Parlament odklepol zlúčenie spravodajských služieb

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Parlament
Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) – Vojenské spravodajské služby, kontrarozviedka – Vojenské obranné spravodajstvo (VOS) a rozviedka – Vojenská spravodajská služba (VSS), sa od 1. januára 2013 zlúčia do jednej špeciálnej služby.

Názov novej služby bude Vojenské spravodajstvo a má plniť úlohy vnútorného aj zahraničného spravodajského zabezpečenia obrany Slovenska. Rozhodli o tom poslanci NR SR schválením novely zákona o Vojenskom spravodajstve.

Minister obrany Martin Glváč chce do 15. októbra pripraviť komplexný zákon o spravodajských službách. Následne o ňom chce diskutovať s poslancami, ktorí sa venujú tejto problematike.

Oznámil to v stredu v NR SR počas rokovania o zlúčení vojenských tajných služieb, čím poslanci začali šiesty rokovací deň 7. schôdze zákonodarného zboru. Zároveň informoval, že zlúčenie má priniesť v horizonte troch rokov úspory 19 percent súčasného rozpočtu vojenských tajných služieb.

Galko hovorí o zbytočnosti

Galko
Foto: SITA/Marián Peiger

Podľa exministra obrany a poslanca NR SR Ľubomíra Galka (SaS) zákon na zlúčenie vojenských spravodajských služieb je zbytočný, nič nerieši.

„Návrh zákona nie je škodlivý, ale je zbytočný,“ povedal v rozprave.

Podľa neho je zákon zbytočný, pretože aj podľa ministra Glváča bude v októbri pripravený komplexný zákon.

Galko v predloženom zákone nevidí paragraf, ktorý zabráni úniku utajovaných dokumentov, lepšiu kontrolu spravodajských služieb a reformu vojenských spravodajských služieb.

Galko zároveň vyslovil obavy, že 19 percentná úspora je vycucaná z prsta. „Je to pokus o lacné PR Smeru-SD,“ konštatoval.

Kritikou sa nešetrilo

Poslanec NR SR za Smer-SD Peter Šuca kritizoval vo vystúpení Galka. Upozornil, že po ňom zostala jedna telefónna linka navyše, zneužitie vojenského spravodajstva, zneužitie informačno-technických prostriedkov (ITP) a trestné oznámenia.

Galko sa bránil tým, že o zneužitie ITP ide vtedy, keď v rezorte sa na základe použitia ITP zistí korupcia a minister odmietne konať, pretože sa to týka jeho kolegov. „To sa musíte pozrieť do vlastných radov,“ povedal Galko Šucovi.

Ten mu však odpovedal, že za zneužívanie ITP považuje odpočúvanie sekretárky, novinárov, politických oponentov. „To sa stalo za vášho pôsobenia na ministerstve obrany,“ odkázal Galkovi.

Galka kritizoval za jeho pôsobenie na ministerstve aj jeho predchodca Jaroslav Baška (Smer-SD). Pripomenul mu, že za jeho ministrovania došlo k masívnym odpočúvaniam. Podľa Galka však za niekoho iného bol nasadený obrazový záznam v spálňach novinárok. Následne Baška navrhol, aby kandidáti na post ministra obrany prechádzali psychotestmi, pretože ministri obrany dostávajú do rúk moc. Psychotestmi by sa malo predísť jej možnému zneužívaniu.

Poslanci schválili aj zákon o ochrane ozónovej vrstvy

Parlament schválil dve normy z oblasti životného prostredia, ktorých cieľom je do slovenskej legislatívy prebrať európske smernice. Na Slovensku sa nevyrábajú žiadne kontrolované látky, používajú sa len recyklované a regenerované látky na údržbu a servis chladiacich a klimatizačných zariadení a tepelných čerpadiel a v malom množstve látky na analytické a laboratórne účely v súlade s výnimkami povolenými v zmysle nariadenia Európskeho spoločenstva.

Novela zákona o ochrane ozónovej vrstvy Zeme upravuje povinnosti podnikov, ktoré nakladajú s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu výrobkami a zariadeniami, pôsobnosť orgánov štátnej správy, zodpovednosť a sankcie za porušenie ustanovení tohto zákona.

Novela zákona o ovzduší dopĺňa ustanovenia o národných emisných stropoch zo smernice Európskeho parlamentu pre určité znečisťujúce látky tak, aby spolu s vyhláškou ministerstva životného prostredia bola zabezpečená úplná transpozícia predmetnej smernice.

Smernica o národných emisných stropoch pre určité znečisťujúce látky je doteraz čiastočne transponovaná v zákone o ovzduší a vo vyhláške, ktorou sa ustanovujú národné emisné stropy a celkové množstvo kvót znečisťujúcich látok, čím sme zabezpečili základnú požiadavku smernice tým, že sme znížili emisie oxidu siričitého, oxidov dusíka, amoniaku a prchavých organických zlúčenín a v referenčnom roku 2010 sme neprekročili ustanovené národné emisné stropy pre uvedené znečisťujúce látky.

Smernica o priemyselných emisiách, ktorá rieši na princípoch prevencie a kontroly znižovanie priemyselných emisií, zlučuje sedem doterajších smerníc, upravujúcich ochranu ovzdušia a životného prostredia v niektorých priemyselných odvetviach.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Jaroslav BaškaMartin Glváč