Ukrajinský prezident chce gardu, Krym vyhlásil nezávislosť

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Ukrajina
Foto: SITA/AP

KYJEV 11. marca (WEBNOVINY) – Ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov a dobrovoľníkov do ukrajinských ozbrojených síl s cieľom postaviť sa proti ruskej vojenskej agresii.

Posilnenie pred referendom

Oleksandr Turchynov v utorok požiadal parlament, aby schválil rozhodnutie zmeniť ukrajinské jednotky ministerstva vnútra na národnú gardu, ktorá by mala „brániť krajinu a jej obyvateľov pred kriminálnikmi a vonkajšou a vnútornou agresiou“.

Tuchynov povedal, že mobilizácia sa bude týkať tých, čo v minulosti slúžili v armáde ako aj dobrovoľníkov. Ruské jednotky posilnili pred diskutabilným referendom plánovaným na nedeľu kontrolu na ukrajinskom polostrove Krym s cieľom pripojiť ho k Rusku.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate

—-> TU.

Nezávislosť Krymu od Ukrajiny

Ešte pred ľudovým hlasovaním o štatúte ukrajinského polostrova Krym tamojší proruský regionálny parlament vyhlásil nezávislosť územia od Ukrajiny. Za takýto krok sa vyslovilo 78 z 81 poslancov. Zákonodarcovia schválili v utorok „vyhlásenie nezávislosti Krymskej autonómnej republiky a mesta Sevastopoľ“, uviedol parlament vo vyhlásení.

V nedeľu majú obyvatelia Krymu v referende rozhodnúť o tom, či polostrov ostane súčasťou Ukrajiny, alebo sa pripojí k Rusku. Referendum by však mohlo byť len formalitou, pretože parlament Krymskej autonómnej republiky už vo štvrtok požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii, s čím Moskva súhlasí. Uviedla rakúska televízna stanica ORF.

Obrazom: Napätie na Ukrajine pokračuje, Krym vyhlásil samostatnosť

Pomoc od Británie a USA

Ukrajinský parlament zároveň v utorok vyzval Veľkú Britániu a Spojené štáty ako krajiny poskytujúce bývalej sovietskej republike bezpečnostné záruky, aby na obranu jej územnej celistvosti použili všetky dostupné prostriedky vrátane vojenských. Informuje o tom správa na internetovom portáli agentúry Interfax-Ukrajina, podľa ktorej výzvu podporilo 263 z 322 prítomných poslancov.

Ukrajina
Foto: SITA/AP

Parlament vyzval aj Rusko ako ďalšieho zo signatárov takzvaného Budapeštianskeho memoranda z roku 1994, aby „bezodkladne stiahlo svoje vojsko z ukrajinského územia, zastavilo agresiu voči ukrajinskému štátu a garantovalo jeho územnú celistvosť a nezávislosť“. Hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Jevhen Perebjinis, ktorého cituje Interfax-Ukrajina, sa v utorok vyjadril, že podľa „triezvych odhadov“ sa počas predošlého dňa na Kryme nachádzalo zhruba 18 800 ruských vojakov.

„Najvyššia Rada Ukrajiny sa obracia na Spojené kráľovstvo a Spojené štáty ako členské krajiny Memoranda o bezpečnostných zárukách a v súvislosti s pristúpením Ukrajiny k Zmluve o nešírení jadrových zbraní so žiadosťou, aby si plnili svoje povinnosti v súlade s jeho ustanoveniami a použili všetky možné diplomatické, politické, ekonomické a vojenské opatrenia s cieľom bezodkladne zastaviť agresiu a zachovať nezávislosť a zvrchovanosť Ukrajiny v terajších hraniciach,“ cituje agentúra z parlamentného vyhlásenia.

Interfax-Ukrajina tiež cituje z vystúpenia ukrajinského premiéra Arsenija Jaceňuka na pôde parlamentu, ktorý sa údajne už päť dní po sebe snaží telefonicky spojiť s ruským prezidentom alebo premiérom. Podľa jeho predošlého vyjadrenia Kyjev urobí „všetko možné“, aby konflikt s Ruskom vyriešil mierovou cestou. Minister zahraničných vecí Andrij Deščycja medzitým nevylúčil, že konanie Rusov na Kryme by mohol Kyjev napadnúť na medzinárodných súdoch.

Ukrajina
Foto: SITA/AP

Rusi potrebujú európske peniaze, konštatujú Poliaci

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski upozornil, že Rusko potrebuje európske peniaze výmenou za dodávky ropy a zemného plynu. Šéf poľskej diplomacie pre nemecký týždenník Spiegel zároveň prirovnal napätú politickú situáciu na Ukrajine k zápasu krajín strednej Európy v roku 1989. Podľa svojich slov síce bol vždy za spoluprácu s Ruskom, no aktuálne sa podľa neho „jedná o pokus zmeniť hranice prostredníctvom sily“.

Sikorski taktiež v rozhovore pre Spiegel pochválil USA. Konkrétne za poslanie ďalších stíhačiek do východnej Európy. V odpovedi na otázku, či Ukrajina už stratila Krymský polostrov, poukázal na to, že 40 percent jeho obyvateľstva je tvorených Ukrajincami a protiruskými Tatármi.

„Iba 30 percent zemného plynu v EÚ pochádza z Ruska. Nórsko je väčším dodávateľom. Neverím, že Rusi to môžu využiť a dostať nás tak pod nátlak. Moskva potrebuje naše peniaze,“ povedal Sikorski pre Spiegel. Parlament na Kryme, ktorý v pondelok odhlasoval pripojenie k Rusku ešte pred nedeľňajším referendom, označil za nelegitímny.

Jeho kroky zároveň považuje za „jasné porušenie ústavy zvrchovanej Ukrajiny“. „Ukrajinci sú naši susedia. Bojujú za rovnaké veci ako my v roku 1989 – za krajinu, ktorá je viac demokratická, menej skorumpovaná a európska,“ dodal vplyvný exminister obrany s diplomom z britského Oxfordu.

Rozhádaný Krym: Tatári chcú Ukrajinu, Rusi zas Putina
Foto: SITA/AP

Český prezident odmieta McCainov návrh obnovy raketového štítu

Český prezident Miloš Zeman v utorok odmietol návrh amerického senátora Johna McCaina, ktorý vyjadril želanie zareagovať na vojenskú inváziu na ukrajinský Krym realizáciou raketového systému v Česku a v Poľsku. Jeho hovorca Jiří Ovčáček potvrdil, že hlava štátu vždy považovala systém z dielne bývalého amerického prezidenta Georgea Busha za „neefektívny“ a od začiatku bol proti jeho realizácii. Nástupca Václava Klausa zároveň spochybnil februárové odvolanie prezidenta Viktora Janukovyča parlamentom.

„Ukrajinská ústava má inštitút takzvaného impeachmentu, podobne ako Spojené štáty, a o odvolaní prezidenta musí rozhodnúť dvojtretinová väčšina, čo v tomto prípade zrejme nebolo… Na druhej strane politik, ktorý opustí svoju vlastnú krajinu, sa sám dobrovoľne vzdáva vplyvu na túto krajinu. Viktor Janukovyč mohol odísť na východ Ukrajiny a mohol teda zostať na území vlastnej krajiny. To, že odišiel do Ruskej federácie, svedčí o určitej slabosti jeho pozície,“ uviedol Zeman.

Jaceňuk vystúpi pred Bezpečnostnou radou OSN

Nový ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk v rámci tohtotýždňovej návštevy USA vo štvrtok vystúpi na pôde Bezpečnostnej rady OSN, ktorá sídli v New Yorku. Podľa medializovaných informácií bude výkonnému orgánu OSN referovať o situácii v ukrajinskom autonómnom regióne Kryme. Jaceňuk novinárom taktiež povedal, že Rusi sa na Kryme „snažia podkopať základy svetovej bezpečnosti a zmeniť výsledky druhej svetovej vojny“.

Ukrajinský líder pricestuje na návštevu USA v stredu a v Bielom dome sa stretne s prezidentom Barackom Obamom. Spojenec odsúdenej expremiérky Julije Tymošenkovej ešte vo štvrtok prišiel do Bruselu na summit členských krajín EÚ, ktorej podporu sa v čase napätej politickej situácie vo vlasti snažil získať. Cieľom Obamu je podporiť Ukrajinu, zmobilizovať medzinárodné spoločenstvo a izolovať Rusko za jeho konanie v ukrajinskom autonómnom regióne Krym.

Rozhádaný Krym: Tatári chcú Ukrajinu, Rusi zas Putina
Foto: SITA/AP

Námestník šéfa OSN zrušil cestu na Krym

Námestník generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ivan Šimonovič zrušil plánovanú cestu na Krym, ktorý mal navštíviť v rámci prebiehajúcej návštevy Ukrajiny. Informoval o tom hovorca OSN Stéphane Dujarric, ktorý uviedol ako hlavný dôvod uzavretie krymských letísk pre lety z iných častí Ukrajiny.

Chorvátsky diplomat sa podľa neho v utorok nachádzal v Charkove na proruskom východe krajiny a v stredu plánuje preveriť situáciu v Ľvove pri západnej hranici s Poľskom. Jeho program v nasledujúcich dňoch zatiaľ nie je známy, dodal hovorca s tým, že Šimonovič sa na Ukrajine venuje podozreniam z porušovania ľudských práv, ako aj súvisiacim opatreniam, ktoré by mohli prispieť k uvoľneniu napätia, či možnostiam posilnenia ochrany menšín.

Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v pondelok vyzval všetkých aktérov krízy na Ukrajine, aby „sa zdržali unáhleného konania a provokatívnej rétoriky“. Podľa zverejneného vyhlásenia sa bývalá sovietska republika nachádza na „rozhodujúcej križovatke“, keď nie je prípustný „zlý odhad alebo nečinnosť“, a ďalšie zhoršenie situácie bude mať „vážne dôsledky pre Ukrajincov, región i svetové spoločenstvo“.

OBSE sa s pozorovateľmi nevzdáva

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vysiela ďalší tím pozorovateľov vojenskej prítomnosti ruských vojakov v napätých ukrajinských regiónoch potom, ako proruské jednotky zabránili predchádzajúcim pokusom OBSE monitorovať situáciu na polostrove Krym. Organizácia združujúca 57 členov vrátane Ruska uviedla v utorok, že mandát OBSE bol rozšírený z Krymu na východné oblasti Ukrajiny. Rovnako ako Krym aj na východnej Ukrajine žije početná ruská menšina.

Proruské jednotky obsadili takmer všetky vojenské zariadenia na Kryme pred začiatkom referenda o budúcnosti polostrova, ktoré sa uskutoční za prítomnosti ruských vojsk v nedeľu. Vyslanie pozorovateľov OBSE aj do oblastí východnej Ukrajiny je zdôvodnené obavami podobného vývoja ako na Kryme. Proruské jednotky zabránili minulý týždeň predchádzajúcemu tímu pozorovateľov OBSE vstúpiť na Krym, v jednom prípade dokonca varovnými strelami.

Chronológia napätej situácie na Kryme
*

OBSE sa nevzdáva a v utorok (11. marca) posiela na Krym ďalší tím pozorovateľov.

*

Novozvolený ukrajinský prezident Oleksandr Turchynov vyzval v utorok (11. marca) na vytvorenie národnej gardy a na mobilizáciu rezervistov do ukrajinských ozbrojených síl.

*

Viktor Janukovyč v utorok (11. marca) prehovoril k Ukrajine z juhoruského mesta Rostov nad Donom. Trval na tom, že ostáva nielen ukrajinským prezidentom, ale stále stojí na čele ozbrojených síl.

*

Na Kryme prestali vysielať hlavné ukrajinské televízne kanály.

*

Proruské sily v pondelok (10. marca) obsadili podľa ukrajinských údajov ďalšie vojenské letisko na Kryme a aj ďalšie stanovište ukrajinskej pohraničnej stráže v západnej časti Krymu pri hraniciach s Ukrajinou.

*

Vladimir Putin v nedeľu (9. marec) uisťuje cez telefón nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú a britského premiéra Davida Camerona, že rozhodnutie vlády autonómneho regiónu Krym oddeliť sa od Kyjeva je legálne.

Rozhádaný Krym: Tatári chcú Ukrajinu, Rusi zas Putina

*

Ozbrojenci na Kryme v sobotu (8. marca) použili varovné výstrely do vzduchu, aby zabránili členom OBSE vstúpiť na krymské územie.

*

Ukrajine hrozí plynová kríza spred piatich rokov, Gazpromu nezaplatila za februárové dodávky zemného plynu.

*

Na ukrajinský Krym pricestovali srbskí extrémisti združení v takzvanom četníckom hnutí. Chcú podporiť Rusov.

*

Vedenie ukrajinského prístavu Sevastopoľ nachádzajúceho sa na Krymskom polostrove v piatok (7. marca) odhlasovalo pričlenenie k Rusku.

*

V noci na piatok (7. marca) priniesli ukrajinské a ruské médiá správu, že zvrhnutý prezident Janukovyč je niekoľko dní mŕtvy, alebo je vo vážnom stave po infarkte.

*

Poloformálna vláda krymských Tatárov vo štvrtok (6. marca) uviedla, že ich etnická menšina bude bojkotovať referendum o odtrhnutí sa od Ukrajiny

*

Členské štáty EÚ sa vo štvrtok (6. marca) na mimoriadnom summite lídrov členských štátov v Bruseli dohodli na pozastavení rozhovorov s Ruskom o vízach a obchodnej dohode.

*

Členov pozorovateľskej misie OBSE vo štvrtok (6. marca) neidentifikovaní ozbrojenci nepustili na územie Krymskej autonómnej republiky.

*

Parlament Krymskej autonómnej republiky vo štvrtok (6. marca) požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina, aby sa oblasť mohla pripojiť k Ruskej federácii.

Obrazom: Protest Ukrajincov v Bruseli očami slovenskej fotografky

*

Referendum o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny sa bude konať už 16. marca, o dva týždne skôr.

*

Poriadkovú políciu a bezpečnostné sily, ktoré blokujú strategické vstupy na Krym a vojenské základne posilnilo 11 000 vojakov.

*

Únia zmrazila účty ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Janukovyčovi a 17 ďalším členom jeho najužšieho kruhu podozrivým zo zneužitia štátnych fondov.

*

Estónske ministerstvo zahraničných vecí v stredu potvrdilo originalitu uniknutej nahrávky medzi šéfom rezortu Urmasom Paetom a šéfkou európskej diplomacie Catherine Ashtonovou. V nej malo odznieť, že snajperov, ktorí vo februári strieľali na demonštrantov na kyjevskom námestí, najali lídri protivládnych nepokojov.

*

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk chce zreformovať súčasný politický systém v krajine tak, aby mali pri rozhodovaní väčšie slovo jednotlivé regionálne administratívy.

*

Davu proruských aktivistov sa v stredu opäť podarilo obsadiť sídlo miestnej správy vo východoukrajinskom meste Doneck. Asi 200 protestujúcich rozrazilo hlavné bránu a napriek prítomnosti polície opäť vstúpili do budovy.

*

Ruský minister obrany Sergej Šojgu v stredu odmietol informácie, že na ukrajinskom autonómnom regióne Krym sa nachádzajú vojaci ruskej armády.

Obrazom: Francúzi poslali bojovú loď do Ruska

*

Vo Francúzsku vyrobená bojová loď v stredu opustila prístav Saint-Nazaire a namierila si to do Ruska. Paríž tak napriek súčasnej kríze na Ukrajine splnil svoje záväzky a plavidlo odovzdá Kremľu.

*

Ruskí vojaci pôsobiaci na Kryme prevzali kontrolu nad dvoma jednotkami ukrajinskej protiraketovej obrany.

*

Stály zástupca Ruska pri EÚ Vladimir Čizov v stredu (5. marca)vyhlásil, že Rusku v súčasnosti nehrozia žiadne sankcie zo strany EÚ v súvislosti s dianím na Kryme

*

V utorok (4.marca) dezertovalo viac než 5 500 vojakov z ukrajinskej armády s cieľom slúžiť Krymskej autonómnej republike.

*

Ukrajinský telekomunikačný systém sa stal terčom kybernetického útoku. Zariadenie nainštalované na polostrove Krym blokuje mobilné telefóny členov parlamentu.

*

Ruský prezident Vladimir Putin povedal novinárom, že jeho postupy na Kryme sú legálne, ale nechce použiť silu. Janukovyč je podľa neho jedinou legitímnou hlavou Ukrajiny.

*

Ukrajinský internet zaplavili správy o tom, že zvrhnutý prezident Janukovyč je údajne mŕtvy. Nik to však nepotvrdil.

Obrazom: Na Kryme svišťali guľky, vojaci strieľali do vzduchu

*

Agentúra AP informovala, že na jednej z obsadených základní zaznelo niekoľko varovných signálov od proruských vojakov

*

Ruský prezident Putin nariadil vojakom zúčastňujúcim sa na cvičeniach neďaleko hraníc s Ukrajinou návrat do kasární.

*

Tri juhoukrajinské mestá vyjadrili záujem pričleniť sa ku Krymu.

*

Krymský parlament zvažuje prijať moskovský čas.

*

Úradníci na Kryme chcú dosiahnuť, aby ukrajinskí vojaci neboli lojálni k novej ukrajinskej vláde tak, že im stopnú dodávky vody a elektriny na základniach obkľúčených Rusmi. Vojakom pozastavia vyplácanie žoldov.

*

O vyslanie ruskej armády na Krym požiadal Putina priamo Janukovyč, povedal na Bezpečnostnej rade OSN ruský veľvyslanec Čurkin. Francúzsky veľvyslanec prirovnal situáciu k invázii sovietskych vojsk do vtedajšieho Československa z roku 1968

Obrazom: Svet sa búri proti krokom Putina na Kryme

*

Ministri zahraničia členských krajín Európskej únie vydali v pondelok /4. marca) vyhlásenie, v ktorom ostro odsudzujú „jasné narušenie ukrajinskej suverenity a teritoriálnej integrity agresívnym konaním ruských ozbrojených síl“.

*

Ruská baltská flotila uskutočnila 3. marca veľké vojenské cvičenie v enkláve Kaliningrad, ktorá susedí s Poľskom a Litvou. Manévre majú otestovať bojovú pripravenosť ruskej armády, s Ukrajinou údajne nijako nesúvisí.

*

Rusko 3. marca zablokovalo 13 ukrajinských internetových stránok protestných skupín, ktoré pomohli zosadiť Janukovyča.

*

Veliteľ ruskej čiernomorskej flotily Alexander Vitko dal ukrajinskej strane ultimátum. Ak sa nevzdá do utorka 04:00, Rusi zaútočia. Predseda dolnej komory ruského parlamentu Sergej Naryškin uviedol, že zásah nie je v tejto chvíli nutný. Správu o útoku poprelo aj ministerstvo obrany.

*

Ruskí vojaci už majú pod kontrolou prakticky celé územie a strategické objekty juhoukrajinského Krymu

*

Snaha o úplné odzbrojenie ukrajinských vojenských posádok sa nepodarila, Rusi ich však blokujú

*

Štáty G7 zastavili prípravy na summit, ktorý sa má konať v júni v Soči

*

Podľa bývalej ukrajinskej premiérky Julije Tymošenkovej je jedinou záchranou pre krajinu vstup do NATO

*

V nedeľu (2. marca) dezertoval nový šéf ukrajinského námorníctva, ktorý prešiel na ruskú stranu

*

Svet sa búri proti rozhodnutiam ruského prezidenta Putina

*

Rusi blokujú mobilnú telefonickú komunikáciu na Kryme

Obrazom: V Bratislave sa protestovalo proti agresii Rusov

*

Horná komora ruského parlamentu v sobotu (1. marca) vyhovela prezidentovi Vladimirovi Putinovi a umožnila mu vyslať na Ukrajinu armádu

*

Ozbrojené zložky obsadili dve letiská v Simferopoli, najprv nebolo známe ku komu patrí asi 150 ozbrojených mužov v maskáčoch

*

V piatok (28. februára) vojenské obrnené transportéry obsadili Krym, vzdušný priestor bol úplne uzavretý

*

Ruské letectvo dalo do pohotovosti svoje stíhačky vo štvrtok (27. februára), v pohotovosti mali 150-tisíc vojakov v pohraničí

*

Ruský prezident Vladimir Putin ohlásil v stredu (26. februára) vojenské cvičenia neďaleko hraníc s Ukrajinou

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Arsenij JaceňukMiloš ZemanPan Ki-munRadoslaw SikorskiSergej ŠojguViktor JanukovyčVladimir Putin