Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.sk SIIT.sk DámskaJazda.sk Byvaniejehra.sk Cestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Ľuboslav, Ľuboslava

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Diela Ľudovíta Štúra dostali digitálnu podobu

Autor: SITA, 5. októbra 2013 09:00, aktualizované: 5. októbra 2013 09:00
Diskusia (3)
Ilustračné foto: SITA/Tomáš Benedikovič
BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) - Slovenská národná knižnica (SNK) zdigitalizovala najvýznamnejšie diela kodifikátora spisovnej slovenčiny a významnej osobnosti našich dejín, Ľudovíta Štúra.

Verejnosti ich sprístupnila na svojej stránke http://www.dikda.eu v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív. Záujemcovia tu nájdu sedem najvýznamnejších Štúrových diel v ich pôvodnom vydaní.

Ide o tituly: Nauka Reči Slovenskej (Prešporok, súčasná Bratislava, 1846), Krátka Mluwnica Slovenská (Prešporok, 1852), O národných povestiach a piesňach plemien slovanských (1832), O národných písních a pověstech plemen slovenských ( Praha, 1853), Nárečia slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (Prešporok, 1846), Spevy a Piesne Ludevita Štura (Prešporok, 1853) a Kde leží naša bieda? (Martin, 1848).

Ako ďalej agentúru SITA informovala hovorkyňa SNK Miriam Štefková, tento týždeň priniesli zdigitalizované rukopisy Ľudovíta Štúra z Literárneho archívu SNK, medzi ktorými je napríklad aj zatykač vydaný na Ľudovíta Štúra, Michala Miloslava Hodžu a Jozefa Miloslava Hurbana.


Záchranca slovenského jazyka

Ilustračné foto: SITA/Marián Peiger
Ľudovít Štúr sa ako všestranne činná osobnosť slovenských dejín “zapísal najmä ako odhodlaný bojovník proti maďarizácii a bojovník za zabezpečenie základných práv Slovákov. Vlastnou básnickou tvorbou a prednáškami o slovenskej literatúre začal kliesniť cestu slovenskej romantickej poézii a literatúre“, pripomenula v súvislosti so zverejnením pôvodných vydaní Štúrových diel generálna riaditeľka SNK Katarína Krištofová.

Kodifikátor spisovnej slovenčiny, básnik, politik, publicista, redaktor a pedagóg Ľudovít Štúr (28. 10. 1815, Uhrovec - 12. 1. 1856, Modra) študoval na nižšom gymnáziu v Rábe, neskôr na evanjelickom lýceu v Bratislave a na univerzite v Halle. Pôsobil ako pisár na Zayovskom panstve v Uhrovci, potom ako podpredseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave či na evanjelickom lýceu v Bratislave.

Venoval sa vedeckej publicistike, bol redaktorom a vydavateľom Slovenských národných novín a čelným predstaviteľom politických snáh a ozbrojeného Slovenského povstania. Bol jedným z hlavných organizátorov prestolných prosbopisov odovzdaných panovníckemu dvoru v roku 1842 a 1844, ktoré žiadali zastavenie maďarizácie a zabezpečenie základných národných práv Slovákov.

Za to musel odísť z evanjelického lýcea v Bratislave. Spolu s M. M. Hodžom a J. M. Hurbanom po dôkladnej príprave a konzultáciách s evanjelickou inteligenciou, bernolákovcami a po návšteve Jána Hollého kodifikovali v júli 1843 v Hlbokom nový spisovný jazyk na báze stredoslovenských nárečí. Jeho ideové zdôvodnenie podal v spise Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a jeho gramatický systém a pravopis kodifikoval v práci Náuka reči slovenskej (1846).


Národná knižnica pokračuje v digitalizácii

Ilustračné foto: SITA/Mária Pietová
Štúr vypracoval návrh na vytvorenie prvej celonárodnej kultúrnej inštitúcie Tatrín (1844). V roku 1845 dostal povolenie na vydávanie Slovenských národných novín ako prvého slovenského politického orgánu s literárnou prílohou Orol tatranský. V októbri 1847 sa stal poslancom uhorského snemu za mesto Zvolen.

V revolučnom roku 1848 sa Ľudovít Štúr zúčastnil na rokovaniach zástupcov Slovanov monarchie vo Viedni. Bol predsedom zhromaždenia čelných slovenských vlastencov v Liptovskom Mikuláši, na ktorom vyhlásili Žiadosti slovenského národa. Inicioval vytvorenie Slovenskej národnej rady. Zúčastnil sa na zimnej výprave slovenských dobrovoľníkov.

V roku 1849 bol jedným zo zostavovateľov prosbopisu a členom delegácie k cisárovi Františkovi Jozefovi I. Po porážke revolúcie žil pod policajným dozorom, venoval sa vedeckej a literárnej tvorbe. Vydal básnickú zbierku Spevy a piesne (1853) a prácu O národních písních a pověstech plemen slovanských (1853). Predstavy o budúcnosti Slovákov i o vývoji politického života Slovanov v Európe podal v diele Slovanstvo a svet budúcnosti, dodala hovorkyňa SNK Miriam Štefková.

SNK pokračuje v zverejňovaní zdigitalizovaných diel, na ktoré sa už nevzťahuje autorskoprávna ochrana. Voľne sprístupňovať zdigitalizované diela bez súhlasu nositeľa autorských práv je možné, až keď sa stanú z pohľadu autorských práv voľnými, teda po uplynutí 70 rokov od smrti ich autorov. Diela sa digitalizujú v rámci národného projektu Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (ERDF) v rámci Prioritnej osi 2 Operačného programu Informatizácia spoločnosti.

Diskusia
Pridajte sa k nám na Facebooku


Počasie
22 °C 17 °C
Západné Slovensko
20 °C 14 °C
Stredné Slovensko
17 °C 14 °C
Východné Slovensko
1 € = 27.574 CZK
Vývoj kurzu
1 € = 1.2852 USD
Vývoj kurzu
1 € = 0.7865 GBP
Vývoj kurzu
Anketa
Mal by na čele SDKÚ-DS nahradiť Pavla Freša niekto iný?
Určite áno, Frešo nie je vhodný typ na vedenie
Asi áno, veď pod jeho vedením sa SDKÚ ani nedostane do parlamentu
Ťažko povedať, nie je ľahké sa proti Smeru presadiť
Myslím, že nie, neviem o nikom, kto by ho mohol plnohodnotne nahradiť
Určite nie, SDKÚ by už nepomohla ani Angela Merkelová
Ďalšie ankety
STIAHNITE SI LETNÉ BRATISLAVSKÉ SPRÁVY