Účasť na referende o rodine bola tretia najnižšia v histórii

BRATISLAVA 8. februára (WEBNOVINY) – Účasť na sobotňajšom referende o rodine, ktorá podľa neoficiálnych výsledkov Štatistického úradu SR dosiahla 21,41 percenta, je tretia najnižšia v histórii plebiscitov samostatnej Slovenskej republiky.

Najnižšiu účasť malo referendum z 22. októbra 1994. Išlo historicky o prvý plebiscit v dejinách samostatného Slovenska a občania mali odpovedať, či má NR SR prijať zákon, ktorý by prikázal preveriť pôvod peňazí použitých v privatizácii. Referendum sa skončilo fiaskom, zúčastnilo sa na ňom 19,96 percent občanov.

Galéria

Zobraziť fotogalériu k článku (86)

86 fotiek v galérií

86 fotiek v galérií

Podobný výsledok malo aj referendum z 11. novembra 2000, na ktoré prišlo hlasovať 20,03 percenta oprávnených voličov. Občania v ňom mali odpovedať na otázku: „Ste za to, aby sa NR SR uzniesla na ústavnom zákone: Volebné obdobie NR SR, zvolenej v roku 1998, sa končí dňom volieb do NR SR, ktoré sa vykonajú do 150 dní odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“ Vypísanie referenda o konaní predčasných parlamentných volieb iniciovalo HZDS.

Referendum o vstupe do EÚ je jediné platné v slovenskej novodobej histórii

Viac ako tridsaťpercentnú účasť sa podarilo prekonať v referende 4. apríla 2004. Malo sa na ňom rozhodnúť o skrátení tretieho volebného obdobia NR SR. Zúčastnilo sa na ňom 35,86 percenta oprávnených voličov. Druhú najvyššiu účasť v referende mali občania Slovenskej republiky 25. a 26. septembra 1998. Petíciou o neprivatizovaní odvetví energetiky a plynu v lete v roku 1998, krátko pred parlamentnými voľbami, HZDS lámalo rekordy. Na referende sa vtedy zúčastnilo 44,06 percenta oprávnených voličov. Napriek tomu bolo neplatné.

Päťdesiatpercentná hranica bola prekonaná až 17. mája 2003 na referende o vstupe SR do EÚ. Za vstup do únie sa vyslovilo 92,46 percenta voličov, proti bolo 6,2 percenta. Referendum o vstupe SR do EÚ je tak jediné platné v slovenskej novodobej histórii. Referendum z roku 2010 o zrušení koncesionárskych poplatkov, o obmedzení poslaneckej imunity, o znížení počtu poslancov, o stanovení maximálnej ceny vládnych limuzín, o voľbách cez internet a o zmene v tlačovom zákone, ktoré iniciovala strana SaS, dosiahlo účasť 22,84 percenta.

Referendum sa konalo aj v máji 1997. Prezident Michal Kováč vypísal referendum s tromi otázkami – či sú občania za vstup do NATO, či chcú, aby boli rozmiestnené jadrové zbrane na našom území a či sú za rozmiestnenie vojenských základní na našom území. Súčasne sa konala petičná akcia opozície za vypísanie referenda o priamej voľbe hlavy štátu a prezident Kováč spojil všetky štyri otázky do jedného referenda. Minister vnútra Gustáv Krajči však nerešpektoval rozhodnutie Ústrednej komisie pre referendum (ÚKR), do referenda zasiahol a referendové lístky boli distribuované len s tromi otázkami, bez otázky o priamej voľbe. ÚKR dospela k záveru, že referendum bolo zmarené.

Ôsme referendum iniciovala Aliancia za rodinu

V poradí ôsmy plebiscit od vzniku samostatnej SR sa konal v sobotu 7. februára od 7:00 do 22:00 v 4942 hlasovacích miestnostiach. Hlasovať mohlo približne 4,4 milióna občanov SR vo veku 18 a viac rokov.

V plebiscite iniciovanom petíciou Aliancie za rodinu sa dalo konkrétne odpovedať áno alebo nie na otázky: „1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou? 2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova? 3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“

Referendum je platné, ak sa na ňom zúčastní viac ako 50 percent oprávnených občanov.