Upozornenie!
Stránka sa pravdepodobne nezobrazila správne.
Váš internetový prehliadač má vypnutý JavaScript. Aby ste mohli naplno využívať všetky funkcie portálu Webnoviny.sk, prosím, zapnite si JavaScript v nastaveniach Vášho prehliadača.

Akej farby chcete mať Webnoviny.sk?













Halleyovu kométu asi prví pozorovali starí Gréci


Autor: Jozef Poláček, 10. septembra 2010 16:01

Vyplýva to zo zápiskov spisovateľov žijúcich v rokoch 466 - 467 p.n.l., kedy na Zem údajne dopadol meteorit a na oblohe bolo vidieť kométu.

Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 10. septembra (WEBNOVINY) - Starovekí Gréci mohli byť prvými, ktorí pozorovali Halleyovu kométu, uvádzajú najnovšie zistenia. Zo záznamov starovekých spisovateľov vyplýva, že medzi rokmi 466 a 467 p.n.l. narazil do severného Grécka veľký meteorit. Starovekí grécki autori, ktorí v tom čase žili, vo svojich spisoch opísali aj kométu nachádzajúcu sa na oblohe práve v čase, keď meteorit dopadol na Zem. Tomuto detailu však vedci doteraz nevenovali dostatočnú pozornosť. Podľa magazínu New Scientist sa doteraz za prvé pozorovanie kométy na obežnej dráhe považovala udalosť z roku 240 p.n.l., ktorú zaznamenali čínski astronómovia. Ak sa však nové zistenia potvrdia, vedci budú musieť posunúť dátum prvého pozorovania Halleyovej kométy o 226 rokov.

Najnovší vedecký názor sa zakladá na zápiskoch starovekých spisovateľov. Tieto hovoria o meteorite, ktorý údajne pristál v oblasti Abydos na severe Grécka v rokoch 466-467 p.n.l. Meteorit dopadol na Zem cez deň a jeho veľkosť bola podobná "nákladu voza," ako uvádzajú staroveké zdroje. Objekt sa na viac ako 500 rokov stal turistickou atrakciou. Aristoteles vo svojej práci Meteorologica spomínaný jav opísal asi o storočie neskôr. Uvádzal v nej, že v približne rovnakom čase, ako na Zem dopadol meteorit, "bolo na západe vidieť kométu".

Astronóm Eric Hintz a filozof Daniel Graham, obaja z Brigham Young University v americkom štáte Utah, rekonštruovali pravdepodobnú dráhu Halleyovej kométy, aby zistili, či súhlasila so starovekými pozorovaniami. Z ich výpočtov vyplynulo, že kométa mohla byť viditeľná približne 80 dní - asi od začiatku júna až do konca augusta v roku 466 p.n.l. - v závislosti od atmosférických podmienok a farby oblohy. Vedci poznamenali, že zatiaľ čo Číňania a Babylončania uchovávali celé storočia podrobné zápisy o nebeských javoch, starovekí Gréci to nerobili. Na otázku, či bolo možné, aby boli pád meteoritu a prechod Halleyovej kométy vzájomne prepojené, reagoval Hintz váhavo. "Ja si myslím, že išlo o veľkú zhodu náhod," uzavrel.

Informáciu zverejnila webová stránka news.bbc.co.uk.

SITA


Kľúčové slová


 

« »
 
Najnovšie správy z rubriky do e-mailu:

Zaujímajú Vás správy z kategórie Vesmír? Chcete ich dostávať zadarmo e-mailom?

Vyberte si čas:
Dizajn súhrnu: