KOŠICE 11. septembra (WEBNOVINY) – Plénum Ústavného súdu (ÚS) SR sa bude v stredu na neverejnom zasadnutí zaoberať návrhom sťažovateľa – predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR Štefana Harabina na obnovu disciplinárneho konania.
Informovala o tom v utorok hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. Ústavnému súdu doručili návrh Harabina na obnovu konania vo veci disciplinárneho konania 18. februára.
Rozsudkom z 20. novembra 2012 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol o sťažnosti predsedu NS SR Štefana Harabina, v ktorej okrem iného tvrdil, že bolo porušené jeho právo na prerokovanie veci pred nestranným súdom vo veci disciplinárneho konania vedeného na ÚS SR, ktoré viedlo k uloženiu disciplinárneho opatrenia. ESĽP rozsudkom rozhodol, že k porušeniu Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd došlo tým, že o disciplinárnom návrhu proti sťažovateľovi nebolo rozhodnuté nestranným súdom.
Pančurová informovala, že v prípade porušenia Dohovoru by sa mal sťažovateľ v rozsahu, v akom to je možné, dostať do situácie, v akej by bol, ak by požiadavky boli rešpektované. Najvhodnejšia forma nápravy v prípadoch podobných tomuto by mala byť obnova konania, ak bude o ňu požiadané, pred súdom spĺňajúcim požiadavku nestrannosti.
ESĽP v tomto ohľade poznamenáva, že Ústava SR, ani zákon o ústavnom súde výslovne neposkytujú možnosť obnovy konania pred ústavným súdom. Zákon o ústavnom súde však umožňuje ústavnému súdu aplikovať, ak to je vhodné, Občiansky súdny poriadok a Trestný poriadok, ktoré poskytujú možnosť obnovy konania.
„V rozsudku ESĽP bolo okrem iného konštatované, že je nevyhnutné individuálne preskúmať všetky námietky zaujatosti s ohľadom na argumentáciu účastníkov konania, ktorí ich vzniesli. Na základe tohto individuálneho preskúmania by mal ústavný súd v každom jednotlivom prípade namietanej zaujatosti vyvodiť predbežný záver, či je namietaný sudca vylúčený a následne (pred definitívnym rozhodnutím o vylúčení, alebo nevylúčení namietaných sudcov) zhodnotiť situáciu z hľadiska zachovania spôsobilosti pléna rozhodnúť vec, teda posúdiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie tzv. Bangalórskych zásad v zmysle doktríny nevyhnutnosti,“ vysvetľuje predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková.
Doktrína nevyhnutnosti umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci, a to z toho dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti. Uvedené môže vzniknúť, ak nie je primerane dostupný žiaden iný sudca, ktorý nie je podobne vylúčený, alebo ak odročenie alebo zmätočné konanie by spôsobili extrémne vážne ťažkosti, alebo ak dotknutý sudca nie je členom súdu zriadeného pojednávať a rozhodovať v spornej veci.
Takéto prípady sú, samozrejme, ojedinelé a špecifické. Z času na čas môžu vzniknúť pred malým počtom konečných súdov poverených významnými ústavnými a odvolacími funkciami, ktoré nemôžu byť delegované na iných sudcov.