Uťahovať opasky sa podľa Radičovej s istotou už nebudú

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Bez názvu
Premiérka Iveta Radičová Foto: SITA/Diana Černáková

BRATISLAVA 26. júna (WEBNOVINY) – „Uťahovať opasky sa s istotou už nebudú,“ konštatovala pri hodnotení prvého roku vlády v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). „Patrím k zástancom nezvyšovania daní,“ zdôraznila ďalej predsedníčka vlády a zároveň priznala, že Slovensko má problémy s daňovými únikmi. Zvýšenie daní by však ohrozilo rast zamestnanosti a aj zvyšovanie reálnych miezd. Veľké percento s jej vládou nespokojných občanov spôsobuje podľa nej aj to, že veľká časť občanov očakávala, že vládu zostaví „niekto iný„.

Premiérka v diskusii pripomenula, že vláda prevzala Slovenskú republiku s veľkým deficitom vo verejných financiách, s veľkými dlhmi v každom rezorte. Problémom bolo aj neuznanie Bruselu v niektorých prípadoch čerpania eurofondov. „Dali sme sľub, že urobíme poriadok vo verejných financiách, že zastavíme zadlžovanie, že naštartujeme zamestnanosť a zastavíme nárast nezamestnanosti,“ pripomenula Radičová sľuby vlády pri jej nástupe vlani v júli. Začalo sa šetrením predovšetkým v štáte – štátnej správe a verejnej správe. Výdavky štátu sa znížili medziročne o sedem percent. Naďalej musíme prijímať úsporné opatrenia a šetrenie sa prejavuje, tvrdí premiérka, podľa ktorej sa podarilo naštartovať ekonomický rast, zvyšovanie zamestnanosti. Za aktuálny problém označila reálny rast miezd. Preto vláda podľa nej pripravuje projekty pre nové investície, odstraňovanie korupcie, mení Zákonník práce, snaží sa zlepšiť podmienky pre podnikateľov a robí ďalšie opatrenia. Protesty občanov premiérku mrzia. Štrajky však otriasajú aj inými európskymi krajinami. Napriek tomu, že kúpna sila je nízka, zamestnanosť na Slovensku rastie, zdôraznila.

Ekonomické problémy Slovenska sú čiastočné naviazané aj na problémy Európskej únie. Podľa Radičovej v súvislosťou s ekonomickou krízou v Grécku, ale aj dlhmi ďalších krajín EÚ Portugalska či Írska „je záujmom aj občanov Slovenskej republiky, aby sme tú nákazu dlhovej krízy zastavili, aby nás nezastihla“. Pripomenula, že SaS potvrdila účasť SR v eurovale 1 hlasovaním už pred rokom, „takže mi sme súčasťou tohto mechanizmu“.

Radičová
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Na to, či sa potom ako krajina zúčastníme mechanizmu eurovalu 2, ktorý nahradí dočasný – euroval 1, na toto rozhodnutie máme rok a pol a bude sa o tom rozhodovať v Národnej rade SR, priblížila systém Radičová. Podľa premiérky by sme však nemali blokovať ostatné krajiny, ktoré chcú byť súčasťou tohto mechanizmu. Na to je potrebný súhlas vlády. Bez neho sa ostatných 26 členských štátov EÚ nemôže zúčastniť mechanizmu. „Pokúsim sa vysvetliť aj svojim partnerom, aj občanom, že nikdy nemôžeme povedať, že nám sa to nikdy nemôže stať,“ dodala Radičová. Pritom v diskusii upozornila, že problémy majú okrem Grécka aj iné krajiny ako Portugalsko, Írsko, či Belgicko a ekonomické problémy krajiny môže spôsobiť nielen zlé hospodárenie no napríklad aj prírodná katastrofa. Ak by sa tieto problémy neriešili, prejavilo by sa to aj na Slovensku.

Otváranie otázok o navyšovaní prvého eurovalu nie je podľa premiérky Ivety Radičovej v súčasnosti na mieste. Povedala to v piatok 24. júna po skončení summitu Európskej rady v Bruseli. Tvrdí, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v slovenskom parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Reagovala tak na vyhlásenia predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, ktorá chce cez parlament obmedziť mandát vlády pri rozširovaní garancií tak, aby bolo podmienkou zapojenie súkromného sektora pri ďalšej pôžičke Grécku.

Iveta Radičová
Foto: SITA/Diana Černáková

Radičová pri generálnom prokurátorovi rešpektuje ÚS i prezidenta

Za „jeden z negatívnych a nevydarených postupov koalície“ považuje premiérka Iveta Radičová voľbu generálneho prokurátora. Ako ďalej konštatovala v dnešnej diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť v prípade nedávno zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša rešpektuje rozhodnutia Ústavného súdu SR a akceptuje aj postoj prezidenta, že počká na rozhodnutia Ústavného súdu SR. Premiérka tvrdí, „nie je mojou úlohou hodnotiť rozhodnutia Ústavného súdu, mojou povinnosťou je rešpektovať rozhodnutia Ústavného súdu. Pán prezident od začiatku zastával stanovisko, že je len a len za tajnú voľbu, rovnako opozičná strana Smer. Ona sa napokon odohrala. Myslím si, že právny stav nijako porušený nebol. A je len a len na pánovi prezidentovi, ako sa teraz rozhodne“.

Rozdielne názory na nedávnu tajnú voľbu generálneho prokurátora Jozefa Čentéša prezentovali v druhej časti diskusie Slovenskej televízie predstavitelia parlamentnej koalície a opozície – predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský a člen poslaneckého klubu Smer-SD a podpredseda Smer-u Marek Maďarič. Hrušovský je presvedčený, že voľba generálneho prokurátora bola podľa pravidiel a teraz je na prezidentovi, aby sa rozhodol vymenovať kandidáta „riadne a demokraticky zvoleného“. Nevidí dôvod odkladať menovanie Jozefa Čentéša.
SDKÚ DS hodnotila rok vo vláde
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Apeloval na Ústavný súd, aby čo v najkratšom termíne „zverejnil v Zbierke zákonov najskôr zdôvodnenie, prečo pozastavil účinnosť vládneho zákona o rokovacom poriadku, a rozhodol ako ďalej s generálnym prokurátorom preto, lebo naozaj tento stav neveští nič dobré“. Maďarič považuje rozhodnutie prezidenta za logické a označil voľbu generálneho prokurátora za pokračovanie chaosu, ktorý vládne, v dôsledku toho že koalícia nie je schopná riadiť štát. „Bolo by ideálne keby bol generálny prokurátor zvolený v tajnej riadnej voľbe a bolo by úplne ideálne, keby to bol dokonca človek, ktorý by bol prijímaný konsenzuálne aj stranami koaličnými aj opozičnými“, myslí si predstaviteľ Smer-u. Podľa Maďariča by bolo najlepšie, ak by sa koalícia a opozícia dohodli na nejakom treťom spoločnom kandidátovi. Hrušovský to odmieta, tvrdí, že čas na dohodu bol a vypršal. Voľbu Čentéša považuje za skončenú a za demokratickú, ktorá je už len na prezidentovi.

Plénum Národnej rady SR zvolilo v piatok 17. júna v tajnej voľbe Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Čentéša podporilo 79 z 80 prítomných poslancov, jeden sa zdržal. Pôvodne sa malo voliť verejne, pre tajnú voľbu sa koalícia rozhodla po tom, čo ústavný súd v stredu 15. júna vydal predbežné opatrenie, ktorým verejnú voľbu znemožnil. Práve tento verdikt je príčinou, prečo Čentéšov protikandidát Dobroslav Trnka navrhnutý Smer-om z voľby odstúpil, nazdáva sa, že voľba napriek rozhodnutiu súdu môže vyvolať otázky o ústavnosti či zákonnosti voľby generálneho prokurátora. Do funkcie generálneho prokurátora musí vymenovať prezident Ivan Gašparovič. Hlava štátu si chce počkať na vyjadrenie Ústavného súdu SR, to by malo padnúť v septembri. Národná rada SR sa snažila zvoliť generálneho prokurátora od novembra 2010.

Navyšovanie eurovalu je naším záväzkom, tvrdí Radičová

Otváranie otázok o navyšovaní prvého eurovalu nie je podľa premiérky Ivety Radičovej v súčasnosti na mieste. Povedala to v piatok po skončení summitu Európskej rady v Bruseli. Tvrdí, že rámcová zmluva o Európskom finančnom stabilizačnom nástroji (EFSF) bola v slovenskom parlamente schválená naprieč celým politickým spektrom, Slovensko tak má navýšením záruk v eurovale len naplniť svoj záväzok. Reagovala tak na vyhlásenia predsedu koaličnej SaS Richarda Sulíka, ktorá chce cez parlament obmedziť mandát vlády pri rozširovaní garancií tak, aby bolo podmienkou zapojenie súkromného sektora pri ďalšej pôžičke Grécku.

„Ak budú mať poslanci problém dodržať záväzok, ktorý znamená dať také záruky, aby sme boli schopní naplniť dohodnutú sumu, v takom prípade to bude to rozpor s tým, s čím predtým súhlasili,“ konštatovala v Bruseli Radičová. Ako dodala, trpezlivo sa snaží vysvetľovať právne, medzinárodné a iné dôsledky toho, ak by Slovensko v parlamente navýšenie eurovalu 1 nepodporilo. Hovoriť o prípadných ďalších krokoch, je podľa nej predčasné.

Premiérka zároveň uviedla, že Slovensko nebude blokovať vytvorenie nového permanentného Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Minister financií podľa nej má od vlády mandát, aby rámcovú zmluvu podpísal a umožnil tak naštartovať ratifikačný proces aj v ostatných krajinách eurozóny. O hlasovaní v parlamente o účasti Slovenska je podľa premiérky čas diskutovať ďalšie mesiace. „Podpísanie tejto zmluvy je predpokladom toho, aby ostatné krajiny mohli pristúpiť k ratifikácii. Slovenská republika nebude bariérou alebo prekážkou ratifikačného procesu v iných krajinách. Preto vláda dala mandát ministrovi financií, aby túto zmluvu podpísal. Ako bude následne postupovať Národná rada SR, na to máme k dispozícii zhruba rok a pol,“ konštatovala Radičová.

Radičová
Foto: Ilustračné foto SITA/Jozef Jakubčo

Poslanci SaS chcú do programu schôdze parlamentu, ktorá začína budúci týždeň, zaradiť aj rokovanie o mandáte pre ministra financií Ivana Mikloša v prípade ďalšej pôžičky Grécku. SaS podľa slov predsedu Richarda Sulíka zbiera v súčasnosti 30 podpisov, aby bol tento bod zaradený do programu schôdze. „Snažíme sa zozbierať 30 podpisov, ktoré potrebujeme na to, aby národná rada mohla rokovať o tom, v akom rozsahu zúži vyjednávací mandát ministrovi financií pri druhej pôžičke Grécku,“ uviedol v piatok Sulík. Dodal pritom, že tento zámer by sa mohol podariť a potom sa uvidí v parlamente, kto a akú pozíciu zaujme.

Šéf rezortu financií podľa predsedu parlamentu v súčasnosti mandát pre podpis pôžičky má, avšak cieľom strany SaS je, aby mu ho Národná rada SR zúžila. A to tak, aby napríklad pôžička Grécku bola podpísaná až potom, keď bude stanovená aj účasť súkromného sektora, čo podľa Sulíka v podstate znamená bankrot krajiny. Bankrot Grécka je totiž v súčasnosti podľa Sulíka nevyhnutný.

Na rámcoch mandátu pre vládu v prípade rokovaní o pôžičke Grécku sa koaliční partneri dohodli v úvode minulého týždňa. „Ten mandát by mal byť taký, aby nám nezväzoval ruky,“ uviedol následne v stredu po rokovaní vlády minister financií Ivan Mikloš. Čím bude podľa jeho slov mandát konkrétnejší, tým menší manévrovací priestor na rokovaniach vytvorí.

Radičová
Foto: SITA/Michal Svítok

Slovensko bude pri prípadnej novej pôžičke Grécku požadovať splnenie piatich podmienok. Prvou podmienkou je podľa ministra financií Ivana Mikloša účasť súkromného sektora. „Najdôležitejším dôvodom prečo to požadujeme je, aby účet neplatili len daňoví poplatníci, ale aj tí ktorí požičiavali Grécku a zarábali na tom,“ uviedol minulý týždeň Ivan Mikloš.

Druhou požiadavkou bude podľa Mikloša široká politická dohoda gréckych politických strán na plnení záväzkov, a to vrátane opozičných strán. Rovnako bude Slovensko presadzovať privatizáciu štátneho majetku v Grécku, záruky, že nepríde o peniaze v prípade pôžičky, ako aj účasť Medzinárodného menového fondu. Schôdza NR SR začína budúci týždeň v utorok.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Dobroslav TrnkaIvan GašparovičIvan MiklošIveta RadičováMarek MaďaričPavol Hrušovský