Radičová na referendum nepôjde, otázky sú vyriešené v zákone

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Iveta radicova
Predsedníčka vlády SR a podpredsedníčka SDKÚ-DS Iveta Radičová na TB po rokovaní Koaličnej rady. Bratislava, 11. október 2011. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 4. februára (WEBNOVINY) – Expremiérka Iveta Radičová na referendum nepôjde. Ako povedala v stredu v rozhovore pre agentúru SITA, občianska iniciatíva je nespochybniteľná, pokiaľ neporušuje ľudské práva, takže vypísanie referenda je zákonné a legitímne.

VŠETKO O REFERENDE O OCHRANE RODINY SA DOČÍTATE

—–> TU.

„Aj samotná účasť alebo neúčasť na referende je však spôsobom vyjadrenia, či témy a obsah referenda pociťujú občania SR ako dôležité a majú potrebu sa k týmto témam vyjadriť. Rozlišujem medzi legálnosťou referenda, ktorá je úplne v poriadku, a obsahom referenda, kde tvrdím, že otázky v ňom sú v zákonoch už vyriešené a rodinám a ich skutočným problémom referendum vôbec nijako nepomôže,“ uviedla.

Všetky konflikty zo spoločnosti sa prenášajú do rodín

Aliancia za rodinu odovzdala prezidentovi petíciu o gejoch
Foto: SITA/Ján Slovák

Naše rodiny podľa Radičovej trápia nízke príjmy, nezamestnanosť a strach zo straty práce, so zabezpečením bývania, s prežitím, s násilím v rodinách. „Existuje veľký tlak na rodinu, na rozdelenie povinností vo vzťahu domácnosť, rodina a trh práce. Všetky konflikty zo spoločnosti sa prenášajú do rodín. Rodina nie je príčina konfliktu, ale miesto konfliktu,“ povedala s tým, že nezlyháva rodina, ale na zmenu postavenia ženy a novú deľbu rolí v rodine a na trhu práce nezareagovala spoločnosť, problém je v zaostávaní zmien v spoločnosti a jej inštitúciách.

Prvá otázka v referende sa pýta na manželstvo. Podľa bývalej premiérky máme moderný zákon o rodine, 23 paragrafov rieši manželstvo ako jedinečný vzťah muža a ženy a 87 paragrafov práva a vzťahy v rodine.

„Rovnoprávne pre všetky existujúce formy rodiny, od manželstva, cez rozvedené, osamelých rodičov, partnerov, atď.. Jedna forma nemôže byť privilegovaná, bolo by to veľmi nespravodlivé. Manželstvo sa vyvíja ako jedna z foriem rodiny. Od čias, keď bolo len pre bohatých alebo do vnútra kasty, aj medzi deťmi, alebo na základe dohovoru, bez akéhokoľvek vzťahu medzi partnermi až do demokratické rozhodnutia sa dvoch ľudí,“ upozornila.

Trh práce je nastavený smerom k jednotlivcovi

Rovnako sa pod tlakom zmien spoločností vyvíjajú podľa nej formy rodinného spolunažívania. Mnohé funkcie rodiny prevzal štát, napríklad vzdelanie, aj keď bez pomoci deťom v rodine to nejde. Naopak viaceré funkcie rodine podľa nej pribudli.

„Máme pred sebou veľkú úlohu, aby zmenám v rodine zodpovedali aj zmeny inštitúcií v spoločnosti. Trh práce je nastavený smerom k jednotlivcovi. Mobilita za prácou je nastavená voči jednotlivcovi. Tak vznikajú víkendové manželstvá, odlúčené vzťahy. Pokračovať treba v rozšírení rodičovských práv v zákonníku práce. Riešením je vytvorenie podmienok pre rodinnú mobilitu,“ povedala Radičová.

Rovnako sa to podľa nej premieta do celého systému sociálneho zabezpečenia, ktorý sa odvíja od jednotlivca. Riešenie vidí vo vytvorení rodinných balíkov sociálneho zabezpečenia.

Hrášok, rodina, jedlo, obed
Foto: Shutterstock

Máme veľké prekážky v procese adopcií

„Nehovoriac o tom, že rodiny riešia také problémy ako feminizácia chudoby v starobe, či pokrytie sociálnym zabezpečením tzv. tradičnej rodiny, keď žena bola v domácnosti. Spoločnosť je iná od demografických zmien, keď sa dožívame vyššieho veku, čo pridáva rodine novú funkciu starostlivosti o starších rodičov, cez zmeny na tlak na vzdelanie, pretože deti chodia dlhšie do školy. Až po výraznú technologizáciu domácnosti a zmeny, keď majú deti slobodný prístup k informáciám cez moderné technológie,“ konštatovala.

Aj adopcie riešia podľa Radičovej paragrafy 101 až 104 zákona o rodine presne v duchu referendovej otázky. „Na Slovensku máme 1 060 000 detí a viac ako 14 000 z toho žije mimo rodiny. Z nich je približne 4770 v detských domovoch. V roku 2013 bolo adoptovaných len 176 detí. Máme veľké prekážky v procese adopcií, aj keď sme zmenili podmienku, že kedysi stačilo poslať pohľadnicu na prejavenie záujmu biologického rodiča o dieťa na jednu návštevu za pol roka,“ povedala s tým, že je to stále príliš slabá podmienka na prejav záujmu biologického rodiča o dieťa.

Preto máme málo právne voľných detí na adopciu. Upozornila, že záujem manželov o adopciu je podstatne väčší ako máme k dispozícii právne voľných detí. „Takže máme úplne iný problém s adopciami ako sú adopcie osobami rovnakého pohlavia, ktoré zo zákona nie sú možné,“ dodala.

Diskusia je plná negatívnych emócií

Téma postavenia registrovaného partnerstva si podľa Radičovej vyžaduje dlhodobú diskusiu. V iných krajinách trvala desaťročia. „Realita a skúsenosť jasne dokazujú, že v krajinách s registrovaným partnerstvom neubudol počet detí v rodinách, nemalo to žiadny vplyv na tzv. tradičnú rodinu, či sobášnosť. Preto to, čoho sme svedkami v stredu na Slovensku, považujem za premárnenie jednej šance, racionálne sa o týchto problémoch rozprávať,“ uviedla.

Dieťa je prirodzene produktom vzťahu muža a ženy. Diskusia na Slovensku je podľa nej plná negatívnych emócií sprevádzaná až agresivitou. „Je v nej veľká miera ohrozenia. Vytvára napätie a strach v spoločnosti. Preto sa obávam, že nech bude výsledok referenda akýkoľvek, vďaka spôsobu vedenia diskusie o týchto témach zostane spoločnosť rozdelená, pretože sme si v tejto diskusii až veľmi navzájom ublížili. Pýtam sa prečo si musíme takto ubližovať? Problémy v rodine nám to takto nevyrieši,“ dodala.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Iveta Radičová