Maďari kritizujú novelu slovenského jazykového zákona

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Maďari si pripomínajú antikomunistickú revolúciu
Maďarská čestná stráž s historickou vlajkou pochoduje popred monumentálnu budovu maďarského parlamentu v Budapešti. Maďari si dnes pripomínajú výročie antikomunistickej revolúcie z roku 1956. 4. novembra 1956 do krajiny vtrhli sovietske vojenské jednotky, ktoré revolúciu potlačili. Foto: AP Photo/Bela Szandelszky

BUDAPEŠŤ 31. mája (WEBNOVINY) – Maďarská vláda v utorok kritizovala novelu slovenského jazykového zákona, ktorý je podľa nej vo viacerých ohľadoch „krokom vzad“. Ako sa uvádza v stanovisku vládneho úradu pre národnú politiku, Maďarsko malo v súvislosti so slovenskou novelou veľké očakávania, no výslednou podobou zákona je sklamané.

Hoci novela slovenského jazykového zákona má aj pozitívne aspekty, prispieva „k zachovaniu neistoty“ v otázkach týkajúcich sa maďarskej menšiny a prispieva k „atmosfére strachu“.

Hlavným problémom pre maďarský úrad pre národnú politiku je to, že zákon štátu viaceré opatrenia prospievajúce menšinám iba umožňuje, no neukladá.

Maďarsko je podľa úradu „hlboko sklamané“ aj tým, že zákon neukladá miestnym úradom v obciach s vysokým podielom menšinového obyvateľstva zamestnať pracovníka hovoriaceho jazykom menšiny.

Maďarsko je podľa tohto vyhlásenia pripravené na ďalší konštruktívny dialóg so slovenskou vládou, ktorého cieľom by malo byť zaistenie dodržiavania menšinových práv na Slovensku.

Poslanci oklieštili a schválili novelu o jazykoch menšín

Novela slovenského jazykového zákona, ktorú predkladal podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel a parlament ho schválil koncom mája, vyžaduje na priznanie dvojjazyčného statusu prekročenie 15-percentnej hranice podľa výsledkov v dvoch po sebe nasledujúcich sčítaniach ľudu. Doteraz bola táto hranica 20-percentná.

Na odňatie dvojjazyčnosti bude po novom potrebné, aby podiel príslušníkov národnostných menšín v obci tri razy po sebe klesol pod 15 percent, čo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu presadili poslanci zo skupiny Obyčajní ľudia. Obyčajní ľudia tiež dosiahli, aby zabezpečenie komunikácie v menšinových jazykoch nebolo v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnych služieb povinné, ale len dobrovoľné.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Rudolf Chmel