Časť zákona porušuje ústavou zaručené právo na vzdelanie

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Foto: KOMENIUM FORUM

KOŠICE 23. októbra (WEBNOVINY) – Časť školského zákona a ďalšie predpisy, ktoré zaviedli priemer známok z vybraných predmetov zo základnej školy ako jedno z kritérií pre prijatie na štúdium na strednej odbornej škole s maturitou alebo gymnáziu nie je v súlade s ústavou zaručeným právom na vzdelanie.

Rozhodlo o tom na stredajšom neverejnom pojednávaní plénum Ústavného súdu SR (ÚS). Informovala o tom hovorkyňa ÚS Anna Pančurová. K nálezu sa pripája odlišné stanovisko sudcov Ivetty Macejkovej a Milana Ľalíka.

Top žiaci by mali mať motiváciu ísť na gymnázium

Pri hlásení sa žiakov na stredné školy je potrebné zamerať sa na motiváciu žiakov, hovorí predseda Asociácie riaditeľov štátnych gymnázií SR Pavel Sadloň. Reagoval tak na rozhodnutie ústavného súdu, ktoré hovorí o tom, že každý žiak bez ohľadu na priemer známok dosiahnutý na vysvedčeniach v posledných ročníkoch základnej školy sa môže hlásiť na gymnázium či strednú odbornú školu s maturitou.

„My sme hovorili, že známka by nemala byť jediným takým kritériom, ktoré obmedzuje prístup na gymnázium. Hneď ale dodávam, že si to predstavujem tak, že na gymnázium budú chcieť ísť len tí najlepší žiaci,“ dodáva Sadloň. Podľa neho by sa viac malo zamerať na motiváciu žiaka, aby na gymnáziu naozaj chcel študovať. „Aj tá skúsenosť z minulosti ukazuje, že tu by sme fakt mali urobiť racionálny poriadok v tom, kto chce študovať a nie koho rodičia chcú, aby študoval,“ uviedol Sadloň.

Šéf asociácie štátnych gymnázií upozorňuje, že so stanovením priemerov na vstup na strednú školu v zákone nesúhlasili aj preto, že známky udeľované na rôznych školách nie sú rovnocenné v rámci celého Slovenska. Dodáva, že potrebná je aj zmena financovania, aby školy neprijímali akýchkoľvek žiakov, aby naplnili svoje triedy a získali tak peniaze. Školy totiž v súčasnosti dostávajú normatív na žiaka. „Ak sa zmení systém financovania a bude ochota urobiť poriadok v sieti škôl, to znamená, že nie každá škola, ktorá o to požiada, bude zaradená do siete a keď sa začne dbať na kvalitu škôl a bude sa viac dbať na motiváciu žiaka, tak si myslím, že sa to začne upravovať,“ povedal Sadloň.

Slovenskí žiaci sa učia pre dobré známky

Predsedníčka Združenia samosprávnych škôl Slovenska Alena Petáková hovorí, že stanovené priemery známok v zákone pre vstup na strednú školu boli pre nich istým motivačným prvkom pre žiakov základných škôl, aby sa učili a teraz tento prvok stratili. „Bohužiaľ, naši žiaci sú tak nastavení, že známka je jednou z najsilnejších motivácií a neučia sa preto, aby vedeli, ale aby mali dobré známky. Jednoducho je to tak,“ hovorí Petáková.

O argumente, že nie je známka ako známka a závisí to od školy, Petáková hovorí, že to si musia strážiť samotné školy. „Za to si musí zodpovedať škola, veď v rámci testovania je aj kontrolovaná zhodnosť známky so zhodnosťou urobenia testu. Čiže o tých školách sa vie a prečo majú byť zase postihované všetky školy, prečo nie tie, ktoré to robia?“ dodáva Petáková.

Podľa nej žiaci s horším priemerom, ktorým sa umožní vstup na gymnáziá, môžu mať na škole problémy, ale aj nemusia, závisí to od konkrétneho žiaka. „Predpoklad je ale taký, že by mali mať problémy, ak gymnázium si koná správne svoj vzdelávací proces, lebo gymnázium by mala byť elitná škola a podľa skúseností základných škôl vieme, že na gymnáziá sa dostávajú aj nie veľmi talentovaní a nadaní žiaci, ktorí by podľa nás patrili na stredné odborné školy,“ dodala.

Na ústavný súd sa obrátila skupina poslancov

S podaním na ÚS sa obrátila skupina poslancov NR SR 24. apríla 2013. Pre nesúlad s ústavou napadla tie ustanovenia školského zákona a ďalšie predpisy, ktoré zaviedli ako jedno z kritérií pre prijatie na strednú odbornú školu s maturitou a gymnázium podmienku, že uchádzač nesmie mať z povinných vyučovacích predmetov na druhom stupni základnej školy na konci druhého polroka ôsmeho ročníka a prvého polroka deviateho ročníka horší priemer známok ako dva a pre úplné stredné odborné školy s maturitou nesmie byť priemer známok horší ako 2,75.

Podľa navrhovateľov napadnuté ustanovenia porušujú ústavu, lebo ide o zásah do ústavného práva na prístup k vzdelaniu a rozdielne zaobchádzanie so žiakmi základných škôl. Deti, ktoré nespĺňajú zákonom stanovené kritérium známok sú de facto vylúčené z možnosti ďalšieho vzdelávania nielen na niektorých stredných školách a gymnáziách, ale aj na vysokej škole.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie Ústavný súd SR