BRATISLAVA 21. októbra (WEBNOVINY) – Súčasný kabinet nerobil podľa premiérky Ivety Radičovej zatiaľ žiadne radikálne zmeny pri výmene na postoch v štátnej správe. Ako uviedla počas pravidelnej parlamentnej štvrtkovej Hodiny otázok, boli odvolaní niektorí riaditelia, ktorí si zamieňali služobné cesty s dovolenkami pri mori a takí vedúci, pri menách ktorých sa objavili trestné oznámenia alebo sú spojené s inými zisteniami. Medzi nimi bol napríklad šéf sekcie na Úrade vlády SR, ktorý došiel o kreslo pre trestné podanie. Na miestach odvolaných šéfov sú podľa Radičovej väčšinou ľudia iba poverení vedením a obsadzované budú cez výberové konania. Ako podotkla, ide rádovo o tisícku miest.
Podľa premiérky by bolo naivné, keby sa koalícia a opozícia pokúšala dohodnúť na niektorých riešeniach, napríklad v sociálnej oblasti a preto na určitých postoch musia byť logicky ľudia stotožnení s tým ako chce koalícia riešiť veci a sú hodnotovo rovnako orientovaní. Týmito slovami Radičová reagovala na otázku poslankyne Jany Vaľovej zo Smeru-SD, ktorú zaujímalo, aká bude nezávislosť štátnej správy od politickej moci a transparentnosť výberových konaní, keď Slovensko už vopred vie mená nominantov koalície na posty v štátnej správe.
Radičovej sa nepáči spôsob obsadzovania kresiel cez politické nominácie, zmeniť systém však podľa nej nie je možné zo dňa na deň. „Mali by sme sa pýtať prečo posty v štátnej správe nie sú obsadzované profesionálne, prečo politické garnitúry mali ambíciu obsadzovať ich podľa kritérií politickej príslušnosti,“ vyhlásila. Ako zdôraznila, ona má záujem, aby toto skončilo a aby sa do štátnej správy dostávali odborníci bez ohľadu na stranícke tričká. V štandardnej štátnej správe nie je podľa nej dôvod uvažovať o politických nomináciách.
Archeológovia tam v priebehu rokov 2008 až 2010 objavili unikátny komplex najstarších kamenných architektúr z 1. storočia n. l., ktoré súvisia s osídlením akropoly keltského oppida na hradnom kopci. Nález získal popularitu u verejnosti najmä vďaka objavenému pokladu zlatých a strieborných mincí z rímskeho objektu v zimnej jazdiarni.
Rekonštrukciu kritizovala predchádzajúca opozícia, ktorá je dnes vo vládnej koalícii hlavne pre predražovanie. Paška svojho času odôvodňoval predraženie rekonštrukcie práve archeologickým výskumom, pri ktorom sa na hradnom kopci našli nálezy z rímskeho obdobia. Obnova, ktorá mala pôvodne vyjsť na 3,8 miliardy korún (126,1 mil. eur), sa postupne predražovala. Verejnú súťaž na obnovu Hradu v roku 2007 vyhrala spoločnosť Váhostav-SK, za ktorou podľa medializovaných informácií stojí Juraj Široký.
Vybrala ju Kancelária národnej rady spomedzi dvoch uchádzačov. Posledná rekonštrukcia Bratislavského hradu, ktorý sa týči 85 metrov nad Dunajom, sa uskutočnila v rokoch 1956 až 1968.
SITA