Uhoľné elektrárne na západnom Balkáne sú podľa vedcov nebezpečné, spôsobili takmer 19-tisíc úmrtí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Elektráreň, znečistenie, emisie
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Znečistenie spôsobené uhoľnými elektrárňami v krajinách na západnom Balkáne spôsobilo počas uplynulých troch rokov v Európe takmer 19-tisíc úmrtí. Informuje o tom spravodajský portál Euronews.com s odvolaním sa na správu CEE Bankwatch Network a nezávislej výskumnej organizácie Centre for Research on Energy and Clean Air.

Približne polovica týchto úmrtí pripadá na krajiny Európskej únie (EÚ) ako Taliansko, Rumunsko a Maďarsko.

Znečistenie pritom prichádza z elektrární, ktoré prekračujú povolené limity znečistenia alebo povolené limity prevádzkových hodín a nachádzajú sa v Srbsku, Kosove, Bosne a Hercegovine, Severnom Macedónsku a Čiernej Hore.

Časť zodpovednosti má Európska únia

Autori zároveň upozorňujú, že únia okrem zdravotných následkov nesie aj „čiastočnú zodpovednosť“, pretože z tohto regiónu dováža elektrinu. Zatiaľ čo množstvo elektriny, ktoré únia importuje, predstavuje len malú časť jej celkovej spotreby, produkcia elektriny v týchto zariadeniach produkuje extrémne silné znečistenie.

Podľa správy výroba energie v týchto elektrárňach produkuje 300-krát viac oxidu siričitého, ako elektrárne v EÚ.

Elektrina zo západného Balkánu síce tvorí len 0,3 percenta spotreby EÚ, no keďže produkuje také množstvo oxidu siričitého, rovnali sa emisie z tohto 0,3 percenta v roku 2020 polovici celkových emisií oxidu siričitého zo všetkých elektrární z EÚ.

Výzva na zatvorenie 

Výskumníci využili metodológiu založenú na vedeckých štúdiách na vypočítanie zvýšenia rizika úmrtia v prípade určitého zvýšenia znečistenia. Projekciou toho, čo by sa stalo, ak by emisie z oblasti eliminovali, a kombináciou s dátami o populácii a ďalšími údajmi, tak následne získali počet úmrtí, ktoré možno pripísať emisiám z uhoľných elektrární.

V rokoch 2018 až 2020 podľa nich zomrelo takmer 19-tisíc ľudí v dôsledku využívania uhoľných elektrární na západnom Balkáne. Viac ako polovica z nich – 10 800, pripadá na krajiny EÚ, asi 30 percent – 6 500, na krajiny západného Balkánu a zvyšok na susedné krajiny mimo EÚ.

Vedci preto vyzývajú vlády týchto krajín, aby si stanovili termíny pre ukončenie používania uhoľných elektrární, pre tie, ktoré nemôžu ihneď zavrieť, nastavili prevádzkové limity a tiež sa zamerali na investície do obnoviteľnej energie a spravodlivý prechod pre pracovníkov a komunity, ktorých sa zmeny dotknú.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Firmy a inštitúcie Centre for Research on Energy and Clean AirEU Európska únia