KYJEV 5. mája (WEBNOVINY) – Úradujúci ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov tvrdí, že Rusko je vo vojne s jeho krajinou. V rozhovore pre ukrajinskú televíznu stanicu Kanál 5 vyhlásil, že najväčším problémom na východe Ukrajiny je podpora Ruska zo strany miestneho obyvateľstva i úradov.
—-> TU.
Moskvu zároveň obvinil, že na juhu a východe Ukrajiny sa snaží o „absolútnu destabilizáciu situácie“. Turčynov je presvedčený, že hlavným cieľom Ruska je momentálne Odesa, kde v piatok pri bojoch medzi stúpencami a odporcami Ruska a následnom požiari budovy odborovej organizácie prišlo o život vyše 40 ľudí.
Násilnosti podľa neho organizujú „provokatéri a separatisti“, z ktorých mnohí majú „ruské pasy alebo pochádzajú z moldavskej odštiepeneckej republiky Podnestersko“.
Rusko vyzýva na stiahnutie vojakov a rokovanie
Ruská vláda v pondelok vyzvala Kyjev na ukončenie nasadzovania ozbrojených síl proti vlastným občanom a začatie rokovaní o vyriešení situácie na Ukrajine.
Podľa vyhlásenia ruského ministerstva zahraničných vecí hrozí vypuknutie humanitárnej krízy v dôsledku blokády vychodoukrajinských miest, ktoré sa bezpečnostné zložky snažia dostať spod kontroly proruských separatistov.
Moskva preto vyzýva ukrajinské vedenie, aby „dostalo rozum, zastavilo krviprelievanie, stiahlo sily a konečne zasadlo za rokovací stôl, aby začalo normálny dialóg o spôsoboch, ako vyriešiť politickú krízu“.
Proruskí aktivisti majú v pláne obsadiť verejné budovy
Proruskí aktivisti v juhoukrajinskom prístave Odesa v pondelok ohlásili zámer obsadiť miestne verejné budovy po tom, ako sa stretli na pohrebe politika, ktorý spolu s desiatkami ďalších ľudí prišiel o život v dôsledku piatkových nepokojov.
Člen oblastného parlamentu Vjačeslav Markin známy ako hlasný odporca vlády v Kyjeve podľahol v nedeľu popáleninám utŕženým pri požiari, ktorý vypukol v budove so zabarikádovanými prívržencami proruského hnutia.
Rusko vydalo správu o porušovaní ľudských práv na Ukrajine
Medzinárodný zásah je potrebný, zhodli sa Putin a Merkelová
Slovensko doplatí na sankcie voči Rusku, varuje premiér Fico
Na pohrebe sa zúčastnilo približne 300 sympatizantov označujúcich Markina za „hrdinu“, pričom mnohí z nich dávali svoju príslušnosť najavo čierno-oranžovou Stuhou svätého Juraja používanou Rusmi ako symbol vojenskej cti.
Aktivisti vyhlásili, že v popoludňajších hodinách plánujú vtrhnúť do sídla oblastnej samosprávy v Odese a nasledovať tak príklad obyvateľov iných miest na ukrajinskom východe a juhu, kde sa úradov a policajných staníc v uplynulých týždňoch zmocnili separatisti.
Zahynuli ďalší štyria ľudia
Okolie východoukrajinského Slovjansku, ktorý je od apríla ohniskom separatistickej vzbury, bolo v pondelok dejiskom ďalších súbojov medzi provládnymi a protivládnymi silami, pričom zahynuli štyria príslušníci polovojenskej polície. Informoval o tom ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov, podľa ktorého prudké prestrelky nasledovali po tom, ako vzbúrenci v ranných hodinách napadli vojakov rozmiestnených na okraji mesta.
V centre 118-tisícového Slovjansku sa počas dňa ozývala varovná siréna dopĺňaná zvonom kostola na hlavnom námestí. Spravodajca tlačovej agentúry Reuters hlásil únik separatistických bojovníkov s najmenej dvoma obrnenými transportérmi z oblasti, odkiaľ sa od rána ozývala takmer nepretržite paľba. Straty zaznamenali aj na strane separatistov, konkrétne čísla však zatiaľ nie sú známe.
Proti sebe stoja ruskí „teroristi“ verzus ukrajinskí „fašisti“
„Čata podieľajúca sa na protiteroristickej operácii bola ráno terčom prepadu teroristickými skupinami. Používajú ťažké zbrane,“ uviedol Avakov vo svojom vyhlásení z okolia Slovjanska. Použil pritom bežnú terminológiu vedenia v Kyjeve, ktoré označuje proruských separatistov ovládajúcich mestá na východe krajiny za „teroristov“.
Druhá strana zasa podľa vlastných slov bráni oblasti obývané rusky hovoriacim obyvateľstvom pred ukrajinskými „fašistami“.
Boje v okolí Slovjanska, ktorý je vzdialený približne 160 kilometrov od ukrajinsko-ruskej hranice, vypukli ešte v piatok na svitaní, keď Kyjev prvýkrát výraznejšie zasiahol proti tamojším ozbrojeným separatistom. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina ofenzívu odsúdil ako „zločinný“ útok a vyjadril presvedčenie, že ukrajinské vedenie týmto spôsobom pochovalo nádej na urovnanie krízy mierovou cestou.
So separatistami sympatizuje aj množstvo policajtov
Turčynov konštatoval, že nielen miestne obyvateľstvo, ale aj mnoho policajtov sympatizuje so separatistickými skupinami, čo komplikuje situáciu najmä v Luhanskej a Doneckej oblasti. Táto podpora je podľa neho aj dôvodom pomalého postupu vládnej vojenskej operácie v týchto regiónoch.
„Ruské špeciálne jednotky sa snažili destabilizovať regióny na juhu, východe a dokonca v centrálnej Ukrajine. Skutočné výsledky však dosiahli len v Doneckej a Luhanskej oblasti,“ vyhlásil dočasný prezident.
Ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov v pondelok oznámil, že do národnostne zmiešaného mesta vysiela nové špeciálne sily, ktorých základ tvoria „civilní aktivisti snažiaci sa pomôcť v týchto ťažkých dňoch“. Dočasný premiér Arsenij Jaceňuk predtým pripísal zodpovednosť za tragický požiar polícii, ktorej celé miestne vedenie následne odvolali.
Rusko pozastavilo dohodu s Litvou z roku 2001, ktorá umožňovala vykonávanie vzájomných armádnych inšpekcií medzi pobaltskou krajinou a Moskvou. V pondelok o tom informuje litovské ministerstvo obrany. Na základe dohody mohla Litva kontrolovať stav ozbrojených zložiek v Kaliningrade, ruskej exkláve nachádzajúcej sa medzi Litvou a Poľskom, ktorá je sídlom armádneho velenia ruskej flotily v Baltskom mori. Rusko zase mohlo na oplátku vykonávať inšpekcie litovských ozbrojených síl.
„Litva dodržala všetky podmienky tejto dohody a neposkytla žiadnu zámienku pre tento čin Ruska,“ uviedol pre agentúru Reuters hovorca litovského ministerstva obrany. Všetky pobaltské štáty – teda aj Estónsko a Lotyšsko – v posledných týždňoch s obavami sledujú presuny ruskej armády pri hranici s Ukrajinou. Na situáciu už reagovala aj Severoatlantická aliancia, ktorá do Poľska a Pobaltia vyslala dodatočných vojakov aj vojenský arzenál.
Rumunské ministerstvo obrany v pondelok informovalo o vojenských cvičeniach v Čiernom mori za účasti približne 1600 príslušníkov námorných síl krajiny, ktoré sa konajú v období zvýšeného napätia na Ukrajine. Akcia pod názvom Vector 2014 sa koná od pondelka do piatku v rumunských a medzinárodných vodách, podľa vyhlásenia rezortu je však súčasťou dlhodobo plánovaného nácviku.
Po tom, ako Rusko v marci anektovalo Krym, sa nepokoje na Ukrajine rozšírili do ďalších oblastí a najnovšie aj do čiernomorského prístavu Odesa, ktorý je vzdialený od rumunského územia približne 300 kilometrov. Rumunsko ako jeden z členov NATO minulý týždeň vyzvalo na posilnenie prítomnosti spojeneckých vojsk v oblasti, pričom argumentovalo potrebou zaistenia stability po pričlenení Krymu k Rusku. Bukurešť má obavy zo zopakovania krymského scenára v susednom Moldavsku, ktorého proruský separatistický región Podnestersko žiada pripojenie k Rusku.