Diaľnicu Bratislavy-Košice majú postaviť do 2014

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ján Figeľ Daniel Krajcer
Foto: SITA/Michal Burza

BRATISLAVA 21. júla (WEBNOVINY) – Chýbajúce úseky diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami by mohli byť dokončené do roku 2014. Pripustil to minister dopravy Ján Figeľ po stredajšom zasadnutí vlády s tým, že prioritou ministerstva v programovom vyhlásení vlády bude intenzívne pokračovanie rozvoja diaľničnej siete. Minister dopravy tvrdí, že diaľnice sa dajú stavať lacnejšie ako doteraz, pretože investičná politika bola dlhé roky nastavená tak, že znamenala vyššie než primerané náklady.

Som presvedčený, že sa do roku 2014 podarí vytvoriť medzi Bratislavou a Košicami nadštandardné cestné spojenie. V akej rýchlosti a v akej úrovni, je súčasťou nielen analýzy, ale aj rokovaní,“ odpovedal Figeľ na otázku, kedy bude diaľnica z Bratislavy do Košíc hotová. „A keďže to nechcem predbiehať a zároveň tým oslabovať negociačnú pozíciu, poviem to po skončení rokovaní s partnermi,“ uviedol ďalej Figeľ. Za jeden z problémov doterajšieho stavu označil to, že bývalá vláda si vo výstavbe diaľnic dávala nereálne ciele, čím sama seba tlačila do nevýhodnej pozície a partneri to využívali, ba až zneužívali.

Ministerstvo dopravy plánuje financovať výstavbu diaľnic nielen z eurofondov, ale aj z prostriedkov uložených v 2. dôchodkovom pilieri, ktorý je spravovaný dôchodkovými spoločnosťami. „Politickú podporu to má. Predpokladám, že to bude súčasťou programového vyhlásenia vlády. A následne po schválení tohto dokumentu sa začnú kroky, ktoré umožnia takéto využitie,“ povedal Figeľ. Podľa ministra dopravy si to zrejme vyžiada niekoľko úprav v legislatíve aj rozhodnutia vlády. „Odkedy sme formulovali programové tézy, táto zhoda bola evidentná a som rád, že sa prehlbuje,“ dodal minister dopravy.

Figeľ zatiaľ nevedel povedať, koľko zdrojov z penzijných fondov by sa mohlo použiť na výstavbu diaľnic. Súhlasil však s tým, že to môže znamenať jeden z dlhodobejších zdrojov financovania väčších infraštruktúrnych a investičných projektov. „Ide o verejno-súkromné partnerstvo, ide o to, aby sme našli prostriedky a partnerov, ktorí sú ochotní investovať do tohto typu investícií voľné zdroje. Čo by išlo z vládnych alebo rozpočtových prostriedkov, sa bude započítavať do aktuálneho priebežného deficitu, alebo štátneho dlhu,“ tvrdí Figeľ.

Zámerom rezortu dopravy je podľa neho zníženie investičnej náročnosti budovania infraštruktúry, ale zároveň pokračovanie v nej. K projektom PPP, ktorých realizáciu ministerstvo analyzuje, sa zatiaľ nechcel bližšie vyjadrovať. Odpovede na tieto otázky majú byť vo vládnom programe, ktorý má vláda uzavrieť budúci týždeň.

Diaľnice sa môžu podľa ministra financií Ivana Mikloša (SDKÚ-DS) stavať omnoho lacnejšie, ako to robila bývalá vláda, keď projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) boli nehorázne predražené. „Najlepšie to ilustruje fakt, že finančné náklady z tých projektov, ktoré boli pripravené, boli omnoho vyššie, ako by boli, keby si štát priamo na trhu požičal a staval za požičané peniaze,“ povedal Mikloš po stredajšom zasadnutí vlády v súvislosti s financovaním výstavby diaľnic. Zdroje na to by podľa neho mohli ísť aj z peňazí uložených v druhom dôchodkovom pilieri.

Chceme druhý pilier posilniť a garantovať, aby nedochádzalo k tomu, k čomu dochádzalo štyri roky, že bol neustále deformovaný, oslabovaný. Zdroje, ktoré tam sú, by mohli byť využívané aj na stavbu diaľnic,“ povedal ďalej Mikloš. Pre dôchodkové správcovské spoločnosti je podľa neho kľúčové, aby to bolo výhodné aj pre ne. Musel by sa preto nájsť model, ktorý by bol výhodný aj pre zhodnocovanie úspor ľudí a aj pre štát z hľadiska jeho finančných nákladov.

Vláda Roberta Fica chcela diaľnicu z Bratislavy po Košice dokončiť pôvodne v roku 2010. Hospodárska a finančná kríza a s ňou súvisiace problémy s financovaním výstavby diaľnic jej zámer znemožnila. Na diaľnici D1 je potrebné dokončiť rozostavané a pripravené úseky medzi Žilinou a Ružomberkom, ako aj medzi Popradom a Prešovom. Ide spolu o desať úsekov v dĺžke okolo 113 kilometrov, z čoho päť úsekov v dĺžke 75 kilometrov medzi Martinom a Ružomberkom a Popradom a Prešovom plánovala bývalá vláda postaviť v rámci 1. balíka PPP zo súkromných zdrojov. Ďalšie štyri úseky pri Žiline v dĺžke 30 kilometrov mali byť postavené tiež za súkromné peniaze cez 3. balík PPP. Zvyšný úsek Prešov západ – juh v dĺžke 8 kilometrov je v príprave, mal by byť financovaný z eurofondov a štátneho rozpočtu. Národná diaľničná spoločnosť však plánuje jeho dokončenie v roku 2016. Treba tiež dokončiť niektoré úseky D1 v polovičnom profile.

SITA

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ján Figeľ