Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Petrana, Petronela

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Kiska úraduje sto dní, je druhým najpopulárnejším politikom

Autor: SITA, 22. septembra 2014 06:12
Andrej Kiska sa stal štvrtým prezidentom Slovenska Prezidentovi Andrejovi Kiskovi (vpravo) dôveruje 20,5 percenta opýtaných. Foto: SITA/Ján Slovák
BRATISLAVA 22. septembra (WEBNOVINY) - V pondelok uplynie sto dní, odkedy sa Andrej Kiska ujal funkcie hlavy štátu. Za viac než tri mesiace v úrade už stihol ovplyvniť smerovanie slovenskej justície, ale aj zahraničnej politiky, o ktorej sa pred prezidentskými voľbami hovorilo ako o jednej z jeho slabších stránok.

Premiér a neúspešný kandidát na prezidenta Robert Fico pred voľbami často opakoval, že Kiska bude predĺženou rukou opozície a dobrodruhom v zahraničnej politike. Podľa politológa Jána Baránka prvých sto dní Kisku zatiaľ neukázalo, že by sa predpovede predsedu vlády naplnili.

Andrej Kiska Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo



Vetoval zatiaľ jeden zákon

"O tomto sa budeme môcť baviť, ak začne vládnej strane vracať zákony a bude akceptovať výhrady opozície, teraz je ešte príliš skoro," hovorí Baránek. Prezident Kiska zatiaľ vetoval jeden zákon. Odmietal, aby bolo hlasovanie v Súdnej rade SR tajné, a tak národnej rade vrátil zákon o sudcoch a prísediacich. Poslanci Smeru jeho veto prelomili.

S predstaviteľmi vládnej strany sa nezhodol ani v otázke vymenovania ústavných sudcov do funkcie. Zo šestice kandidátov na ústavných sudcov zvolených v parlamente vymenoval len jednu sudkyňu. Ostatní kandidáti podľa prezidenta neboli dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie takéhoto postu.

"Nepáči sa mi, že prezident nevymenoval kandidátov na ústavných sudcov ani jeho spôsob hodnotenia kandidátov," povedal agentúre SITA o prvých sto dňoch Kisku v úrade predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer). Hlavu štátu za jeho rozhodnutie už dávnejšie kritizoval aj premiér Fico a predseda parlamentu Pavol Paška. Piati odmietnutí kandidáti sa navyše sťažujú na ústavnom súde.


Zasiahol aj do zloženia súdnej rady

sudcovia Foto: SITA/Jozef Jakubčo
"Odmietnutie sudcov, ktorých mu navrhla národná rada, sa dalo očakávať. Ja osobne to považujem za dobrý krok, lebo tá deformácia, ktorá nastala ešte pri Ivanovi Gašparovičovi pri Čentéšovi, sa teraz vrátila," myslí si politológ Baránek, podľa ktorého by bolo dobré vyjasniť si, či štát smeruje k prezidentskému režimu alebo ostáva pri parlamentnej demokracii.

Krátko po nástupe do funkcie Kiska zasiahol aj do zloženia súdnej rady, keď vymenil troch jej členov, ktorých nominoval ešte jeho predchodca Ivan Gašparovič. Prezident tiež oznámil, že bude prísnejšie preverovať uchádzačov o post na všeobecný súd. V auguste takto nevymenoval sudkyňu, ktorá uspela vo výberovom konaní na súde, kde pracuje jej matka.

Prvých sto dní využil Kiska aj na prvé zahraničné cesty, počas ktorých sa zoznámil s prezidentmi Maďarska, Česka, Poľska aj Rakúska. V septembri sa zúčastnil na dôležitom summite NATO vo Walese, kde spojencov informoval o tom, že Slovensko bude dávať viac peňazí na obranu. Aliancii ponúkol zriadenie logistického centra NATO v Poprade, ktoré by malo slúžiť aj na prepravu munície.


Zahraničná politika vôbec nie je jeho slabá stránka

"Ukazuje sa, že zahraničná politika vôbec nie je jeho slabá stránka. Mne pán prezident Kiska v oblasti zahraničnej politiky pripadá ako človek, ktorý zatiaľ neurobil jedinú chybu narozdiel od predchádzajúceho prezidenta Ivana Gašparoviča. Prezident je predovšetkým človek, ktorý si jasne uvedomuje, že Slovensko je súčasť Západu, EÚ a NATO a podľa toho sa chová aj rozpráva," myslí si predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd).

Ján Baránek podotýka, že od nástupu Kisku do funkcie možno pozorovať nesúlad v smerovaní zahraničnej politiky medzi prezidentom a premiérom, ktorý sa prejavuje v otázke krízy na Ukrajine. "Prezident prispel k polarizácii pohľadu na ukrajinský konflikt, čím nechcem povedať, že prispel dobre alebo zle. Sú tu však dva odlišné názory, ktoré nie sú kompatibilné," tvrdí politológ narážajúc na vyjadrenia premiéra Fica, ktorý sám seba označuje za odporcu sankcií a vyhlasuje, že je proti základni NATO na Slovensku.

Ani iný názor prezidenta Kisku na dianie na Ukrajine podľa Baránka neznižuje jeho popularitu medzi ľuďmi. Podľa augustového prieskumu agentúry Polis Slovakia je hlava štátu druhým najpopulárnejším politikom. Dôveruje mu 20,5 percenta opýtaných, kým dlhodobo najpopulárnejšiemu Robertovi Ficovi verí 34 percent respondentov. Kiska pravidelne komunikuje s občanmi na svojom profile na Facebooku, kde má viac než 130-tisíc fanúšikov.

Prezident Andrej Kiska navštívil reedukačné centrum v Hlohovci Prezident SR Andrej Kiska (v strede) a verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová (vpravo) počas návštevy Reedukačného centa v Hlohovci. Foto: SITA/Martin Havran



Vystupuje ako ľudový prezident

Vzdal sa svojho mesačného platu v prospech ľudí v núdzi a stretáva sa so sociálne odkázanými. "Zatiaľ neurobil nič také, čo by mu malo znížiť podporu. Skôr naopak, vystupuje ako ľudový prezident. Verím, že veľa ľuďom to môže byť sympatické," tvrdí Baránek. Na druhej strane, politológovi sa nepáči Kiskov prístup k petícii za referendum o ochrane rodiny z dielne Aliancie za rodinu, pod ktorú sa podpísalo viac ako 400-tisíc ľudí.

Hlava štátu nechala referendum preskúmať ústavnému súdu. "Netvrdím, že to, čo spravil, nie je legitímne, len to nie je kompatibilné s jeho predvolebnými vyhláseniami, lebo vtedy to reálne sľúbil, že to spojí s komunálnymi voľbami," ukončil Baránek.

O priazeň voličov v prezidentských voľbách sa uchádzal Andrej Kiska ako nestranícky a nezávislý kandidát. V prvom kole prezidentských volieb 15. marca získal 24 percent a skončil druhý za premiérom a predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom, ktorý získal 28 percent. Obaja postúpili do druhého kola voľby, ktoré sa konalo 29. marca a v ňom získal Andrej Kiska 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Inaugurácia Kisku do úradu prezidenta sa uskutočnila 15. júna.

kiska Prezident Andrej Kiska. Foto: SITA/Jozef Jakubčo


Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Súhlasíte s návrhom Európskej komisie, aby štáty platili pokutu 250-tisíc eur za neprijatého utečenca?
Myslím si, že Slovensko by malo pomôcť a prijať utečencov. Žiadna pokuta nám tak hroziť nebude
Je to neetické, ako môžu hodnotu človeka vyčísliť peniazmi
Nesúhlasím s prijatím utečencov a ani s pokutami, je to čisté vydieranie
Štáty EÚ nevedia, ako riešiť migračnú krízu a tento návrh to len dokazuje
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy