bezzásahového režimu, je najviac postihnutý predmet ochrany. Okrem toho nám v obdobiach sucha vo zvýšenej miere vysychajú pramene a strácajú sa potoky, prívalové dažde spôsobujú obrovské škody," dodal Slivinský.

Pasívna ochrana prírody vychádza podľa Slivinského z predpokladu, že príroda sa sama vysporiada s podkôrnym hmyzom a preto netreba robiť proti nemu žiadne opatrenia. Tento prístup začala ochrana prírody podľa Slivinského razantne presadzovať na neúmerne veľkom území už po vetrovej kalamite zo 17. novembra 2002, ktorá urobila najväčšie škody v oblasti Javoriny. Už teraz sa v Tatrách podľa neho opakuje podobný scenár, aký sa udial v národných parkoch Bavorský les alebo Šumava, ktorým bolo totálne zničenie smrečín lykožrútom v bezzásahovej zóne až po hornú hranicu lesa.


Z pohľadu biodiverzity nie je lykožrút tragédia, tvrdí šéf správy TANAP-u

Z pohľadu biodiverzity nie je rozšírenie lykožrúta vo Vysokých Tatrách tragédiou. Pre agentúru SITA to povedal riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. "Tam, kde stromy vyschnú alebo spadnú, vždy narastie niečo nové, živé a namiešané prírodným receptom a nie človekom, a tak určite aj odolnejšie," povedal Majko. "Ak sa však dívame z pohľadu lesného hospodára na klasickom lesnom závode, tak určite drevo, ktoré ostane ležať v lese a nie je predané, to trápi."

Podľa Majka Správa TANAP-u postupuje v zasiahnutých bezzásahových oblastiach v rámci platnej legislatívy. Majko považuje za nešťastné, že kolegovia z iného rezortu komentujú v médiách zákon, ktorý bol prijatý parlamentom, pretože štátnym zamestnancom neprináleží kritizovať zákony. "Za nešťastné môžeme považovať dokonca aj vyjadrenia, že v najstaršom národnom parku chceme 'bojovať' s prírodou a jej zložkami, ktorou je aj podkôrny hmyz," dodal Majko.

Podľa Jána Slivinského nie je v súčasnosti možné zabrániť zničeniu tatranských lesov lykožrútom. V bezzásahových pásmach sú podľa neho paradoxne viac ohrozené stromy ako škodcovia. Tento prístup sa podľa neho uplatňuje na neprimerane veľkom území. Podľa jeho slov je na územiach s bezzásahovým režimom škodcami zasiahnutých približne 144-tisíc metrov kubických dreva.



Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy