MÁRTONYI: Slovenský návrh zmluvy nie je správne východisko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Mártonyi, Dzurinda
Zľava: Minister zahraničných vecí Maďarskej republiky János Martony a minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. Foto: SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 12. mája (WEBNOVINY) – Maďarsko neberie slovenský návrh medzištátnej dohody, ktorá mala vyriešiť otázku dvojakého občianstva. K otázkam dvojakého občianstva odovzdalo Slovensko v rámci zmiešanej komisie návrh medzištátnej dohody, o ktorom chcú Slováci rokovať. „To by bol dobrý spôsob ako usporiadať naše vzájomné vzťahy,“ myslí si slovenský minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda. „My návrh nepovažujeme za správne východisko rokovaní,“ vyhlásil jeho maďarský kolega János Mártonyi, ktorý dnes bol na návšteve Slovenska. Podľa neho je princíp dohody stále ten istý ako bol slovenský zákon, ktorý zákonodarcovia schválili na pôde slovenského parlamentu ako reakciu na maďarský zákon. Maďarská strana chce podľa Mártonyiho pokračovať v obojstranných rokovaniach.

Dzurinda sa ho pýtal na usporiadanie volebných práv, podľa neho od aplikačnej praxe závisí, či dôjde k exteritoriálnym účinkom ústavy. „Tieto účinky sú viac-menej v našich rukách,“ vyhlásil Dzurinda. Ústava nebude mať žiadne exteritoriálne účinky, tvrdí Mártonyi. Podľa Mártonyiho si každá krajina určí pravidla a tieto sa musia dodržiavať a ak budú v ktorejkoľvek krajine negatívne javy, je to jej interná záležitosť. Ako dodal, ústava nekladie požiadavku implementovať sa v inej krajine.

Otázka volebných práv v Maďarsku ešte nie je doriešená

Mártonyi tvrdí, že o tejto problematike ešte budú v kontakte. „Téma ešte nie je na programe dňa,“ dodal Dzurinda. Základnou otázkou je podľa Dzurindu to, ako si vysvetliť pojem genuine link – skutočná väzba. Jeho podstatou je trvalý pobyt, tvrdí Dzurinda. „Aj tak sa nakoniec dohodneme,“ uzavrel tému.

Slovensko a Maďarsko sa nezhodnú ani v otázke kolektívnych práv, ktoré má južný sused v ústave. Kolektívne práva menšín Maďarsko akceptuje už dávnejšie, mohli tak vzniknúť napríklad celoštátne samosprávy pre všetky menšiny. Mártonyi tvrdí, že veľa krajín v únii ich uznáva tiež. Niektoré krajiny zase zmenili názor, ide napríklad o Srbsko. V tejto veci nemáme zhodný prístup a myslím si, že dosť dlho ešte potrvá, kým nájdeme spoločné riešenie, nechceme zasahovať do interných záležitostí susedov, konštatoval Mártonyi. Slovenské právo je postavené na individuálnych právach. Nechcem vykrikovať, že Slovensko neakceptuje kolektívne práva, to máme v legislatíve, vyhlásil Dzurinda. To, či budeme uznávať kolektívne práva, je v jurisdikcii Slovenska.

Na úvod ministri podpísali dodatok bilaterálnej dohody o prevádzkovaní, údržbe a rekonštrukcii cestných hraničných mostov a úsekov hraničných ciest na spoločnej štátnej hranici. Ide o dva ipeľské mosty, ktoré otvoria už v júni. Na výstavbu mostov išla vyše 85-percentná podpora z peňazí Európskej únie. Dohody pre ďalšie dva budú pripravovať v najbližšom čase, ako dodal Dzurinda, chceli by aj most cez Dunaj v Komárne.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe János MartónyiMikuláš Dzurinda