Autor: SITA, 6. januára 2012 0:05

V piatok si katolíci a evanjelici pripomínaú sviatok Troch kráľov. BRATISLAVA 6. januára (WEBNOVINY) – Na Východe už od 3. storočia bol 6. január sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia).

Cirkev si v ňom pripomínala „tri zázraky“: príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a jeho prvý zázrak v Kána Galilejskej.

Ako informovala agentúru SITA Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, v 4. storočí sa tento sviatok rozšíril aj na západe, kde liturgia a čítania kládli dôraz predovšetkým na poklonu mudrcov z východu.


Gašpar, Melichar a Baltazár

Títo učenci z Perzie boli v apokryfných spisoch a náboženských legendách zobrazovaní ako „traja králi“ s menami Gašpar, Melichar a Baltazár, hoci evanjeliový záznam tohto príbehu (Mt 2, 1-12) o ich počte, kráľovskej hodnosti a menách, nič nehovorí. Kult „troch kráľov“ bol v stredoveku veľmi rozšírený.

Ich údajné relikvie sa prechovávali v Miláne, odkiaľ ich cisár Fridrich Barbarossa (1155-1190) odniesol do Kolína nad Rýnom, kde boli uložené v katedrále.

Zjavenie Pána je zjavením Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Božieho syna a Spasiteľa sveta. Spolu s Ježišovým krstom v Jordáne a so svadbou v Káne sa slávi poklona Ježišovi zo strany „mudrcov“, ktorí prišli z východu. V týchto mudrcoch, ktorí sú predstaviteľmi okolitých pohanských náboženstiev, vidí evanjelium prvotiny národov, ktoré prijímajú dobrú zvesť o spáse skrze vtelenie.


Hľadanie kráľa národov

Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v mesiášskom svetle Dávidovej hviezdy hľadajú v Izraeli toho, ktorý bude kráľom národov.

Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k židom a príjmu od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú „výsady vyvoleného ľudu“.

Útek do Egypta a povraždenie neviniatok sú prejavom toho, ako temnoty odporujú svetlu: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“ (Jn 1,11). Celý Kristov život bude poznačený prenasledovaním. A jeho vlastní majú na ňom podiel s ním. Jeho návrat z Egypta pripomína exodus a predstavuje Ježiša ako definitívneho osloboditeľa.