Parlament i vláda schválili predčasné voľby

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Iveta Radičová
Zľava: Predseda KDH Ján Figeľ, podpredsedníčka SDKÚ-DS a predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda na TB potom ako NR SR schválila euroval počas 24. schôdze Národnej rady SR. Bratislava, 13. október 2011. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Centrálny register zmlúv bude dočasne nedostupný

V dôsledku upgrade technického vybavenia serverov Úradu vlády SR, ktoré boli vyvolané opakujúcimi sa technickými problémami, bude služba Centrálneho registra zmlúv nedostupná.

BRATISLAVA 13. októbra (WEBNOVINY) – Predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

Dnes o tom definitívne rozhodol parlament, keď 143 hlasmi schválil ústavný zákon o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR.

Za uskutočnenie predčasných volieb hlasovali všetci prítomní poslanci okrem Petra Zajaca, Ondreja Dostála a Petra Osuského (všetci z klubu Most-Híd), ktorí boli proti.

Líder SNS Ján Slota dnes v parlamente nebol, Ľubomír Vážny (Smer-SD) je na služobnej ceste, predseda parlamentu SaS Richard Sulík a jeho stranícka kolegyňa Natália Blahová sa na hlasovaní nezúčastnili.

Návrh ústavného zákona o skrátení volebného obdobia schválila vo štvrtok už vláda.

Širokú politickú zhodu na predčasných voľbách pred hlasovaním ocenil predseda parlamentu a SaS Richard Sulík. „Myslíme si, že je to ten najférovejší a najkorektnejší možný prístup,“ povedal.

Igor Matovič: Dzurinda sa správal k SaS arogantne

Slovensko schválilo euroval
Foto: SITA/Diana Černáková
Slovensko schválilo euroval
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Slovensko schválilo euroval
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Slovensko schválilo euroval
Foto: SITA/Jozef Jakubčo
Slovensko schválilo euroval
Foto: SITA/AP

Smer: Obchody nebudeme robiť

Opozičný Smer-SD nebude robiť žiadne obchody so zvyškom vládnej koalície a odmieta podporiť reformy, ktoré zostali na stole po vyslovení nedôvery vláde Ivety Radičovej. „Budeme sa správať ako jasná opozičná strana bez akýchkoľvek obchodov s touto partiou, ktorá momentálne doviedla Slovensko tam, kam ho dotiahla,“ povedal dnes predseda strany Smer-SD Robert Fico na tlačovej besede po tom, čo parlament schválil navýšenie záruk v eurovale.
Robert Fico
Foto: SITA/AP

Fico „absolútne“ odmietol podporu daňovo-odvodovej reforme, daňovému mixu aj transformácii nemocníc.

Na margo vládnej verzie bankovej dane, ktorá má do rozpočtu priniesť 80 miliónov eur, povedal, že Smer-SD bude podporovať svoju verziu. Smer-SD navrhuje získať od bánk 181 miliónov eur.

Povolebnú spoluprácu so žiadnou politickou stranou však Fico tradične nevylúčil. „Ja si neviem vôbec predstaviť, koľko snehových závejov do marca 2012 budem musieť prejsť. My nemáme záujem nikoho vylučovať z možnej spolupráce po parlamentných voľbách,“ poznamenal.

Voľby do NR SR v ére samostatnej Slovenskej republiky

Od roku 1992 viedol štát vo funkcii predsedu vlády predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) Vladimír Mečiar. V marci 1994, keď v Národnej rade (NR) SR predniesol prezident Michal Kováč Správu o stave republiky, poslanci NR SR vláde vyslovili nedôveru. Prezident Michal Kováč vymenoval 16. marca novú koaličnú vládu s premiérom Jozefom Moravčíkom. Vládna koalícia bola zložená z KDH, SDĽ a DEUS. 17. marca 1994 schválila NR SR zákon o predčasných voľbách.

30. septembra a 1. októbra 1994

V prvých voľbách do NR SR po rozdelení Českej a Slovenskej federatívnej republiky vyhrala koalícia Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Roľníckej strany Slovenska (RSS) so ziskom 34,93% platných voličských hlasov. Spoločná voľba získala 10,41% a Maďarská koalícia 10,18%. Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) získalo 10,08%, Demokratická únia Slovenska (DÚS) 8,57%, Združenie robotníkov Slovenska (ZRS) 7,34% a SNS 5,40. Predsedovia HZDS, RSS, ZRS a SNS – Vladimír Mečiar, Pavel Delinga, Ján Ľupták a Ján Slota podpísali 11. decembra 1984 koaličnú dohodu a prezident Michal Kováč vymenoval 13. decembra 1994 novú vládu SR, ktorej predsedom sa stal Mečiar. Post predsedu NR SR obsadil Ivan Gašparovič (HZDS).

25. a 26. septembra 1998

Riadne parlamentné voľby na jeseň 1998 vyhral opäť Vladimír Mečiar, no vládu zostavil predseda Slovenskej demokratickej koalície (SDK) Mikuláš Dzurinda. Mečiarovo HZDS získalo 27%, Dzurindova SDK 26,33%, Strana demokratickej ľavice (SDĽ) 14,66%, Strana maďarskej koalície (SMK) 9,12%, SNS 9,07% a Strana občianskeho porozumenia (SOP) 8,01%. Predseda parlamentu a zastupujúci prezident Jozef Migaš (SDĽ) 30. októbra 1998 vymenoval koaličnú vládu na čele s premiérom Mikulášom Dzurindom. Vládu vytvorila štvorkoalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP.

20. a 21. septembra 2002

HZDS Vladimíra Mečiara uspelo aj vo voľbách do NR SR v roku 2002. Voliči dali HZDS 19,50% hlasov. Druhá skončila so ziskom 15,09% Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ). Smer so ziskom 13,46% obsadil tretie miesto. Stranu maďarskej koalície (SMK) podporilo 11,16% voličov, Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) 8,25% a Alianciu nového občana (ANO) 8,01%. Do parlamentu sa dostala ešte Komunistická strana Slovenska (KSS) s 6,32-percentnou podporou. 8. októbra podpísali Koaličnú zmluvu predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda, predseda SMK Béla Bugár, predseda KDH Pavol Hrušovský a predseda ANO Pavol Rusko. Prezident Rudolf Schuster vymenoval druhú vládu Mikuláša Dzurindu 16. októbra 2002. Predsedom NR SR sa stal Pavol Hrušovský (KDH).

17. júna 2006

Štvrté parlamentné voľby od vzniku SR so ziskom 29,14% platných hlasov voličov vyhrala strana Smer – sociálna demokracia (SD). Na druhom mieste sa umiestnila s 18,35% Slovenská demokratická a kresťanská únia-Demokratická strana (SDKÚ-DS) a tretia bola s 11,73% Slovenská národná strana (SNS). Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR prekročili aj SMK (11,68%), ĽS-HZDS (8,79%) a KDH (8,31%). Prezident Ivan Gašparovič poveril 20. júna lídra Smeru-SD Roberta Fica zostavením vlády. 2. júla Koaličnú dohodu predseda strany Smer-SD Robert Fico, predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar a predseda SNS Ján Slota. 4. júla 2006 prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú vládu na čele s Robertom Ficom. Funkciu predsedu NR SR obsadil Pavol Paška (Smer-SD).

13. júna 2010

Víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD so ziskom 34,79% platných hlasov voličov. Na druhom mieste sa umiestnila s 15,42% SDKÚ-DS a tretia je so ziskom 12,14% platných hlasov strana Sloboda a solidarita (SaS). Do parlamentu posunulo 8,52% platných voličských hlasov KDH a 8,12% stranu Most -Híd. Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do NR SR tesne prekročila SNS so ziskom 5,07%. Do NR SR sa nedostala SMK (4,33%) a ĽS-HZDS (4,32%). Koaličnú dohodu podpísali 6. júla 2010 strany SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Premiérkou SR sa stala Iveta Radičová a predsedom parlamentu predseda strany SaS Richard Sulík.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Béla BugárIvan GašparovičIveta RadičováJán SlotaJozef MigašĽubomír VážnyMichal KováčMikuláš DzurindaNatália BlahováPavol HrušovskýPavol PaškaPavol RuskoRichard SulíkRobert FicoRudolf SchusterVladimír Mečiar