Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Samuel

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Svet si pripomína zverstvo holokaustu a milióny obetí

Autor: SITA, 27. januára 2014 00:01, aktualizované: 27. januára 2014 06:37
Foto: SITA, AP

BRATISLAVA 27. januára (WEBNOVINY) – V koncentračnom tábore Osvienčim, ktorého oslobodenie si svet pripomína v pondelok ako Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, zahynuli aj desaťtisíce ľudí zo Slovenska.


Vyhladzovací tábor Osvienčim sa stal symbolom holokaustu O život v ňom prišlo približne 1,5 milióna ľudí, prevažne Židov, ale i politických väzňov, vojnových zajatcov a Rómov. Koncentračné tábory boli súčasťou "konečného riešenia židovskej otázky", systematickej genocídy, ktorú naplánoval nacistický vodca Adolf Hitler.

Osvienčim, kde pracovalo približne 6000 príslušníkov SS, oslobodila sovietska Červená armáda 27. januára 1945. V roku 2005 vyhlásilo Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov tento deň za Medzinárodný deň pamiatky na obete holokaustu.

"V prvej etape deportácií v roku 1942 zo Slovenska do Osvienčimu odišlo 19 transportov, v ktorých bolo niečo viac ako 19-tisíc ľudí," povedal agentúre SITA historik Ivan Kamenec. Hrôzy najväčšieho koncentračného tábora prežilo len asi 600 z nich.




Pochody smrti

Počas vojny zahynulo v rámci procesu holokaustu asi 70-tisíc Židov zo Slovenska. "Toto číslo sa týka iba územia vtedajšej Slovenskej republiky. Asi 35-tisíc zavraždených Židov bolo odtransportovaných z južných území Slovenska, ktoré po I. Viedenskej arbitráži anektovalo horthyovské Maďarsko," vysvetlil Kamenec.

Väčšina obetí bola podľa jeho slov povraždená v nacistických vyhladzovacích táboroch alebo na tzv. pochodoch smrti - teda pri násilnej evakuácii táborov krátko pred koncom vojny. "Asi 1200 až 1300 Židov zavraždili nacistické jednotky na Slovensku, keď okupovali slovenské územie na jeseň 1944, respektíve v prvých mesiacoch roku 1945," dodal historik.




Transporty zo Slovenska

Ilustračné foto: SITA/AP
Do Osvienčimu odišlo v prvej etape asi 19-tisíc ľudí. Ďalších 38 transportov smerovalo podľa Kamenca ďalej na východ - do Majdanku, Opole, Belzecu a Sobiboru.

Práve v Sobibore zahynulo podľa Kamenca najviac Židov z vtedajšej SR. Počas druhej etapy deportácií na jeseň 1944, resp. na jar 1945 bolo deportovaných asi 13-tisíc osôb.

Päť transportov s asi šesťtisíc ľuďmi od konca septembra do polovice novembra 1944 skončilo v Osvienčime.

Ďalšie transporty zo Slovenska už smerovali do Terezína, respektíve do táborov na území tretej ríše. "Do Osvienčimu smerovali aj všetky transporty z okupovaných území južného Slovenska na jar a v lete 1944," doplnil historik.




Dôsledky holokaustu

Presné počty zachránených či už z Osvienčimu alebo z iných táborov Kamenec povedať nevie. Kým z prvej etapy deportácií sa vrátilo okolo 600 osôb, z druhej etapy deportácií to bolo podľa neho omnoho viac

"Najmä preto, že od druhej polovice novembra 1944 Osvienčim už neprijímal nových väzňov a vtedy tam prestali aj hromadné vraždy v plynových komorách. Väzni však ďalej zomierali hladom, chorobami, mučením a na pochodoch smrti," poznamenal.



Dôsledky holokaustu majú podľa Kamenca svoju faktografickú i morálnu stránku. "Na Slovensku bola prakticky likvidovaná jedna významná menšinová komunita, ktorá tvorila dôležitú súčasť tunajšieho hospodárskeho, kultúrneho a spoločenského života. Holokaust vážne narušil právne a morálne vedomie spoločnosti, ktorú dodnes traumatizuje," hovorí.

Reflexia holokaustu je totiž podľa jeho slov vedome či nevedome generačne prenosná tak na strane obetí, ako aj na strane väčšinového obyvateľstva. "Vyrovnávanie sa s týmto fenoménom je často bolestné, ale potrebné. Bez jeho poznávania sa spoločnosť tejto traumy nezbaví," ukončil.



Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety
Reklamné odkazy