V Chorvátsku sa v stredu konajú predčasné parlamentné voľby. Kampaň sa vyznačovala prudkými výmenami názorov medzi dvoma najvyššími predstaviteľmi krajiny, čo spôsobilo politickú krízu v tejto balkánskej krajine, ktorá je členom Európskej únie a Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO).
Ide o veľa
Vo voľbách proti sebe stoja vládnuca konzervatívna Chorvátska demokratická únia (HDZ) premiéra Andreja Plenkovića proti aliancii centristických a ľavicových strán neformálne vedenej populistickým prezidentom Zoranom Milanovićom a jeho Sociálnodemokratickou stranou Chorvátska (SDP).
V parlamentných voľbách v Chorvátsku ide o veľa. Ak HDZ zostane pri moci, krajina si udrží relatívnu politickú stabilitu a bude pokračovať v prozápadnom kurze podpory Ukrajiny v boji proti Rusku.
Silnejší proruský vplyv
Úspech SDP by ju mohol nasmerovať k víťazstvu v júnových voľbách do Európskeho parlamentu a v decembrových prezidentských voľbách. Otriaslo by to dlhou dominanciou HDZ v politike a potenciálne by otvorilo priestor pre silnejší proruský vplyv v krajine, podobne ako v Maďarsku a na Slovensku.
HDZ má vo veľkej miere moc od získania nezávislosti Chorvátska od bývalej Juhoslávie v roku 1991. Krajina na pobreží Jadranského mora sa v roku 2013 stala členom Európskej únie a minulý rok vstúpila do eurozóny i schengenského priestoru.