Uhliarikovej novele adresovali takmer 400 pripomienok

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Lieky
Ilustračné foto Foto: SITA/AP Photo/Darron Cummings

BRATISLAVA 14. marca (WEBNOVINY) – V rámci medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti vzniesli poisťovne, ministerstvá, ako aj odborné spoločnosti viac ako 180 zásadných a vyše 200 obyčajných pripomienok. Hlavným cieľom novely je pritom podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika transparentnosť a zníženie cien liekov.

Ministerstvo financií SR a štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa napríklad nevidia dôvod na to, aby sa lieku, ktorý bol vyradený zo zoznamu kategorizovaných liekov kvôli jeho nedostupnosti, zvyšovala úradná cena práve z tohto dôvodu. Rezort tvrdí, že aplikácia takého ustanovenia, by viedla k situácii, kedy by výrobcovia a dovozcovia liekov boli motivovaní vytvárať umelý dočasný nedostatok liekov na trhu a následne sa vyhnúť cenovej regulácii liekov.

Kritike sa nevyhli ani avizované zmeny pre generické lieky. Asociácia generických výrobcov liečiv (GENAS) upozorňuje, že navrhované paragrafové znenie síce umožňuje vstupovať novým liekov 12-krát ročne (oproti aktuálnemu kvartálnemu vstup), avšak dlhší proces v rozhodovaní o zaradení lieku zabraňuje ministerstvom deklarovaný rýchlejší vstup generík. „Od novelizácie očakávame, že neskráti súčasnú dobu vstupu generík,“ konštatuje asociácia.

Ministerstvo financií SR víta myšlienku umožniť častejší vstup generík na trh, no súčasne pokladá za málo účinné a rizikové vykonať to spôsobom, kedy sa prípadnej najnižšej cene novovstupujúceho generika v období medzi kategorizáciami neprispôsobí aj úhrada zdravotnej poisťovne. V období medzi kategorizáciami totiž podľa neho nepríde k úspore verejných zdrojov. Rezort preto žiada upraviť možnosť vstupu liekov každý mesiac a možnosť znížiť cenu liekov každý mesiac s podmienkou, že sa v súlade s existujúcimi pravidlami upraví aj úhrada poisťovne.

Ministerstvu sa podobne ako GENASu nepozdáva ani sprísnenie požiadavky na zníženie ceny pri vstupe prvého generika na trh. Aktuálne platí, že prvý generický liek vstupujúci do kategorizácie musí byť lacnejší minimálne o 20 % v porovnaní s originálnym liekom. Po novom by to malo byť až o 30 %. Podľa rezortu financií však táto zmena môže viesť nielen k výraznejšiemu zníženiu ceny, ale môže tiež fungovať ako dočasná bariéra vstupu pri niektorých molekulách. „Žiadame preto zachovať súčasnú podmienku 20 % zníženia ceny, prípadne ju ešte znížiť, a čo najrýchlejšiu cenovú eróziu zabezpečiť inými opatreniami,“ dodáva.

Zmeny v referencovaní cien zase podrobili kritike asociácie pôsobiace vo farmaceutickom priemyslu. Cena liekov by sa totiž po novom už nemala stanovovať maximálne na úrovni priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii, ale na úrovni druhej najnižšej ceny v únii. Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok, ako aj Slovenská asociácia farmaceutických spoločností a GENAS však požadujú, aby sa ako smerodajná brala „druhá najnižšia cena spomedzi úradne určených cien lieku v iných členských štátoch Európskej únie, ktoré používajú menu euro ako svoju zákonnú peňažnú menu“. Tých je aktuálne 17.

Opačný názor má Ministerstvo financií SR. To sa naopak v rámci jednej zo svojich pripomienok snaží zabezpečiť čo najširší počet krajín, voči ktorým sa porovnáva cena na Slovensku. Žiada doplniť riešenie situácie, kedy cena lieku v niektorej krajine únie síce nie je úradne určená ani regulovaná, ale existuje verejne dostupná informácia o obvyklej trhovej cene lieku, alebo existuje informácia o cene lieku, za ktorú ho obstaráva verejná agentúra alebo verejná korporácia. „Aby boli pri referencovaní cien využívané aj takéto overiteľné údaje o cenách liekov v zahraničí, aby prišlo k sprísneniu, nie uvoľneniu ich cenovej regulácie,“ dopĺňa rezort.

Asociácie majú aj ďalšie pripomienky. Napríklad žiadajú zrušiť podľa nich diskriminačné limity pri rozhodovaní o zmene podmienok referenčnej skupiny, konkrétne pri rozhodované o zrušení preskripčného a indikačného obmedzenia a pri žiadosti o zvýšenie úhrady, zavádzaním inštitútu ďalšieho znižovania ceny. Navrhujú zaviesť inštitút nákladovej efektívnosti. Zasadnutia kategorizačnej komisie a kategorizačnej rady by podľa nich mali byť verejné, prípadne verejne prístupné formou audiovizuálneho záznamu on-line vysielaného pre všetkých účastníkov konania registrovaných na web stránke ministerstva. Nepáčia sa im ani podmienky, ktoré novela stanovuje pre možnosť zvýšenia ceny na základe referencovania.

Ministerstvo financií v rámci pripomienkového konania kritizuje aj časť novely, ktorá rieši rozhodnutia mimo štandardného procesu a termínov. To by malo byť okrem iného možné v prípade epidémie či pandémie, v prípade prírodných a ekologických katastrof, alebo ak bude úspora verejného zdravotného poistenia najmenej 1 mil. eur ročne. Zrýchlené konanie nemôže byť kratšie ako tri dni. Rezortu sa nepozdáva tretí z dôvodov a žiada ho vypustiť.

„Rozhodnutia, ktoré majú významný ekonomický vplyv na jednotlivých účastníkov liekového trhu by mali byť predmetom minimálne rovnakej, nie nižšej miery dodržiavania zásad účinnej a transparentnej liekovej politiky a regulácie trhu s liekmi,“ myslí si rezort. Zároveň žiada bližšie špecifikovať úspory, ktoré má priniesť novela. Zaujíma ho aj dôvod výrazného cenového rozdielu za informačný systém súvisiaci s realizáciou predloženého návrhu oproti predchádzajúcemu návrhu novely zo septembra 2010. Suma 60 tis. eur za informačný systém predstavuje podľa neho mnohonásobný nárast. Úrad vlády zase požaduje zmeny v rámci zvýšenie transparentnosti celého procesu.

Novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti prináša viacero zmien. Podľa ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika je jej hlavným cieľom transparentnosť v liekovej politike a zníženie cien liekov. Jej súčasťou je napríklad referencovanie cien na úroveň druhej najnižšej v Európskej únii, kategorizovanie špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či zavedenie dočasnej a podmienenej kategorizácie. Rieši aj elektronizáciu kategorizácie a stransparentnenie celého procesu.

Rezort zdravotníctva už pritom jednu novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti predstavil v septembri tohto roku, pripomienkové konanie sa skončilo 13. októbra. Na vládu sa však materiál nedostal. Ministerstvo to odôvodňovala veľkým množstvo vznesených pripomienok, ale aj nerešpektovanie smernice Európskej únie. K pôvodnému zneniu novely pritom subjekty vzniesli 172 obyčajných a 50 zásadných pripomienok.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať