Na čele klubu KDH je nový šéf, Figeľ má so Zajacom iné plány

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Zasadnutie Rady KDH v Ružomberku
Rada Kresťanskodemokratického hnutia v Ružomberku, ktorej témou je vnútropolitická situácia, príprava celoslovenského snemu a príprava komunálnych volieb. Ružomberok, 27. september 2014. Foto: SITA/Ján Viazanička

BRATISLAVA 27. septembra (WEBNOVINY) – Poslanecký klub Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) má nového predsedu. Pavol Zajac sa totiž vzdal tejto funkcie, nahradil ho Pavol Abrhan.

Výmena sa uskutočnila počas rokovania Rady KDH, ktorá v sobotu zasadala v Ružomberku. Personálne zmeny súvisia so snemom hnutia, ktorý má byť v októbri v Poprade. Na ňom sa má Zajac uchádzať o funkciu podpredsedu KDH, do ktorej ho navrhol predseda strany Ján Figeľ. O jeho schválení rozhodnú delegáti snemu. Hlavným bodom októbrového snemu bude aj prijatie programových téz Základného programu KDH. Schválenie Základného programu hnutia sa očakáva na slávnostnom sneme na budúci rok v Nitre.

Obrazom: Zasadnutie Rady KDH v Ružomberku

Zajac viedol klub KDH od 13. mája, keď o jeden hlas porazil práve Abrhana. Do funkcie Zajaca navrhol predseda hnutia Ján Figeľ. Zajac už tesne po zvolení avizoval, že funkciu šéfa klubu berie len dočasne, na prechodné obdobie.

Poslanecký klub KDH v NR SR nemal po prezidentských voľbách predsedu. Pavol Hrušovský sa vzdal tejto funkcie po neúspešných prezidentských voľbách 7. apríla. V prvom kole prezidentských volieb získal totiž len 3,3-percentnú podporu voličov, následne sa vzdal funkcie predsedu poslaneckého klubu KDH v parlamente.

Pavol Abrhan, ktorý bol politicky zodpovedný za jeho kampaň, rezignoval vtedy na funkciu podpredsedu hnutia. Pôvodne však avizoval, že v októbri sa na sneme mieni o funkciu podpredsedu uchádzať opäť. KDH má podľa stanov šesť podpredsedov. Neobsadenú má jednu podpredsednícku stoličku.

KDH stavia kandidátov na primátorov v štyroch krajských mestách

Rada sa zaoberala aj prípravou na novembrové komunálne voľby, do ktorých stavia štyroch kandidátov na primátorov krajských miest – Andreu Turčanovú v Prešove, Jána Žitňanského v Trnave, Petra Lačného v Banskej Bystrici a Petra Belinského v Žiline. „Trnava je dlhodobo najlepšie hospodáriacim mestom na Slovensku. Svoju kandidatúru považujem za silný záväzok nielen voči materskému KDH a širokej pravicovej koalície siedmich strán, ktorá ma podporila, ale najmä voči občanom mesta Trnava, aby sme pokračovali v doterajšej úspešnej práci v meste,“ povedal Žitňanský.

Ambíciou KDH v komunálnych voľbách je podľa Abrhana obhájiť tie dobré pozície, ktoré KDH v komunálnej politike má.

Ako povedal v sobotu pre agentúru SITA, to znamená, že na úrovni krajských miest chcú kresťanskí demokrati minimálne obhájiť pozíciu primátora v Trnave, kde je ich kandidátom Ján Žitňanský. „Pre Žitňanského sa podarilo v Trnave získať širokú podporu stredopravých strán. Ale uchádzame sa o podporu voličov aj v iných mestách a obciach. Verím, že budeme úspešní,“ dodal Abrhan.

Za KDH v novembrových voľbách kandiduje 5283 kandidátov na poslancov, 556 na starostov obcí a 29 na primátorov miest. KDH je dlhodobo druhou najúspešnejšou stranou v doterajšej histórii komunálnych volieb, pričom podľa Figeľa má hnutie záujem túto pozíciu obhájiť.

Rada prijala na rokovaní tri vyhlásenia

Mimoriadna schôdza Národnej rady SR potvrdila podľa predsedu KDH Jána Figeľa pochybenie vládnej väčšiny, ktorá schválením programu tejto schôdze priznala vlastné zlyhanie. Figeľ je rád, že návrhy KDH, ako jeden mandát stačí alebo jeden plat stačí, boli predmetom rokovania pléna parlamentu. „Poslanci Smeru sa svojím hlasovaním odmietli vzdať možnosti sedieť na viacerých stoličkách a poberať plat za každú funkciu,“ vyhlásil.

Rada KDH prijala na svojom rokovaní tri vyhlásenia, pričom v prvom si pripomenula dnešné 150. výročie narodenia Otca národa Andreja Hlinku. Zároveň prijala uznesenie na podporu demokratického a mierového riešenia situácie na Ukrajine. Zlá situácia pri čerpaní eurofondov na Slovensku je podľa KDH výsledkom nekompetentného prístupu súčasnej vlády, ale aj zlyhania prvej vlády Roberta Fica v rokoch 2006-2010.

KDH chce ponúknuť víziu lepšieho Slovenska

Jedným z hlavných bodov na Rade KDH bola aj diskusia o kľúčových zámeroch dlhodobého programu hnutia. „Slováci, žiaľ, v súčasnosti trpia pre nízku životnú úroveň, sociálne neistoty a nemožnosť spoľahnúť sa na úrady. Ak to pôjde takto ďalej, tak nás čaká ekonomický a sociálny kolaps,“ povedal pre agentúru SITA podpredseda KDH Miloš Moravčík.

KDH má podľa neho ambíciu tento vývoj zvrátiť a ponúknuť ľuďom víziu lepšieho Slovenska. K tomu nevyhnutne patria aj opatrenia, ktorými sa dá toto zlepšenie dosiahnuť. „Chceme sa venovať najmä problémom, ktoré ľudí trápia, preto bol aj program tvorený zospodu, zbieraním podnetov od ľudí. Chceme pomôcť zlepšiť životnú úroveň ľudí cez zvýšenie zamestnanosti, zlepšenie podmienok pre podnikanie, ale aj rozšírenie možností privyrobiť si. Nech sa ľudia nemusia báť nezamestnanosti, nech sa mladí ľudia nemusia báť založiť si rodinu a nech sa starší nemusia obávať o to, ako prežijú starobu,“ uviedol Moravčík.

V dlhodobom programe sa KDH snaží podľa podpredsedu hnutia potvrdiť svoju kompetentnosť v ekonomických otázkach. „Navrhuje chrániť ľudí pred nebezpečným vládnym zadlžovaním sa, spraviť Slovensko atraktívnejším pre podnikanie, obmedziť neefektívne vládne stimuly či znižovať byrokratickú záťaž po vzore Veľkej Británie. Do ekonomiky KDH vnáša aj morálny rozmer tým, že chce podporovať rodinné podnikanie, motivovať firmy k spoločenskej zodpovednosti či znižovať propagáciu hazardu v médiách,“ konštatoval.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Ján FigeľMiloš MoravčíkPavol AbrhanPavol HrušovskýPavol Zajac
Firmy a inštitúcie KDH Kresťanskodemokratické hnutie