Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Adriána

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Pred 76 rokmi došlo k Viedenskej arbitráži

Autor: Radovan Pavlík, 1. novembra 2014 07:23
Martin Lacko Martin Lacko Foto: SITA

Historik Martin Lacko hovorí o výročí Viedenskej arbitráže.
Pred 76 rokmi, 2. novembra 1938, došlo k Viedenskej arbitráži. Vtedajšie Československo prišlo arbitrážou o časť územia. Slovensko prišlo o južné územie, Podkarpatskú Rus a časť severnej Oravy a Spiša.
Arbitráži predchádzala Mníchovská konferencia, ktorá zásadným spôsobom zmenila rozloženie síl v Európe. Veľká Británia a Francúzsko opustili priestor strednej Európy a plne ho ponechali nacistickému Nemecku. To za prvoradý cieľ svojej zahraničnej politiky pokladalo likvidáciu ČSR. Na strane Nemecka stáli jednoznačne aj Maďarsko a Poľsko. Požiadavky Maďarska boli dlhodobé a enormné, požiadavky Poľska boli menšie, týkali sa predovšetkým územia českej časti štátu (Tešínsko) a niekoľkých obcí severného Slovenska. Zúčastnené mocnosti konferencie zaviazali Československo k tomu, aby sa s nárokmi Maďarska aj Poľska vyrovnalo do troch mesiacov.

Maďarsko vtedy požadovalo odstúpenie všetkých oblastí obývaných väčšinovo Maďarmi na základe štatistiky z roku 1910. Na ostatnom území Slovenska a Podkarpatskej Rusi mal byť vykonaný plebiscit o tom, či sa chcú obyvatelia pripojiť k Maďarsku.
Tieto požiadavky vyústili do medzinárodného rozhodcovského konania, teda arbitráže. Rozhodnutie bolo výlučne v rukách dvoch totalitných mocností, nacistického Nemecka a fašistického Talianska. "Maďarská politika si naklonila fašistické Taliansko, s ktorým mala dlhodobo dobré vzťahy. Taliansko v zastúpení ministra zahraničia všemožne podporovalo maximálne zisky v prospech Maďarska, čím chcelo posilniť aj svoju pozíciu. Z hľadiska Nemecka maďarsko-slovenský spor nebol podstatným. Výsledkom spoločného rozhodnutia Nemecka a Talianska bola strata vyše 20 % územia Slovenska, ako aj obdobnej časti územia Podkarpatskej Rusi. Zo Slovenska to bolo presne 10 565 km, podľa posledného sčítania z roku 1930 tam žilo 852 332 obyvateľov, z toho 290 107 Slovákov, 506 208 maďarskej a zvyšok inej národnosti.

Bol to teda triumf maďarskej politiky.
Maďarská politika to považovala za svoj veľký triumf, oslavy boli obrovské. Aj z dobových fotografií vidno, že revizionistické snahy mali podporu miestneho maďarského obyvateľstva. Osobitne jeho politických predstaviteľov na čele s J. Esterházym, ktorý – ako československý poslanec a občan – dlhodobo a intenzívne pôsobil v službách budapeštianskej politiky, pracoval na pripojení Slovenska k Maďarsku. Ako však súčasne svedčia dobové dokumenty, aj miestne maďarské obyvateľstvo postupne podľa Lacka zistilo, že pomery na pripojenom arbitrážnom území sú po všetkých stránkach horšie, ako boli v Československu. Ošiaľ z arbitrážneho rozhodnutia rýchle vyprchal a prišla každodenná tvrdá realita. Demokratické práva a slobody zavedené v ČSR boli rýchle odbúrané, rapídne sa prepadla hospodárska a sociálna úroveň. Do všetkých dôležitých funkcií a úradov boli namiesto miestnych ľudí dosadení tzv. anyási, teda Maďari z územia medzivojnového Maďarska ("Anyaország"). Rýchle sa šírili heslá "Minden drága, vissza Prága" – "Všetko drahé, naspäť k Prahe" a pod. Najtvrdšou ranou pre obyvateľstvo pripojeného južného Slovenska boli však jeho krvavé obety v radoch maďarskej armády vo vojne proti ZSSR, ktoré dosiahli katastrofálne rozmery.

Čo sa dialo na odstúpenom území?
Na odstúpenom území začalo vyháňanie najprv kolonistov, potom slovenskej i českej inteligencie, úradníkov, učiteľov a kňazov. Maďari agilne likvidovali aj všetky dôležité hmotné pamiatky pripomínajúce Československo, ako napr. legionárske pomníky. Boli zrušené slovenské školy, obmedzená spolková činnosť, nastalo všemožné šikanovanie. To, čo Slováci dovtedy pokladali za samozrejmosť, sa im zrazu zdalo ako dar; na Slovensko nahliadali ako na zasľúbenú zem, preto niet divu, že počas celého obdobia okupácie trvali ich masové úteky na Slovensko. Slovensko prišlo arbitrážou o najúrodnejšie poľnohospodárske oblasti. Nedozerné straty boli aj v priemyselnej a energetickej oblasti. Rozsekané boli hlavné cestné a železničné ťahy zo západu na východ krajiny.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Mal by minister vnútra Robert Kaliňák odstúpiť pre kauzu Bašternák?
Určite áno, má toho na rováši viac, nie je to len táto kauza
Mali by odísť všetci, každý z politikov má maslo na hlave
Nie. Je to jeden z najlepších ministrov, opozícia zavádza a kauzu si vymyslela
O politiku sa nezaujímam
Ďalšie ankety