BRATISLAVA 4. apríla (WEBNOVINY) – Koaličné strany sa po niekoľkotýždňových diskusiách dohodli na podobe reformy daňovo – odvodového systému. Po dnešnom rokovaní lídrov koaličných strán to vyhlásila premiérka Iveta Radičová. Dohodnutá reforma podľa jej slov zásadne zjednoduší platenie daní a odvodov. „Takúto podobu zmien predloží ministerstvo financií na medzirezortné pripomienkové konanie, zároveň otvoríme inštitút verejnej diskusie,“ uviedla premiérka po rokovaní Koaličnej rady.
Celkové daňové a odvodové zaťaženie sa podľa premiérky Ivety Radičovej po reforme mierne zníži. Väčšine živnostníkov by sa na základe zmien mali znížiť minimálne odvody, ktoré platí 80 % živnostníkov, a to zo súčasných 160 eur na menej ako 140 eur. Konkrétne detaily zmien podľa premiérky predstavia v najbližších dňoch po zapracovaní pripomienok. Ako však spresnil na tlačovej besede predseda strany Most-Híd Béla Bugár, koalícia sa zhodla na zrušení paušálnych výdavkov vo výške 40 %. Podnikatelia si budú môcť uplatniť mesačne výdavky vo výške životného minima, a to necelých 190 eur.
Koalícia potvrdila aj výšku sadzby pre sociálne poistenie pre podnikateľov vo výške 13 % a zdravotné poistenie vo výške 9 %. Zmena vo výške sadzby však nastala pri dohodároch, ktorí budú platiť odvod na sociálne poistenie 10 % s tým, že ich príjmy do výšky životného minima nebudú podliehať odvodom.
Súčasťou dohody je podľa premiérky aj postupné znižovanie odvodového zaťaženia zamestnancov o 4 %. Odvody zamestnancom by sa mali postupne znižovať každý rok o 1 %. Dohodnutá sadzba pre sociálne poistenie pre zamestnancov zostáva na pôvodných 19 %. Koalícia potvrdila aj dohodu na jednorazovom odpisovaní majetku pre podnikateľov už v prvom roku.
Zmena oproti pôvodným zámerom rezortu financií nastala aj pri celkových dopadoch reformy. Tá podľa premiérky už nebude fiškálne neutrálna. Výpadky v príjmoch verejných financií by však mali nahradiť aj dynamické efekty rastu zamestnanosti. Tá by mala rásť nielen vďaka zmene odvodov, ale aj pre zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré by malo pozitívne ovplyvniť zníženie administratívnej záťaže.
So zvyšovaním daňového a odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) však nesúhlasí Občianska konzervatívna strana (OKS). „OKS naďalej nesúhlasí so zvyšovaním daňovo-odvodového zaťaženia pre živnostníkov, dohodárov a SZČO, naopak, bude plne podporovať znižovanie daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov ako aj iné kroky,“ uviedla strana v stanovisku po dnešnom rokovaní pracovnej skupiny.
Koalícia sa zhodla na zmene odvodového systému, ktorá má priniesť jeho výrazné zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže. Zmeny majú spočívať v zavedení tzv. superhrubej mzdy, teda zvýšení súčasnej hrubej mzdy zamestnanca o odvody platené zamestnávateľom, či v zjednotení vymeriavacích základov. Súčasťou odvodovej reformy má byť aj zavedenie jednotného ročného zúčtovania daní a odvodov a jednotného výberu daní, ciel a odvodov.
Na mene nového šéfa NBÚ sa koalícia nedohodla
Koalícia sa dnes nedohodla na mene nového šéfa Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). „Keďže to bolo pre nás nové meno, k nominácii sa strany vyjadria o týždeň na stretnutí predsedov koaličných strán a premiérky,“ povedala po takmer päťhodinovom rokovaní Koaličnej rady na tlačovej besede premiérka Iveta Radičová. Podľa nej kandidáta predložila strana SaS. Iné strany kandidátov na šéfa NBÚ nepredložili.
Miesto riaditeľa NBÚ sa uvoľnilo po tom, čo František Blanárik odstúpil 7. marca. Vtedy odovzdal do rúk predsedu Národnej rady SR Richarda Sulíka rezignáciu. Funkčné obdobie sa mu pritom končilo až v septembri 2013. Blanárik zdôvodnil svoju rezignáciu tým, že sa odmieta stať nástrojom spravodajských hier, ktorých cieľom je škandalizácia niektorých ľudí, vrátane jeho osoby, namiesto toho, aby sa hodnotila dosiahnutá úroveň v činnosti NBÚ a jeho postavenie v medzinárodných štruktúrach.
Podľa medializovaných informácií Blanárik údajne za komunizmu udával vojenskej kontrarozviedke kamarátov. František Blanárik v roku 2005 a následne v apríli 2006 získal previerku s najvyšším stupňom prísne tajné. V roku 2006 získal aj certifikát NATO na prácu s utajovanými skutočnosťami aliancie. Po voľbách v roku 2006 ho ako nominanta HZDS poslanci zvolili za riaditeľa NBÚ.
Koaliční partneri sa zaoberali aj Úradom pre verejné obstarávanie (ÚVO). Premiérka upozornila, že z 220 žiadostí bolo 111 žiadostí o verejné obstarávanie úradom zamietnutých. „Bude sa tým zaoberať v stredu vláda. Mám niekoľko sťažností na prácu ÚVO,“ konštatovala Radičová. Podľa nej vláda nemá právo odvolať predsedu úradu, takéto právo má parlament. Vláda má však kompetenciu odvolať a menovať zástupcu ÚVO. Súčasný zástupca Marek Vladár je podľa Radičovej v konflikte záujmov. „Preto ho vláda bude v stredu riešiť,“ uviedla.
Koalícia sa bude zaoberať aj nomináciou na šéfa Úradu pre ochranu osobných údajov. „Prídeme s návrhmi na možné personálne obsadenie na tento post. Dôležité je, aby údaje boli chránené, keď majú byť,“ povedala Radičová s tým, že súčasný šéf úradu už presluhuje vo funkcii dva roky.
Predseda Most-Híd Béla Bugár informoval, že Koaličná rada sa dohodla na postupe pri zvolaní mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá má byť na podnet Smeru-SD. Koalícia sa dohodla, že koaliční poslanci nezahlasujú za program tejto schôdze. Smer-SD chce na schôdzi uznesením požiadať vládu SR o konkrétne kroky a vyhlásenia voči politike Maďarska vo vzťahu k Slovensku. Podľa Bugára vláda koná vtedy, keď má a svojimi krokmi nevyvoláva hystériu.
Vláda chce diskutovať o podiele miest v teplárňach
Časť majetku šiestich teplárenských spoločností, ktoré chce vláda privatizovať, možno kabinet Ivety Radičovej ponúkne aj mestám. Tie by mali v prípade dohody na takomto riešení získať podiel bezodplatne. Vláda však neplánuje previesť na mestá významný podiel v teplárňach. „Neuvažujeme o takej časti, ktorá by významne znevýhodnila záujem solídnych investorov,“ spresnila po pondelkovom rokovaní Koaličnej rady Radičová. Tento prevod by pritom nemal výrazne ovplyvniť plánovaný príjem z privatizácie podnikov.
Kabinet chce o pripravovanej privatizácii teplární rokovať so zástupcami miest a obcí na stredajšom výjazdovom rokovaní v Štrbe, na ktorom by mali byť prítomní aj predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska.
„Prichádzame na diskusiu s návrhom, aby tie mestá, ktorých sa situácia teplární dotýka a nemajú finančné zdroje na nevyhnutné investície v nich, mali vplyv na chod teplární, jednak prostredníctvom účasti v dozorných radách a jednak takou percentuálnou účasťou, aby mali právo zvolávať valné zhromaždenie a teda mali prehľad a kontrolu nad chodom teplární,“ uviedla.