Ak vláda nebude konsolidovať verejné financie, bude nás podľa rozpočtovej rady zadlžovať čoraz viac

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, Slovensko
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.

Ak vláda a parlament neprijmú nové trvalé konsolidačné opatrenia, hospodárenie Slovenska bude naďalej vykazovať vysoké deficity a rastúci verejný dlh. V strednodobom semafore na to upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Zhoršenie oproti roku 2023 na celom horizonte prognózy je podľa nich z veľkej časti následkom negatívneho vplyvu ekonomického vývoja, avšak negatívny dopad v strednodobom horizonte má aj predpokladaný trvalý nárast výdavkov na obranu na úroveň 2 % HDP.

Schodok verejných financií

Úroveň štrukturálneho deficitu bez dočasných vplyvov vzrastie z 4,2 % HDP očakávanej v roku 2023 na 5,1 % HDP v roku 2026 s následným miernym poklesom na 4,9 % HDP v roku 2027. V rovnakom období čisté zadlženie stúpne z aktuálnych 48,3 % HDP k úrovni 60 % HDP.

V roku 2023 by schodok verejných financií v metodike ESA2010 mal dosiahnuť úroveň 5,7 % HDP, následne v roku 2024 až 2027 zotrvá v scenári nezmenených politík na úrovniach okolo 5 % HDP.

Za predpokladu splnenia aktuálne platných výdavkových limitov by úroveň deficitu klesala podľa rozpočtovej rady na celom horizonte prognózy až k úrovni 2 % HDP v roku 2027.

Bez prijatia konsolidačných opatrení sa ciele vlády stanovené v programe stability schválenom predchádzajúcou vládou podarí naplniť iba v roku 2023, do roku 2026 chýbajú podľa rady dodatočné opatrenia vo výške 2,9 % HDP.

Dodanie armádnej techniky

V roku 2024 deficit medziročne klesne najmä vplyvom predpokladaného ukončenia dočasných opatrení na kompenzáciu rastúcich cien energií uplatňovaných v roku 2023.

Nárast v roku 2025 súvisí s mimoriadnym negatívnym vplyvom pre dodanie armádnej techniky, následne v rokoch 2026 a 2027 predpokladá RRZ pokles deficitu vyjadreného v pomere na HDP vplyvom oživenia ekonomického vývoja a predpokladanej stabilizácie výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP.

V porovnaní s prognózou RRZ zo strednodobého fiškálneho výhľadu na roky 2023 až 2026 publikovanej v máji očakáva rada výraznejší nárast deficitu verejnej správy najmä pre nižšie prognózované výnosy daňových a odvodových príjmov naprieč celým horizontom prognózy.

Pokles daňových príjmov

V roku 2023 očakáva pokles daňových príjmov 0,2 % HDP, nasledujúce roky sa rozdiel bude prehlbovať až v roku 2026 dosiahne úroveň 1,6 % HDP. Najvýraznejší podiel na tom má podľa RRZ nižší príjem z daní z práce vplyvom nižšieho predpokladaného rastu mzdovej bázy, ako aj nižší príjem z DPH pre očakávané spomalenie rastu spotreby domácností.

Ku kontinuálnemu nárastu čistého dlhu k HDP prispieva podľa rady najmä vysoká úroveň deficitov, ktorá prevyšuje príspevok tempa rastu nominálneho HDP. Za predpokladu splnenia výdavkových limitov by čistý dlh rástol pomalšie. Zastaviť jeho rast by sa však podarilo až v roku 2026 na úrovni 54,6 % HDP.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie RRZ Rada pre rozpočtovú zodpovednosť