BRATISLAVA 21. apríla (WEBNOVINY) – Parlament má tento týždeň na programe dve začaté mimoriadne zasadnutia a na nich tri neuzavreté body.
Poslanci sa po pauze v utorok na 49. schôdzi vrátili k novele Obchodného zákonníka. Vládny návrh novely z dielne strany Smer-SD poslanci prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní. Opozícia od vlády požaduje definitívnu verziu riešenia situácie vo Váhostave a premiérovi Robertovi Ficovi vyčíta nečinnosť a to, že po avizovaných zmenách finálny návrh novely doposiaľ nepredložil.
„Ja by som si „na triko“ ako minister spravodlivosti takýto legislatívny proces nezobral,“ odkázal poslanec Miroslav Kadúc (OĽaNO) predkladateľovi ministrovi spravodlivosti Tomášovi Borecovi. Šéf rezortu spravodlivosti by mal byť podľa poslanca lídrom v tom, ako sa tvoria zákony. „My stále, po vyjadreniach pána premiéra cez víkend, nevieme, aký bude finálny návrh. Je úplne legitímna otázka, pýtať sa tých, ktorí za to budú hlasovať, či vedia o čom hlasujú,“ upozornil Kadúc.
Návrh novely Obchodného zákonníka prirovnal nezaradený poslanec Alojz Hlina k ústave podnikateľa. „My túto ústavu podnikateľov, Obchodný zákonník novelizujeme, nechcem sa dotknúť dobrovoľných hasičov, ale na úrovni zákona o dobrovoľných hasičských zboroch. Tu sedí minister spravodlivosti, ktorý nevie, čo tam bude,“ vyhlásil vo faktickej poznámke Hlina.
Opozícia navrhne odškodnenie veriteľov z peňazí Váhostavu
Opozičné strany predložia v parlamente v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, podľa ktorého záväzky firmy Váhostav budú drobným veriteľom splatené v plnej výške a to z majetku Váhostavu a nie z peňazí všetkých daňových poplatníkov, ako navrhuje vláda Smeru-SD. „Reštrukturalizácia Váhostavu je podvod a Smer chce tento podvod kryť,“ povedal v utorok novinárom nezaradený poslanec Daniel Lipšic.
Základným zámerom návrhu zákona je podľa predkladateľa ministra spravodlivosti Tomáša Boreca, zamedziť poškodzovaniu veriteľov v rámci konkurzného a reštrukturalizačného konania a posilniť zodpovednosť za podnikanie.
Návrh novely Obchodného zákonníka zavádza register diskvalifikácií, ktorého zriadenie by si malo podľa doložky vplyvov vyžiadať náklady vo výške 10 tisíc eur tento rok. Novela predpokladá prísne postihy pri odďaľovaní riešenia úpadku firmy. Ďalej zavádza opatrenia zamedzujúce tunelovanie firiem, medzi ktorými je zákaz vrátenia vkladov. Vzniknúť má tiež inštitút krízy obchodnej spoločnosti.
Právna úprava má za cieľ stanoviť jasné pravidlá pre poskytovanie pôžičiek a úverov firmám, ktorým hrozí úpadok. „Ich majitelia majú hroziaci úpadok riešiť najmä zvýšením základného imania, a nie tým, že prostredníctvom reálnych či fiktívnych pôžičiek si pripravujú svoju pozíciu na ovládnutie procesu konkurzu či reštrukturalizácie na úkor skutočných veriteľov,“ povedal Borec.
Ak bude mať firma nedostatok kapitálu, spoločníci budú mať zakázané vyplácanie si zisku či uprednostňovanie uspokojenia svojich pohľadávok, pričom by svojich veriteľov nechávali bez zaplatených faktúr. Pred vyplatením zisku bude štatutár povinný preveriť vždy aj to, či v dôsledku jeho vyplatenia majiteľom firmy nebude ohrozené zaplatenie faktúr veriteľom.
Predseda strany NOVA zdôraznil, že podľa účtovnej závierky má Váhostav 147 miliónov aktív a 143 miliónov záväzkov. „Zo 147 miliónov aktív je 52 miliónov pohľadávok najmä voči Národnej diaľničnej spoločnosti splatných tento rok, plus 17 miliónov je v hotovosti na účtoch. Čiže Váhostav má 70 miliónov eur, polovicu zo svojich záväzkov, v likvidných aktívach tento rok,“ vysvetlil Lipšic.
Váhostav tak podľa neho môže v tomto roku vyplatiť všetkých veriteľov, zabezpečených aj nezabezpečených, na 50 percent. „To, že mu na pomoc prichádza Robert Fico a chce, aby sme to zaplatili my všetci, z daní, je krytie podvodu Váhostavu a Juraja Širokého,“ konštatoval opozičný poslanec.
Opozičný návrh spočíva v tom, aby ak dlžník nie je v predĺžení, museli byť pohľadávky veriteľov uspokojené v plnej výške, na sto percent. „Navrhujeme, aby súd v takom prípade povinne zmenil reštrukturalizačný plán a stanovil, že pohľadávky budú uspokojené na sto percent. Tá časť pohľadávky, ktorá nebude splatená v prvom roku, sa bude kapitalizovať. To znamená, že veritelia získajú akcie Váhostavu a získajú moc rozhodovať o jeho zisku,“ vysvetlil Lipšic.
Po vyplatení zvyšných častí pohľadávok si Váhostav bude môcť kúpiť naspäť akcie za jedno euro. „Tento návrh znamená, že všetci veritelia budú vyplatení na sto percent z peňazí a majetku Váhostavu. Návrh Roberta Fica je taký, že drobní veritelia budú vyplatení na 50 percent zo štátnych peňazí,“ dodal Lipšic. Návrh, ktorý pripravila opozícia, považuje za pomerne komplexný.
Predseda KDH Ján Figeľ upozornil, že hoci sa o Váhostave v parlamente rokuje druhý týždeň, Smer stále nepredstavil konkrétne znenie zákona o vyrovnaní drobných veriteľov Váhostavu. Figeľ považuje za spravodlivé, aby za škody a dlžoby niesli zodpovednosť akcionári, teda majitelia Váhostavu a nie štát. „Vysporiadanie musí byť spravodlivé voči najslabším, nie voči cyperským schránkam,“ poznamenal podpredseda parlamentu.
Poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc zdôraznil, že opozičné strany upozorňovali na problémy neplatenia faktúr niekoľko rokov, Smer až doteraz konať odmietal.
„Chcel by som vyzvať premiéra Roberta Fica, ak je chlap, aby sa za konanie firmy Váhostav, za ktoré je priamo zodpovedný on a jeho osobný priateľ a mecenáš Smeru Juraj Široký a ktorého konaním bola spôsobená obrovská škoda obrovskému množstvu bezbranných ľudí, aby sa za toto konanie ospravedlnil,“ vyslovil sa poslanec NR SR za SaS Ľubomír Galko.
Návrh Smeru podľa Kollára poškodí klientov bánk
Poslanec Jozef Kollár (SKOK) v rozprave povedal, že na zvýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky (SZRB), ktoré navrhuje strana Smer-SD ako jedno z riešení situácie veriteľov firmy Váhostav-SK, a. s. doplatia všetci klienti bánk.
„Odkiaľ sa teda reálne zoberie 40 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na navýšenie základného imania Slovenskej záručnej a rozvojovej banky? Ak minister financií SR Peter Kažimír tvrdí, že to nie sú oficiálne finančné zdroje verejných financií, ak tvrdí, že na to nedoplatí verejný rozpočet, banky. Premiér hovorí, že na to nedoplatia občania, tak sa teda pýtam, 40 miliónov eur spadne z neba?,“ uviedol v pléne.
Ako nedávno priblížil šéf rezortu financií Peter Kažimír, peniaze sa použijú na odkúpenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov. „Na zvýšenie základného imania chceme použiť peniaze, ktoré sú zhromažďované na základe zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Dnes ten stav v štátnych finančných aktívach je vyše pol miliardy eur,“ spresnil minister.
Oficiálny údaj o počte klientov bánk podľa Kollára neexistuje a nedisponuje ním ani Slovenská banková asociácia. „Je to dané aj tým, že banky ho spravidla nezverejňujú, banky zverejňujú len údaj o počte účtov a tým, že niektorý občan má viac účtov v bankách, takže k tomu číslu je ťažké sa dopátrať,“ konštatoval. Podľa Kollára však kvalifikované odhady hovoria, že asi 3,5 milióna Slovákov má v súčasnosti jeden a viac účtov.
Vládne opatrenie spôsobí podľa poslanca to, že banky budú znižovať úrokové sadzby na vklady a zvyšovať úrokové sadzby na úvery a poplatky. „Minister Kažimír hovorí, že nič veľké sa nedeje, že banky len o jeden kvartál budú platiť dlhšie na účet štátnych finančných aktív, ale banky si tieto peniaze vytiahnu od 3,5 milióna občanov, ktorí majú účet v bankách,“ upozornil Kollár.
Poslanec zároveň vyčíta vládnemu opatreniu aj fakt, že finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na odkúpenie pohľadávok, sú účelovo viazané na krytie nákladov na budúce systémové zlyhanie bánk. Nevyhnutnými podmienkami záchrany Váhostavu štátom je podľa plánu, ktorý navrhuje poslanec Kollár, záložné právo štátu na akcie spomínanej firmy.
Štát získa záložné právo na všetky akcie Váhostavu, za špeciálne stanovenú cenu. Záložné právo na akcie štát môže, ale nemusí využiť, v závislosti od výsledku, a tak by sa vyhol prípadnému záväzku dlžníka. Kollár tiež navrhuje záložné právo na akcie firiem „nad Váhostavom“.
Štát zaujme miesto záložného veriteľa na majetok všetkých spoločností a schránok „nad Váhostavom“ v prípade, ak sa tento majetok nachádza na území SR a vzťahuje sa naň slovenská jurisdikcia. Podmienkou záchrany je aj ručenie osobným majetkom majiteľov Váhostavu či odkrytie všetkých vlastníckych štruktúr.
Kaník vidí osud peňazí v schránkových firmách
Prvé, čo mala vláda urobiť pri riešení problému firmy Váhostav, je požiadať príslušný súd o predbežné opatrenie. V rozprave to vyhlásil poslanec Ľudovít Kaník (SDKÚ-DS). Opatrenie by podľa neho zabránilo tomu, aby peniaze odišli do schránkových firiem či daňových rajov. „Ide o obrovské peniaze, ide o milióny eur. Napriek tomu sa vláda mlčky prizerá a zatiaľ len verbálne niečo navrhuje, nekoná. Napriek tomu, že má všetky nástroje v rukách,“ poznamenal Kaník.
Poslanec navrhuje odkúpiť pohľadávky príslušnými inštitúciami štátu v 100-percentnej výške a použiť tieto pohľadávky na úhradu budúcich záväzkov, ktoré vyplývajú pre štát z už uzavretých zmluvných vzťahov s firmou Váhostav. „Váhostav má uzavreté budúce výkony v objeme 1,5 miliardy eur. To, čo je potrebné rýchlo urobiť, je vyplatiť živnostníkom a malým dodávateľom 104 miliónov eur, čo je podstatne menej ako 10 percent z budúceho objemu,“ konštatoval Kaník.
Poslanec avizoval, že podporí návrh na skrátene legislatívne konanie k novele Obchodného zákonníka. „V žiadnom prípade nepodporím predkladané návrhy zákonov pokiaľ sa zásadným spôsobom nezmenia,“ dodal. Kaník plánuje predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý sa bude zaoberať nadmernými odpočtami dane z pridanej hodnoty (DPH).
„Máme tu do neba volajúce legálne tunelovanie štátneho rozpočtu cez nadmerné odpočty DPH z neuhradených faktúr. Dozvedel som sa, že Ministerstvo financií SR vraj dalo do pripomienkového konania riešenie DPH,“ priblížil poslanec.
Navrhované riešenie z dielne rezortu financií je však podľa Kaníka nedostatočné. „Ministerstvo financií dáva návrh, aby tí podnikatelia, ktorých obrat je menší ako 75-tisíc eur za rok nemuseli zaplatiť DPH, kým im nie je faktúra uhradená. To sa týka minimálneho okruhu, alebo tých najmenších dodávateľov a vôbec ministerstvo nerieši legálne tunelovanie štátneho rozpočtu, kde veľké firmy si uplatňujú miliónové odpočty DPH, napriek tomu, že faktúru neuhradili,“ uzavrel Kaník.
Hnutie OĽaNO podľa predsedu Igora Matoviča stiahne všetkých svojich nominantov z funkcií, ak Smer odvolá Figeľa z postu podpredsedu NR SR. Rovnako predseda strany Most-Híd Béla Bugár potvrdil, že aj poslanci za jeho stranu sa vzdajú funkcií predsedov výborov národnej rady. V piatok šéf NR SR Peter Pellegrini oznámil, že poslanci sa vrátia k odvolávaniu Figeľa po prerokovaní novely Obchodného zákonníka —-> (VIAC SA DOČÍTATE V TOMTO ČLÁNKU).
Poslanci poukazujú aj na to, že napriek prísľubu nevymenil v piešťanskej nemocnici členov správnej rady tak, aby v nich za štát sedeli aj zástupcovia samospráv a tretieho sektora. „Po niekoľkých mesiacoch pôsobenia Viliama Čisláka vo funkcii je zrejmé, že všetky jeho kroky smerujú k snahe zahladiť stopy po týchto dvoch kauzách a odmeniť ľudí, ktorí ich spôsobili lukratívnymi funkciami vo verejnom sektore,“ konštatujú iniciátori mimoriadnej schôdze. Čislák pôsobil na ministerstve zdravotníctva za jeho predchodkyne Zvolenskej ako štátny tajomník.