Registrácia  |   Prihlásenie Podnikám.skNajky.skDámskaJazda.skByvaniejehra.skCestujsi.sk

WebNoviny

Meniny má: Libuša

Počasie na dnes:

Zdielať na:

Kľúčom k vyriešeniu sýrskej krízy je pochopenie jej rozmerov

Autor: SITA, 13. marca 2016 09:30
Násilie v Sýrii si od marca 2011 vyžiadalo vyše 250 000 mŕtvych a prinútilo utiecť z domova zhruba 13,5 milióna ľudí.
syria Foto: ilustračné, SITA/AP
Berlín 13. marca (WebNoviny.sk) – Päť rokov po vypuknutí protivládnych protestov v Sýrii, ktoré postupne prerástli do občianskej vojny, sa nachádza táto krajina v troskách, zatiaľ čo mierové snahy medzinárodného spoločenstva stále nepriniesli zásadnejšie výsledky.

Odpoveďou na otázku, ako dosiahnuť aspoň čiastočné vyriešenie sýrskeho konfliktu, môže byť zameranie sa na jeho jednotlivé rozmery, uvádza vo svojej aktuálnej analýze nemecký think-tank Bertelsmann Stiftung (Bertelsmannova nadácia).


Korene vojny siahajú do minulého storočia

Násilie v Sýrii si od marca 2011 vyžiadalo vyše 250.000 mŕtvych, prinútilo utiecť z domova zhruba 13,5 milióna ľudí, čo je viac ako polovica obyvateľstva, a spôsobilo zničenie veľkej časti tamojšej infraštruktúry, bilancujú autori analýzy pod názvom "Občianska vojna v Sýrii: Svetlo na konci tunela?". "Krajina sa rozpadla na zóny vplyvu súperiacich skupín, vzájomne bojujúcich proti sebe brutálnym násilím," konštatujú s tým, že prostredníctvom utečencov sa hrôzy vojny prenášajú aj do Európy.

Korene terajšej vojny podľa Bertelsmann Stiftung siahajú do 80. rokov 20. storočia, odkedy sa v Sýrii hromadili "mnohé problémy a konflikty". Tie nakoniec vyústili do vzbury časti tamojšieho obyvateľstva proti "diktatúre" prezidenta Bašára Asada. V snahe potlačiť násilím protesty Asad vyprovokoval občiansky konflikt, z ktorého sa neskôr stala "komplexná zástupná vojna", pripomína nemecká inštitúcia pri príležitosti nadchádzajúceho piateho výročia vypuknutia sýrskej krízy.

Odporúčame:

Mučenie v Sýrii: Tisíce dôkazov, ale žiadna obžaloba

Piaty rok občianskej vojny v Sýrii bol zatiaľ najhorší




Riešenie komplikuje zástupná vojna

Zložitosť riešenia charakterizujú okrem iného aj rôzne záujmy krajín zapojených do tzv. zástupnej vojny: "Saudská Arábia a Katar chcú posilniť sunnitskú väčšinu v krajine a odraziť vplyv Iránu v tomto regióne. Teherán sa preto pridal spolu s Ruskom na stranu Asadovho režimu, ktorý sa považuje za ochrancu (šiitskej) alavitskej menšiny. Turecko chce zase v prvom rade zabrániť vzniku súvislej kurdskej oblasti pri svojich hraniciach, zatiaľ čo USA vidia najväčšiu hrozbu v Islamskom štáte (IS), a preto bombardujú tieto teroristické milície zo vzduchu."

Istú nádej podľa Bertelsmann Stiftung dáva spolupráca medzi Ruskom a USA, ktorá priniesla na pôde Bezpečnostnej rady OSN dohodu o politickom pláne pre Sýriu a následne umožnila i uzavretie prímeria, ktoré platí od 27. februára. Pokoj zbraní, ktorý sa nevzťahuje na boje proti extrémistom z IS a Frontu an-Nusra, však nie je úplne dodržiavaný. Snahy o riešenie diplomatickou cestou medzitým komplikuje vysoký počet štátov a skupín zapojených do sýrskej vojny.

"Ak sa chce medzinárodné spoločenstvo priblížiť k obmedzeniu alebo dokonca urovnaniu sýrskeho konfliktu, musí si nájsť prístupy k riešeniu rôznych dimenzií vojny. Napríklad, aby sa prekonala nedôvera medzi rôznymi etnikami a vierovyznaniami, mali by byť pod vedením OSN dané bezpečnostné záruky pre tieto rôzne zoskupenia," uvádza sa v analýze. "Len vtedy, ak sa dramaticky zlepší humanitárna situácia, rozvinie sa regionálny prístup k budovaniu dôvery a riešeniu konfliktu a nová Sýria bude sľubovať vyššiu sociálnu, politickú a ekonomickú participáciu, budú sa môcť sýrski utečenci dlhodobo vrátiť do svojej vlasti, aby spoločne obnovili krajinu a spoločnosť."


K napätiu prispelo aj sucho a kríza

V inej analýze Bertelsmann Stiftung poukazuje na skutočnosť, že Sýria vznikla po prvej svetovej vojne ako štát s "umelými hranicami" a žije tam 12 rôznych etnických a náboženských skupín. Ich pomerne pokojné spolunažívanie sa narušilo práve za vlády Asadovskej dynastie, ktorá sústredila moc do rúk vlastného klanu z radov alavitskej menšiny. Ten sa opieral o vojenský a spravodajský aparát, ale aj podporu zo strany spojeneckého Iránu a Ruska.

K zvýšeniu napätia medzi obyvateľmi, ktoré v roku 2011 prerástlo do masových demonštrácií, prispeli podľa analýzy taktiež dôsledky dlhého sucha a hospodárskej krízy. Tie sa prejavili najmä na vidieku a stredne veľkých mestách, obývaných prevažne sunnitmi. Protivládne demonštrácie sa však uskutočnili aj vo veľkomestách, ako sú Damask či Aleppo.


Džihádistom vzdorujú Kurdi a sekulárni povstalci

Sýria je dnes v dôsledku vojny rozdelená na územia pod kontrolou vládnych síl, tzv. kalifát IS presahujúci do susedného Iraku, kurdské regióny pri hranici s Tureckom a menšie oblasti ovládané rôznymi povstaleckými skupinami. Podľa nemeckých analytikov je "cynické" obzvlášť používanie tzv. barelových bômb "diktátorom Asadom proti vlastnému civilnému obyvateľstvu", zatiaľ čo IS "skôr šetrí" a namiesto neho sa snažia proti tejto džihádistickej skupine bojovať Kurdi a sekulárni povstalci.

V roku 2014 začala podnikať nálety proti IS koalícia na čele s USA, od septembra 2015 zasahuje v Sýrii aj Rusko, ktorému však analytici vyčítajú, že sa zameriava viac na iné protivládne skupiny.

Do vojny v Sýrii sa v decembri 2015 zapojilo i Nemecko, ktoré sa pridalo k medzinárodnej koalícii proti IS v reakcii na teroristické útoky v Paríži. Nemeckí vojaci plnia podporné úlohy, ako sú prieskumné lety alebo tankovanie lietadiel vo vzduchu.


Asada aj Baghdádího treba zažalovať

V súvislosti s riešením sýrskej krízy poukazujú nemeckí analytici na potrebu zažalovať Asada i vodcu IS abú Bakra Baghdádího na pôde Medzinárodného súdneho dvora OSN za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, podobne ako v prípade vojnových zločincov z Balkánu.

Namiesto požadovanej zmeny režimu v Sýrii sa prikláňajú k možnosti zmeny jeho "tváre" pri zachovaní existujúcich štátnych štruktúr, aby sa zabránilo vzniku ešte väčšieho chaosu. Západ by mal podľa nich výraznejšie podporovať sýrsku sekulárnu opozíciu, zatiaľ čo zo strany OSN očakávajú bezpečnostné záruky pre všetky etnické a náboženské skupiny.

V záujme ochrany pred útokmi vládnych síl a IS by mali v okolí opozičných centier na severe i juhu Sýrie vzniknúť tzv. chránené zóny, kde by sa následne mohli budovať "modelové mestá" podnecujúce utečencov k návratu do vlasti. Sunnitské obyvateľstvo je zase potrebné osloviť s "alternatívnou ponukou vlády", aby sa oslabila základňa IS, píše Bertelsmann Stiftung.

Pridajte sa k nám na Facebooku

Anketa
Bojíte sa cestovať pre čoraz väčšie riziko teroristických útokov?
Nebojím sa, čo sa má stať, sa stane
Menšie obavy tam sú, ale teroristi ma v mojich cestovateľských snoch nezastavia
Áno, preto radšej dovolenkujeme doma na Slovensku
Do zahraničia necestujem, nemám na to peniaze
Ďalšie ankety