Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Michaela, Michal

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Za Islamský štát nebojuje podľa Kaliňáka žiadny Slovák

Autor: SITA, 18. januára 2015 16:18
Nedávne teroristické útoky v Európe otvorili diskusiu o budúcnosti schengenských hraníc a o migrácii. Minister vnútra zároveň informoval, že bezpečnostná situácia je dobrá a Slovensko je v súčasnosti bezpečné.

Islamský štát Členovia Islamského štátu. Foto: Ilustračné, SITA/AP
BRATISLAVA 18. januára (WEBNOVINY) - Slovenská republika zatiaľ nemá informáciu o tom, že by na strane Islamského štátu bojoval nejaký občan SR, v televíznej diskusnej relácii Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS) O 5 minút 12 to povedal podpredseda vlády a minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Zároveň informoval, že bezpečnostná situácia je dobrá a Slovensko je v súčasnosti bezpečné. Ochrana na Slovensku obsahuje aj rizikové body, konštatoval minister s tým, že to, čo sa ochraňuje, viac konkretizovať nemôže.

Odporúčame:

Maďarič máva s Ficom zriedkavo rozhovory medzi štyrmi očami

Vraha z Charlie Hebdo pochovali do neoznačeného hrobu

Kaliňák objednal nové samopaly, majú byť menej zraniteľné

Fico navrhol súdnej rade nové priestory, Bajánkovej sa páčia




Fedor neschvaľuje vznik špeciálneho úradu

Poslanec Národnej rady (NR) SR Martin Fedor (Sieť), ktorý bol v minulosti ministrom obrany, tvrdí, že sa pre teroristické hrozby musí úroveň bezpečnostnej spolupráce medzi európskymi krajinami zlepšiť. Teroristické hrozby si vyžadujú funkčné spravodajské služby, ale nie policajný štát, zdôraznil v diskusii Fedor.

Všetky články o teroristických útokoch v Paríži nájdete -----> TU



Predpokladá, že národné štáty EÚ budú viac posúvať informácie o bezpečnostných hrozbách na úroveň EÚ. Teroristické útoky v Paríži a hľadanie spiacich teroristických buniek potvrdzujú potrebu nového zákona o tajných službách. Robert Kaliňák s diskusiou o novom zákone súhlasí a podľa neho sa môže začať vo februári a aj skôr. Spájanie spravodajských služieb aktuálnou témou podľa šéfa rezortu vnútra nie je.

Podstatné je zefektívnenie spravodajských služieb, odstránenie duplicitnej činnosti myslí si Martin Fedor. Za dôležitú považuje aj dobrú kontrolu spravodajských služieb, napríklad dohľad nad nasadzovaním odpočúvania. Navrhuje zachovať systém a spôsob parlamentnej kontroly, prípadne jeho vylepšenie s podporou profesionálov. Neschvaľuje vznik špeciálneho úradu.

Teroristické hrozby si podľa Fedora vyžadujú funkčné spravodajské služby, ale nie policajný štát. Foto: ilustračné, SITA/Tomáš Somr



Nulové riziko neexistuje

Za parlamentnú kontrolu je aj minister vnútra Robert Kaliňák, úrad by sa podľa neho zakladal komplikovane i pre nedostatok expertov, keďže odborníci v tajných službách nemôžu byť verejne známi. Ak by mali poslanci prístup k informáciám o odpočúvaniach je podstatná dôvera k poslancom, že dokážu ochrániť záujmy odpočúvania. Rozšírenie monitorovania komunikačných tokov je nutné i z hľadiska rozvoja technológií a nových spôsobov komunikácie na diaľku, upozornil Kaliňák.

"Nulové riziko neexistuje," upozornil počas diskusie bezpečnostný analytik Milan Žitný. Myslí si, že debate o hrozbe terorizmu chýba analýza príčin, na základe nej môžu dostávať spravodajské služby konkrétne úlohy. Spravodajské služby môžu robiť iba to, čo im príslušné politické sily v štáte prikážu, pripomenul Žitný, ktorý za prvoradú úlohu považuje "rozbiť štruktúru Islamského štátu".

Konštatoval, že "najväčšie riziko, ktoré z týchto útokov hrozí, je rozklad politického systému v Európskej únii. Už teraz vidíme, ako sa chytajú slova extrémistické alebo populistické strany". Hrozia nevypočítateľné politické riešenia, profitovanie protidemokratických politických síl. Téma bezpečnosti má byť trvalá.


Odpoveďou na útoky nemôže byť stavenie múrov

Nedávne teroristické útoky v Európe otvorili diskusiu o budúcnosti schengenských hraníc a o migrácii. Bývalý minister zahraničných vecí, v súčasnosti poslanec Európskeho parlamentu Eduard Kukan (SDKÚ-DS), očakáva, že diskusia na obe témy sa v budúcnosti zintenzívni. Bolo by chybou myslieť si, že Slovenska sa téma terorizmu netýka, upozornil v politickej diskusnej relácii RTVS Eduard Kukan.

Obrazom: Ozbrojenci zabili v redakcii francúzskeho časopisu 12 ľudí


Poslanec Európskeho parlamentu Richard Sulík (SaS) nepovažuje za správne zrušiť Schengen a pripomína, že v Paríži útočili ľudia, ktorí tam žili. Potrebné je monitorovať ľudí spojených s terorizmom. Multikulturalizmus sa skončil, myslí si Sulík. Je za to, aby sa tí, čo chcú žiť v EÚ, museli prispôsobiť jej pravidlám. Je za sprísnenie rozhodovania o žiadostiach o azyl, za tvrdší postup v prípade ekonomických migrantov a posilnenie vonkajších hraníc EÚ.

Odpoveďou na útoky nemôže byť "stavenie múrov", myslí si Martin Fedor, ktorý verí, že na Slovensku sa nájde zhoda v tom, že treba bojovať za výdobytky spojené so Schengenom, voľný pohyb vo vnútri EÚ. Hraničné kontroly nerobia krajinu bezpečnejšou, domnieva sa minister vnútra a pripomína, že nie všetky krajiny EÚ sú súčasťou Schnegenu.


Azyl sa dáva tým, čo sú prenasledovaní a ohrození

Týka sa to nových členov únie ale i Veľkej Británie. "Obnovenie hraničných kontrol je útok na samotnú podstatu Európskej únie, vtedy by vyhral terorizmus, keby sme toto zaviedli. Našou úlohou je posilniť vonkajšie hranice," povedal Kaliňák s tým, že najohrozenejšie sú južné hranice EÚ.

"Udelenie azylu má presne stanovené kritéria a my tie kritériá veľmi prísne dodržiavame," povedal ďalej v diskusii minister vnútra a pripomenul, že azyl sa dáva tým, čo sú prenasledovaní a ohrození. Ak by sme to dôsledne neuplatňovali, môže sa podľa R. Kaliňáka stať, že ten, čo pomoc potrebuje, ju nedostane.

Martin Fedor tvrdí, že na Slovensku a aj v EÚ existujú práva a povinnosti, ktoré treba dodržiavať. S prísnou azylovou politikou súhlasí. Umožňuje to predísť tomu, aby azyl získali ľudia, ktorí môžu byť hrozbou.

dieta ukrajina utecenci Fedor súhlasí s prísnou azylovou politikou. Foto: Ilustračné, SITA/AP



Podľa Slovákov by sa mal počet prisťahovalcov znížiť

Podľa prieskumu agentúry Focus pre Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied z jesene minulého roka si väčšina ľudí na Slovensku myslí, že počet prisťahovalcov do SR by sa mal znížiť. Prisťahovalci by si tiež mali zachovať kultúru a zároveň sa prispôsobiť, odpovedalo tak vyše 77 percent opýtaných.

Viac ako polovica ľudí si myslí, že prisťahovalci súvisia so zvýšením kriminality v našej krajine a viac ako 60 percent tvrdila, že nám berú nám prácu. Česi či Nemci ako prisťahovalci Slovákom nevadia, Afganci či Albánci však áno.

Podľa Zuzany Vatráľovej, vedúcej Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku, migrácia je prínosom pre krajinu, ktorá prijíma, ale aj pre krajinu, z ktorej migranti pochádzajú. Vatráľová upozornila, že multikulturalizmus nebol nikdy definovaný. Myslí si, že rôzne kultúry a náboženstvá môžu žiť na jednom mieste.

EÚ však nemôžeme migrantov do únie iba pustiť, ale treba sa im ďalej venovať. Problémom sú uzavreté komunity, ktoré sa riadia svojimi princípmi, nie zákonmi krajiny, kde žijú. Zatvorenie hraníc problém nerieši, povzbudí iba pašerákov ľudí a zdvihne počet obetí na strane migrantov, dodala Zuzana Vatráľová s tým, že vlani ich zahynulo približne 5000.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Učitelia prešli zo štrajkovej pohotovosti do stupňovaného štrajku. Myslíte si, že oprávnene?
Áno, za svoju prácu by mali byť určite lepšie ohodnotení a aj do školstva by malo ísť viac peňazí
Štrajk nepodporujem, za ich prácu a veľa voľných dní si vyššie platy nezaslúžia
Nezaujíma ma to, mám dosť svojich starostí
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy