Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Pavol, Peter, Petra

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Obciam sa uľaví, vláda im preplatí výdavky na boj so živlami

Autor: SITA, 22. októbra 2014 10:33, aktualizované: 22. októbra 2014 11:25
vratna Foto: archívne, SITA/Milo Fabian
BRATISLAVA 22. októbra (WEBNOVINY) - Zosuvy pôdy aj veterné smršte potrápili tento rok viaceré obce, ktoré museli vyhlásiť mimoriadnu situáciu. Náklady na záchranárske práce im preplatí vláda, ktorá uvoľní zo štátnej kasy približne 128-tisíc eur. Okrem toho, obec Bukovce v okrese Stropkov dostane dotáciu 192-tisíc eur na dokončenie mosta, ktorý zničili povodne ešte v roku 2010. Kabinet dnes schválil návrh na úhradu výdavkov, ktorý predložilo ministerstvo vnútra.

Začiatkom januára sa zosunula pôda v obci Banka v Piešťanskom okrese. Zavalilo pritom jedinú príjazdovú cestu do lokality Červená veža, kde sú tri hotely, rodinné domy a chaty. Mimoriadna situácia trvala do 10. marca. Výdavky na záchranné práce vyčíslili na takmer 72-tisíc eur. Mimoriadnu situáciu vyhlásil primátor Kežmarku 14. marca, dôvodom bol únik ropných látok v priestoroch bývalých kasární do rieky Poprad. Práce si vyžiadali viac ako 12-tisíc eur.

Obrazom: Búrky na Slovensku za sebou zanechali dramatickú spúšť



Počasie sa na Slovensku vyzúrilo

Mimoriadnu situáciu museli vyhlásiť aj po májovej veternej smršti v oravských obciach Zuberec a Mútne. Pre silný vietor a dlhotrvajúce dažde spadli v máji stromy aj na viaceré cesty medzi podtatranskými obcami. Popadané stromy zatarasili aj železničnú trať medzi Starým Smokovcom a Štrbským Plesom a znefunkčnili Tatranskú elektrickú železnicu. Mestu Vysoké Tatry vznikli počas mimoriadnej situácie výdavky 22 700 eur. Prívalový dážď narobil koncom mája problémy v obci Trstín v Trnavskom okrese, silná búrka s veternou smršťou potrápila 29. júna obyvateľov Mostovej v okrese Galanta.

Obce môžu v prípade mimoriadnych udalostí požiadať štát, aby im preplatil výdavky na záchranárske práce. Výdavky si obec uplatňuje na okresnom úrade, ktorý tieto požiadavky verifikuje a predkladá ministerstvu vnútra, ktoré ich zapracuje do materiálu na rokovanie vlády s požiadavkou o súhlas s ich úhradou z rezervy vlády.


Povodne nás stáli milióny eur

Povodne v prvom polroku 2014 stáli Slovensko 21 831 348 eur. Uvádza sa to v dokumente Správa o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky za 1. polrok 2014, ktorý vláda schválila na stredajšom zasadnutí. Dokument na zasadnutie predložili ministerstvo životného prostredia spolu s ministerstvom vnútra.

Z celkových nákladov predstavovali škody na majetku fyzických osôb 366 870 eur, na majetku právnických osôb a fyzických osôb - podnikateľov 346 324 eur, na majetku obcí 5 491 711 eur, na majetku samosprávnych krajov 9 343 350 eur a na majetku štátu 6 283 093 eur. Povodne sa v prvom polroku tohto roku na Slovensku vyskytovali v období od 17. marca do 29. mája, pričom II. alebo III. stupeň povodňovej aktivity bol vyhlásený v 201 obciach, povodňových úsekoch alebo povodňou ohrozených územiach.

Odporúčame:

Vláda prerokovala pomoc pre NATO, využiť môže Sliač aj Lešť




Protipovodňová ochrana vraj má dobré základy

Zatopilo územie s rozlohou 22 930 000 metrov štvorcových. Povodne zaplavili 1407 bytových budov a ďalších 666 nebytových budov. Najviac postihli záplavy Prešovský kraj, ktorého územie tvorí 56,7 percenta z celého zaplaveného územia. Prešovský kraj takisto utrpel spomedzi samospráv najvyššie škody, ktoré vyčíslili na 7 565 000 eur. Pri povodniach v prvom polroku 2014 neprišiel nikto o život, jedna osoba bola nezvestná a dve osoby sa zranili. Na boji s povodňami sa zúčastnilo 10 625 hasičov, policajtov, záchranárov, vodohospodárov alebo zamestnancov samospráv. Náklady na zabezpečovacie práce vyčíslili na 3 456 855 eur a záchranné práce vyšli na 2 148 817 eur.

Vláda v správe konštatuje, že protipovodňová ochrana Slovenska má dobré základy, je ju však nutné systematicky zdokonaľovať. Prevažná väčšina povodní zasiahla menšie vodné toky a tento fakt by sa mal premietnuť do plánov protipovodňových opatrení a prevencie.

Správa tiež upozorňuje, že k záplavám prispievajú aj nevhodné spôsoby obrábania pôdy a výsadba nevhodných plodín na plochách, na ktorých vzniká a rozširuje sa povrchový odtok ktorý prispieva k záplavám. Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy preto vypracoval Kódex správnej poľnohospodárskej praxe - ochrana pôdy, ktorý je určený pre každého poľnohospodára a má prispieť k zvýšeniu prevencie pred povodňami a zlepšeniu nápravných opatrení. Dôležitou zložkou boja proti záplavám je podľa správy aj dôsledná adaptácia na zmeny globálnej klímy.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Mal by minister vnútra Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák?
Určite áno, má toho na rováši viac, nie je to len táto kauza
Mali by odísť všetci, každý z politikov má maslo na hlave
Nie. Je to jeden z najlepších ministrov, opozícia zavádza a kauzu si vymyslela
O politiku sa nezaujímam
Ďalšie ankety