UNHCR: Súčasný prílev migrantov môže byť len špičkou ľadovca

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Migranti
Foto: SITA/AP

ŽENEVA 25. septembra (WebNoviny.sk) – Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) neočakáva, že by sa súčasný prílev migrantov do Európy spomalil. Obáva sa, naopak, ďalšej veľkej utečeneckej vlny z Iraku, oznámila v piatok agentúra Reuters.

Regionálny koordinátor UNHCR pre oblasť Sýrie Amín Awad podľa vlastných slov neočakáva, že by sa v blízkej dobe spomalil prílev migrantov, ktorí prichádzajú do Európy v počte zhruba 8000 denne. Naopak, varoval, že môže ísť len o „špičku ľadovca“.

Zástupca koordinátora humanitárnej pomoci OSN v Iraku Dominik Bartsch zase upozornil, že do konca tohto roka bude odkázaných na pomoc už okolo desať miliónov Iračanov. Počet vysídlencov v rámci Iraku dosahuje podľa odhadov OSN už približne 3,2 milióna osôb.

Ďalšia rozsiahla vlna sa očakáva v prípade, ak sa iracká armáda pokúsi vyhnať tzv. Islamský štát (IS) z druhého najväčšieho mesta krajiny Mósul. V prípade ofenzívy vládnych síl by Mósul mohlo opustiť až 500 000 obyvateľov, upozornil podľa agentúry Reuters Bartsch.

Prílev migrantov do Európy pokračuje

Viac ako 13 000 nových utečencov dorazilo od štvrtka do Chorvátska. Len v noci ich prišlo 5000, informoval podľa tamojších médií chorvátsky minister vnútra Ranko Ostojič. Od 16. septembra, keď sa kvôli uzavretiu maďarsko-srbských hraníc stalo Chorvátsko novou tranzitnou krajinou, sa na jeho územie dostalo 63 800 utečencov.

Pred tranzitným táborom v chorvátskej obci Opatovac ležiacej neďaleko srbských hraníc sa dnes ráno vytvorili dlhé rady migrantov, ktorých neustále odvážajú k hraniciam s Maďarskom, aby sa vytvorilo miesto pre nových utečencov. Podľa chorvátskych médií by dnes mohlo prísť zo Srbska až 10 000 utečencov, čo by bol nový denný rekord.

Zatiaľ žiadny posun nenastal ani v spore medzi Záhrebom a Belehradom vyvolanom migračnou krízou. Chorvátsko, nahnevané postojom Srbska, ktoré nebráni prílevu utečencov na jeho územie, zaviedlo blokádu pre srbské nákladné autá a cez hranice púšťa len kamióny s tovarom podliehajúcim rýchlej skaze a srbských civilistov. Naďalej platí aj srbská blokáda chorvátskych nákladných áut a tovarov.

O vyriešenie patovej situácie sa pokúsi eurokomisár pre susedskú politiku a rokovania o rozšírení Johannes Hahn, ktorý v piatok pricestoval spolu so srbským premiérom Aleksandarom Vučičom do hraničného pásma. Situácia v Slovinsku je podľa agentúry APA naproti tomu už niekoľko dní pokojná. Príliv utečencov z Chorvátska ustal a prijímacie centrá a ubytovacie priestory sú prázdne.

Chorváti otvorili dva hraničné priechody so Srbskom

Chorvátsko od 17.00 h otvorilo hraničné priechody so Srbskom pri Bajakove a Tovarniku.Z informácie na webovej stránke rezortu vnútra, ktorého šéf Ranko Ostojič informoval o rozhodnutí Záhrebu v Opatovaci, vyplýva, že spomínané hraničné priechody sú otvorené bez akýchkoľvek obmedzení pre všetku dopravu.

Obmedzenia v nákladnej doprave viedli v uplynulých dňoch k sérii verbálnych útokov medzi vedúcimi predstaviteľmi oboch bývalých juhoslovanských republík, ktorých novodobá história pamätá aj ozbrojené konflikty.

Obe strany však opakovane deklarovali otvorenosť rokovaniam a pripravenosť nájsť urýchlene riešenie v záujme obnovenia riadneho režimu na vzájomnej štátnej hranici. Šesť zvyšných chorvátsko-srbských hraničných priechodov je naďalej uzavretých.

Utečenci
Foto: SITA/AP

Maďari už takmer dokončili plot

Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v piatok oznámil, že plot na maďarsko-chorvátskych hraniciach, ktorým chce Budapešť zastaviť prílev migrantov, je už takmer hotový. Kovács v tejto súvislosti zdôraznil, že Maďarsko nemá v úmysle uzavrieť svoje hranice, ale chce „chrániť hranice Európskej únie“. Argumentoval tým, že migranti budú môcť stále vstupovať na maďarské územie legálnym spôsobom.

Okrem oplotenia na hraniciach s Chorvátskom a Srbskom Budapešť začala rozmiestňovať dočasné drôtené prekážky aj na hraniciach so Slovinskom, ktoré je rovnako ako Maďarsko (a na rozdiel od Chorvátska a Srbska) súčasťou schengenskej zóny voľného pohybu osôb.

Podľa Kovácsa má ostnatý drôt zabrániť tomu, aby ilegálni migranti obchádzali ploty na maďarsko-srbských a maďarsko-chorvátskych hraniciach cez územie Slovinska. Podčiarkol, že schengenská dohoda umožňuje krajinám EÚ, aby použili všetky prostriedky potrebné na ochranu svojich hraníc. Len vo štvrtok vstúpilo do Maďarska 8104 migrantov, takmer všetci cez územie Chorvátska.

Vo Fínsku protestovali proti migrantom

Skupina demonštrantov, odpaľujúca petardy a robiaca hluk trúbením na lesné rohy, protestovala v piatok ráno pred utečeneckým prijímacím centrom v meste Hennala ležiacom severne od Helsínk proti príchodu žiadateľov o azyl do Fínska. Najmenej jeden demonštrant mal na sebe biele rúcho so špicatým klobúkom pripomínajúce odev americkej rasistickej organizácie Ku Klux Klan, informovala televízna stanica YLE.

Stanica podľa agentúry AP odvysielala zábery, na ktorých je vidieť autobus privážajúci migrantov do centra zriadeného v bývalých kasárňach v sprievode policajnej eskorty. Televízia uviedla, že žiadateľov o azyl – prevažne Iračanov – bolo 49, protestujúcich prišlo 30-40. O prípadných zatknutiach sa však nezmienila.

Malo by Slovensko prijať utečencov a pomôcť im?

Na demonštráciu reagovala fínska vláda, ktorá dôrazne odsúdila „rasistické protesty proti žiadateľom o azyl“. Lídri troch strán vládnucej koalície v spoločnom vyhlásení ďalej uviedli, že Fínsko je „otvorená a tolerantná krajina“, ktorej obyvatelia sú „ústretoví k prisťahovalcom“. Pracovník fínskeho Červeného kríža utrpel zranenia po zásahu kameňom pri štvrtkovom proteste proti príchodu migrantov do centra v meste Hennala.

Niekoľko stoviek ľudí vytvorilo v sobotu v pohraničnom meste Tornio symbolický múr na protest proti príchodu migrantov zo Švédska. Pri proteste neboli zaznamenané žiadne incidenty. Vo Fínsku očakávajú v tomto roku až 30 000 žiadateľov o azyl. Vlani ich zaregistrovali 3651.

Foto: SITA/AP

Švédsko čelí prílevu utečencov

Švédsko by mohlo využiť prázdne väznice a vojenské kasárne ako núdzové útočiská pre rekordné počty utečencov, ktorí prichádzajú do severskej krajiny. Informovala o tom v piatok švédska vláda. Švédsko sa snaží postarať a nájsť ubytovanie pre 7000 žiadateľov o azyl týždenne. Tí prichádzajú do švédskych prístavov a na železničné stanice. Situácia je už však napätá, povedal dnes novinárom minister spravodlivosti a migračnej politiky Morgan Johansson.

„Teraz zažívame najväčší prílev utečencov od druhej svetovej vojny,“ uviedol Johansson, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters. „Ak to bude pokračovať týždeň čo týždeň, potom budeme potrebovať viac ubytovacích zariadení,“ dodal minister. Švédska štedrá azylová politika spôsobuje, že krajina sa stala jednou z najlákavejších destinácií pre ľudí utekajúcich pred vojnou a násilím na Blízkom východe či v Afrike. Sýrčania majú napríklad vo Švédsku automatické právo na trvalý pobyt.

Vláda musí túto výzvu zvládnuť, a tak plánuje vypracovať súpis nehnuteľností vlastnených štátom a štátnymi spoločnosťami, ktoré by mohli slúžiť na ubytovanie utečencov. Zoznam má zahŕňať aj vojenské kasárne, ako i prázdne väznice. „Naše švédske väznice nie sú celkom zaplnené,“ informoval Johansson. Dodal, že vláda takisto urýchli vypracovanie plánovaných zákonov, ktoré rozložia záťaž ubytovania utečencov rovnomernejšie po všetkých švédskych regiónoch.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Johannes Hahn
Firmy a inštitúcie UNHCR Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov