BRATISLAVA 11. júla (WEBNOVINY) – Významná časť populácie na Slovensku sa bez počítačov, internetu či mobilu nedokáže zaobísť. Ako ukázal celoslovenský prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO), každý piaty Slovák je závislý od počítača a internetu.
Výsledky prieskumu agentúre SITA poskytol projektový koordinátor inštitútu Ján Bartoš. Bez mobilu či smartfónu by nedokázalo vydržať ani jeden deň 36 percent opýtaných, bez notebookov, tabletov či internetu 21 percent. IVO prieskum spravil na vzorke 1083 respondentov starších ako 18 rokov, je súčasťou dlhodobého projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku.
Závislosť začína byť celospoločenským problémom
Závislosť od moderných informačných a komunikačných technológií najviac ohrozuje mladých ľudí vo veku od 14 do 34 rokov – študentov, vysokoškolsky vzdelaných podnikateľov a ľudí, ktorí sa živia duševnou, nie manuálnou prácou. Rôzne symptómy závislosti si podľa prieskumu všimlo na svojich príbuzných, známych či kamarátoch 35 percent respondentov. Závislí napríklad zabúdajú jesť a piť, často ich bolí hlava, nemôžu dobre spať alebo si nestíhajú plniť svoje povinnosti.
Zistenia tiež ukázali, že závislosť začína byť celospoločenským problémom, čo je vidieť najmä v náraste intenzity využívania internetu. V roku 2013 ho využívalo intenzívne, a teda denne, 31 percent ľudí nad 14 rokov, dnes to je 49 percent. Bežne strávený čas na internete je jedna až dve hodiny, no závislí ľudia na ňom denne trávia viac ako tri hodiny.
„Nastáva obdobie, keď budeme skôr hľadať odpovede na to, aký čas strávený v kyberpriestore je ešte únosný a ako ho obsahovo naplníme. Nie je však vylúčený ani reverzný trend, keď sa časť populácie od moderných technológií odpúta. Buď z dôvodu presýtenosti, hľadania alternatívneho spôsobu života alebo reakciou na čoraz agresívnejšie praktiky štátu a rôznych korporácií zasahujúcich do súkromia jednotlivca,“ uviedol autor projektu Marián Velšic.
Zatiaľ však význam informačných technológii v bežnom živote ľudí stúpa. Za desať rokov vzrástol podiel tých, ktorí tvrdia, že informačné technológie zohrávajú v ich životoch „veľmi“ alebo „skôr významnú“ úlohu z 51 na 61 percent.
Najzávažnejším problémom je nedostatok fyzickej aktivity
Ich dôležitosť si začínajú uvedomovať aj skupiny, ktoré patrili dlhodobo k „digitálne zaostávajúcim“ ako napríklad generácia štyridsiatnikov, päťdesiatnikov alebo obyvatelia vidieka. Pozitívne zmeny vidno najmä v postoji ľudí k nakupovaniu cez internet, internetbankingu či inzerovaniu ako aj ku komunikácii s inštitúciami a úradmi.
Medzi najzávažnejšie problémy spôsobené počítačmi a internetom patrí podľa ľudí nedostatok fyzickej aktivity, kyberkriminalita, vzájomné odcudzenie ľudí a strata osobných kontaktov a nebezpečný – škodlivý obsah na internete. Naopak, relatívne nízky prah citlivosti majú ľudia napríklad v prípade straty schopnosti premýšľať vlastnou hlavou pre spoliehanie sa na „moderné stroje“, toto vidí ako problém 16 percent respondentov, závislosť na kyberpriestore 17 percent či „digitálnu priepasť“ medzi ľuďmi šesť percent.
„Zaujímavé zistenie je, že intenzívne diskusie na tému internetu, osobnej slobody a ľudských práv, ktoré prebiehajú v západných krajinách, na Slovensku príliš nerezonujú. Strata súkromia zapríčinená sledovaním aktivít a zvyklostí ľudí na internete, komunikácia na sociálnych sieťach, zverejňovanie osobných údajov a monitorovanie ich pohybu na verejných miestach je vážnym problémom iba pre 17 percent Slovákov,“ dodal autor projektu.
Väčšina ľudí má problém s inštalovaním programov
V súčasnosti sa podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky informačným a komunikačným technológiám bez väčších problémov prispôsobuje 60 percent Slovákov nad 14 rokov. Pozitívne podľa IVO je, že výrazný nárast podielu tých, čo sa učia a prispôsobujú ľahko, bol zaznamenaný najmä medzi ľuďmi strednej generácie, ľuďmi s nízkym vzdelaním či u manuálne pracujúcich.
Takmer každý šiesty človek na Slovensku sa prispôsobuje a učí „skôr ťažko“ alebo „veľmi ťažko“. V rebríčku najväčších problémov sú nielen sofistikované zručnosti, ale aj také, ktoré sú dnes považované za užívateľsky bežné. Väčšina z týchto ľudí má problém s inštalovaním programov a nastavovaním ich základných funkcií, so sťahovaním a odosielaním rôznych súborov a údajov cez internet alebo používaním externých zariadení ako tlačiarne, USB pamäte či prenosné disky.
Ako však z prieskumu tiež vyplynulo, napriek pozitívnemu trendu zlepšovania digitálnych zručností sa štvrtina populácie odmieta učiť a prispôsobovať moderným technológiám. Hlavným dôvodom je okrem sťaženého prístupu k počítačom a internetu najmä to, že títo ľudia nepociťujú významnejší tlak okolitého prostredia, aby sa s modernými technológiami naučili pracovať. V tejto skupine sú najčastejšie ľudia nad 60 rokov, nízko vzdelaní, nezamestnaní, ľudia zo sociálne slabých domácností a obyvatelia najmenších obcí.