Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Olívia, Tadeáš

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Bez rusínskych škôl zanikneme, odkázali Rusíni Rade Európy

Autor: WBN/PR, 10. októbra 2014 15:00
Foto: http://hub.coe.int/
BRATISLAVA 10. októbra (WBN/PR) - Hovorí sa, že reťaz je taká silná, aké silné je jej najslabšie ohnivko. Medzi najslabšie ohnivká v spoločnosti patria aj národnostné menšiny. S menšinami sú vždy väčšie či menšie problémy, ale to, na akej úrovni na ne dokáže reagovať štát, vypovedá o jeho vyspelosti.

To si uvedomuje aj Rada Európy, ktorá od roku 1998, teda od podpísania Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, sleduje a monitoruje ich podmienky v európskych štátoch. Expertná skupina navštevuje krajiny každé tri až štyri roky. Na Slovensko prišiel poradný výbor expertov Rady Európy práve v minulých dňoch, šlo už o 4. monitorovaciu návštevu. Čo je dôležité, experti z výboru sa tu stretli nielen s oficiálnymi predstaviteľmi Slovenska, ale aj s predstaviteľmi jednotlivých menšín.

Rusínske školstvo, rusínske médiá, národnostné múzeum Rusínov a tzv. tabuľový problém s označovaním rusínskych obcí. Asi takto by sa dali zhrnúť niektoré "najhorúcejšie zemiaky" v rusínskom národnostnom živote. Nie náhodou spomenuli tieto problémy aj zástupcovia rusínskej menšiny na stretnutí s expertmi Poradného výboru Rady Európy. Pochopiť situáciu tejto menšiny na Slovensku, to chce poznať aspoň v kocke jej historický kontext. Zástupcovia Rusínov preto pripomenuli, že táto národnosť bola v rokoch 1952– 1989 úradne zakázaná. Odrazom tejto minulosti je dnes pozoruhodný fakt, že v poslednom sčítaní obyvateľov v roku 2011 boli Rusíni, nerátajúc Rómov, jediná menšina, ktorej početnosť vysoko stúpla. Až o 30 percent. Rusínov je teda 33-tisíc a k rusínčine ako materinskému jazyku sa hlási ešte viac, 55-tisíc ľudí.
Rusínski zástupcovia však expertom zdôraznili, že tieto fakty si treba postaviť vedľa faktov z praxe: rusínska menšina má dnes iba dve alebo tri základné a materské školy, kde sa vyučuje v rusínčine. Okrem nich existuje už len zopár ďalších škôl, kde je rusínčina iba vyučovací predmet. Už len tieto fakty prispievajú k takmer nezvratnej asimilácii. Záujem o rusínsky jazyk tu však je. Dokazuje to súkromný projekt Večerné školy rusínskeho jazyka, ktorý už vyše roka prebieha na východe Slovenska a do ktorého sa zapája čoraz viac ľudí.

Z ďalších problémov zástupcovia Rusínov expertom pripomenuli najmä chýbajúce rusínske médiá a neprofesionálne zvládanie etnického vysielania verejnoprávnej televízie. Medzi "horúce zemiaky" však patrí aj nedostatočne vybavené a nedofinancované rusínske múzeum.

Štvrtým pálčivým problémom je označovanie obcí tabuľami v národnostnom jazyku. Rusíni aj v tomto prípade doplácajú na neférové podmienky. Úrady totiž tvrdia, že žiadna z menšín tu doteraz neprišla ani o jednu tabuľu s národnostným označením obce. Rusíni by však mali, naopak, na základe výsledkov sčítania obyvateľov získať národnostné tabule v desiatkach nových obcí, pretože im pribudlo 33 nových rusínskych dedín. No zákon zafixoval v praxi staré výsledky sčítania a nové sa budú môcť uplatniť až v roku 2021.

Pre orientáciu – okrem rusínskej, maďarskej a rómskej menšiny, ktoré mali na stretnutí s expertmi najdlhšie vystúpenia – sa problémy ostatných tzv. malých národností zhodovali. Takmer všetkým ide hlavne o navýšenie peňazí na činnosť a o priestory pre spoločenský život. Avšak aj tzv. veľké menšiny sa vedia zhodnúť na spoločnej požiadavke. Ide im najmä o to, že Slovensku dodnes chýba zákon o národnostných menšinách, ktorý by garantoval spôsob financovania a účasť menšiny na rozhodovaní o svojich záležitostiach.

Rozhovory s európskymi expertmi boli, vzhľadom na limitovaný čas, veľmi stručné. Zástupkyňa delegácie Rady Európy však vyzvala menšiny, aby o čomkoľvek, čo ešte považujú za dôležité, informovali výbor v mailovej pošte. Zástupcovia Rusínov európskym expertom, ako jediná prítomná menšina, odovzdali sumár svojich požiadaviek aj v písomnej forme.

Táňa Rundesová

Viac o projekte: www.cemerica.sk

Realizované s finančnou podporou Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti SR rámci dotačného programu Podpora a ochrana ľudských práv a slobôd. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedné OZ Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Mal by minister vnútra Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák?
Určite áno, má toho na rováši viac, nie je to len táto kauza
Mali by odísť všetci, každý z politikov má maslo na hlave
Nie. Je to jeden z najlepších ministrov, opozícia zavádza a kauzu si vymyslela
O politiku sa nezaujímam
Ďalšie ankety