Rusíni: Zachráňme svoju identitu obnovou rusínskych škôl

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Záverečný seminár o projekte Čemerica II. Foto: Beáta Lipinská

BRATISLAVA 29. septembra (WBN/PR) – Čemerica III nadväzuje na dve etapy spoznávania kultúry a dejín Rusínov. Projekt chce najmä povzbudiť samotných Rusínov, aby používali svoj materinský jazyk.

Štyri roky, tri projekty, 850 respondentov, okolo 40 odborných článkov, päť konferencií a dvojjazyčný portál. Čo majú tieto čísla spoločné? To, že sú súčasťou dlhodobého projektu Čemerica, ktorý sa začal v roku 2011 prvou etapou, vlani pokračoval druhou a v tomto roku otvárame už Čemericu III.

Tretia etapa má na čo nadviazať. Jedným z jej pôvodných cieľov bolo dostať do povedomia verejnosti na Slovensku fakty o Rusínoch, ich jazyku, kultúre, dejinách. Pretože táto národnostná menšina, hoci je u nás počtom 33-tisíc tretia najväčšia, patrí aj k najmenej viditeľným. Môžu za to historické zvraty i to, že rusínska národnosť bola za socializmu zakázaná, ale môžu za to aj špecifiká Rusínov. Lebo v štatistikách síce ich počet za posledné desaťročia značne stúpol, ale na druhej strane používanie rusínskeho jazyka samotnými Rusínmi dramaticky klesá. Stráca sa aj pocit príslušnosti mladej generácie k svojej národnosti. Veď až 40 percent tých, ktorí doma hovoria po rusínsky, sa už oficiálne k tejto menšine nepriraďujú – aspoň tak sa k tomu priznali v poslednom sčítaní obyvateľov.

Jednoduché prepočty naznačujú, že ak asimilačný trend nezastavíme, do 30 až 50 rokov hrozí našej menšine na Slovensku úplný zánik. Je to memento, ktoré nabáda konať. Nielen Rusínov, aby sa sami zobudili. Aby poznali svoje práva a hlásili sa o ne. Ale aj Slovensko, ktoré môže podporením rusínskeho školstva, kultúry a ďalších oblastí do budúcna spomaliť ich asimiláciu.

Projekt Čemerica III chce práve preto približovať hlavne práva v ochrane a používaní materinského jazyka, ale aj odkrývať, prečo je dôležité nedať si svoju materčinu vziať. Nechceme tu predsa unifikovanú masu ľudí, naopak, chceme etnicky a kultúrne rôznorodé navzájom sa obohacujúce obyvateľstvo. O to sa snaží aj Európska únia a rovnako i Slovenská republika by nemala dovoliť, aby žiadna z menšín na jej území nestratila svoju tvár a identitu.

Viac o projekte na: www.cemerica.sk

Táňa Rundesová

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia