Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Jarolím

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Obciam sa uľaví, vláda im preplatí výdavky na boj so živlami

Autor: SITA, 22. októbra 2014 10:33, aktualizované: 22. októbra 2014 11:25
vratna Foto: archívne, SITA/Milo Fabian
BRATISLAVA 22. októbra (WEBNOVINY) - Zosuvy pôdy aj veterné smršte potrápili tento rok viaceré obce, ktoré museli vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Náklady na záchranárske práce im preplatí vláda, ktorá uvoľní zo štátnej kasy približne 128-tisíc eur. Okrem toho, obec Bukovce v okrese Stropkov dostane dotáciu 192-tisíc eur na dokončenie mosta, ktorý zničili povodne ešte v roku 2010. Kabinet dnes schválil návrh na úhradu výdavkov, ktorý predložilo ministerstvo vnútra.

Začiatkom januára sa zosunula pôda v obci Banka v Piešťanskom okrese. Zavalilo pritom jedinú príjazdovú cestu do lokality Červená veža, kde sú tri hotely, rodinné domy a chaty. Mimoriadna situácia trvala do 10. marca. Výdavky na záchranné práce vyčíslili na takmer 72-tisíc eur. Mimoriadnu situáciu vyhlásil primátor Kežmarku 14. marca, dôvodom bol únik ropných látok v priestoroch bývalých kasární do rieky Poprad. Práce si vyžiadali viac ako 12-tisíc eur.

Obrazom: Búrky na Slovensku za sebou zanechali dramatickú spúšť



Počasie sa na Slovensku vyzúrilo

Mimoriadnu situáciu museli vyhlásiť aj po májovej veternej smršti v oravských obciach Zuberec a Mútne. Pre silný vietor a dlhotrvajúce dažde spadli v máji stromy aj na viaceré cesty medzi podtatranskými obcami. Popadané stromy zatarasili aj železničnú trať medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom a znefunkčnili Tatranskú elektrickú železnicu. Mestu Vysoké Tatry vznikli počas mimoriadnej situácie výdavky 22 700 eur. Prívalový dážď narobil koncom mája problémy v obci Trstín v Trnavskom okrese, silná búrka s veternou smršťou potrápila 29. júna obyvateľov Mostovej v okrese Galanta.

Obce môžu v prípade mimoriadnych udalostí požiadať štát, aby im preplatil výdavky na záchranárske práce. Výdavky si obec uplatňuje na okresnom úrade, ktorý tieto požiadavky verifikuje a predkladá ministerstvu vnútra, ktoré ich zapracuje do materiálu na rokovanie vlády s požiadavkou o súhlas s ich úhradou z rezervy vlády.


Povodne nás stáli milióny eur

Povodne v prvom polroku 2014 stáli Slovensko 21 831 348 eur. Uvádza sa to v dokumente Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky za 1. polrok 2014, ktorý vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Dokument na zasadnutie predložili ministerstvo životného prostredia spolu s ministerstvom vnútra.

Z celkových nákladov predstavovali škody na majetku fyzických osôb 366 870 eur, na majetku právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov 346 324 eur, na majetku obcí 5 491 711 eur, na majetku samosprávnych krajov 9 343 350 eur a na majetku štátu 6 283 093 eur. Povodne sa v prvom polroku tohto roku na Slovensku vyskytovali v období od 17. marca do 29. mája, pričom II. alebo III. stupeň povodňovej aktivity bol vyhlásený v 201 obciach, povodňových úsekoch alebo povodňou ohrozených územiach.

Odporúčame:

Vláda prerokovala pomoc pre NATO, využiť môže Sliač aj Lešť




Protipovodňová ochrana vraj má dobré základy

Zatopilo územie s rozlohou 22 930 000 metrov štvorcových. Povodne zaplavili 1407 bytových budov a ďalších 666 nebytových budov. Najviac postihli záplavy Prešovský kraj, ktorého územie tvorí 56,7 percenta z celého zaplaveného územia. Prešovský kraj takisto utrpel spomedzi samospráv najvyššie škody, ktoré vyčíslili na 7 565 000 eur. Pri povodniach v prvom polroku 2014 neprišiel nikto o život, jedna osoba bola nezvestná a dve osoby sa zranili. Na boji s povodňami sa zúčastnilo 10 625 hasičov, policajtov, záchranárov, vodohospodárov alebo zamestnancov samospráv. Náklady na zabezpečovacie práce vyčíslili na 3 456 855 eur a záchranné práce vyšli na 2 148 817 eur.

Vláda v správe konštatuje, že protipovodňová ochrana Slovenska má dobré základy, je ju však nutné systematicky zdokonaľovať. Prevažná väčšina povodní zasiahla menšie vodné toky a tento fakt by sa mal premietnuť do plánov protipovodňových opatrení a prevencie.

Správa tiež upozorňuje, že k záplavám prispievajú aj nevhodné spôsoby obrábania pôdy a výsadba nevhodných plodín na plochách, na ktorých vzniká a rozširuje sa povrchový odtok ktorý prispieva k záplavám. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy preto vypracoval Kódex správnej poľnohospodárskej praxe - ochrana pôdy, ktorý je určený pre každého poľnohospodára a má prispieť k zvýšeniu prevencie pred povodňami a zlepšeniu nápravných opatrení. Dôležitou zložkou boja proti záplavám je podľa správy aj dôsledná adaptácia na zmeny globálnej klímy.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Učitelia prešli zo štrajkovej pohotovosti do stupňovaného štrajku. Myslíte si, že oprávnene?
Áno, za svoju prácu by mali byť určite lepšie ohodnotení a aj do školstva by malo ísť viac peňazí
Štrajk nepodporujem, za ich prácu a veľa voľných dní si vyššie platy nezaslúžia
Nezaujíma ma to, mám dosť svojich starostí
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy