Autor: Ladislava Teichmanová, 23. novembra 2009 18:23

Archeológovia objavili niekoľko dobre zachovaných domov spolu s inventárom, čo potvrdzuje hypotézu, že niekdajšie hradisko na Bojnej zaniklo náhle. Obyvatelia tu pri úteku pred nepriateľom zanechali hotové poklady. NITRA 23. novembra (WEBNOVINY) – Typické slovanské obydlia aj niekoľko mohylových hrobov objavili archeológovia počas tejto výskumnej sezóny na nálezisku Bojná v okrese Topoľčany. Lokalita je známa vďaka nálezu pozlátených plakiet z 9. storočia, ktoré dokladajú kresťanstvo a písmo na našom území ešte pred príchodom Cyrila a Metoda. Systematický archeologický výskum sa tu začal v roku 2007. Najnovšie archeológovia objavili niekoľko dobre zachovaných domov spolu s inventárom, čo potvrdzuje hypotézu, že niekdajšie hradisko na Bojnej zaniklo náhle. Obyvatelia tu pri úteku pred nepriateľom zanechali hotové poklady.

“Znovu sa našlo asi 800 kovových predmetov, množstvo celých keramických nádob, ale aj rôzne honosné predmety ako ostrohy a pozlátené kovania, čo potvrdzuje mimoriadne bohatstvo náleziska. Skonštatovala to aj medzinárodná odborná komisia,” povedal pre agentúru SITA vedúci výskumu Karol Pieta z Archeologického ústavu v Nitre. Niektoré obydlia sú nad úrovňou zeme, osem je typických zemníc, teda domov zahĺbených do skalného podložia s kamennou pecou. V budúcnosti by ich archeológovia chceli priamo v teréne zrekonštruovať a prezentovať verejnosti.

Vedci tiež objavili dve veľké a štyri menšie slovanské mohyly. Ako informoval archeológ Štefan Hritz, doteraz skúmali len tú najväčšiu s priemerom takmer 15 metrov a výškou 1,5 metra. Samotný hrob zatiaľ nenašli, v hlinenom násype však objavili kopiju, ktorá pravdepodobne súvisí s pohrebným rituálom. Okrem toho tu boli aj časti hrncov, zvieracie kosti či rímska bronzová minca. “Dôležitým doterajším zistením je, že násyp bol navŕšený zo zvyškov staršieho sídliska z 8. storočia, čiže posúvame datovanie Bojnej ďalej dozadu,” povedal Pieta. Podľa neho bude na nálezisku takýchto pohrebísk určite viac, pretože ide o veľkú aglomeráciu. Nie všetky hroby mali v tej dobe mohylové násypy, čiže mnohé sú ešte ukryté v lesoch, domnieva sa Pieta.

Maximálne presnú datáciu náleziska umožní rádiokarbónová analýza zuhoľnatených driev z konštrukcie opevnenia hradiska. Prvé výsledky už určili, že časť bojnianskeho opevnenia pochádza z roku 894, teda z konca veľkomoravského obdobia. Analýzu robí Univerzita Johanna Wolfganga Goetheho v nemeckom Frankfurte. “Vzoriek teraz potrebujeme čo najviac. Keby všetky drevá z toho valu boli zhruba z tohto roku, znamenalo by to, že opevnenie postavili za krátku dobu na konci veľkomoravskej éry,” skonštatoval Pieta.

V Bojnej existovala začiatkom 9. storočia aglomerácia troch hradísk, ktoré zanikli násilnou cestou. Dokladajú to stopy požiaru, nálezy niekoľkých desiatok šípov a množstvo ukrytých pokladov. Výskum vyvrátil hypotézu, že Nitra bola jediným centrom Pribinovho kniežatstva, respektíve Veľkej Moravy na Slovensku, pravdepodobne ich bolo viac. Archeológovia tu našli okrem iného odlievané zvony či stovky železných hrivien – čiže slovanských predmincových platidiel. Našli sa aj kopije, šípy, časti konských postrojov, bronzové, strieborné a pozlátené šperky či poľnohospodárske nástroje. Množstvo jazdeckých ostrôh dokladá existenciu kniežacej družiny. Na viacerých predmetoch boli znázornené kríže.

SITA