Nezodpovedanou otázkou v rozpočte je podľa NKÚ šetrenie na chode štátu. Vytvorenie nového ministerstva považujú za riziko

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Rozpočet, peniaze, Slovensko, eurá
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Tento článok pre vás načítala AI.

Štát počíta v budúcom roku s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií, zároveň však ráta s navýšením počtu zamestnancov verejnej správy o viac ako 12-tisíc a vytvorením nového ministerstva.

„Táto skutočnosť otvára otázku, ako chce vláda konsolidovať financie bez toho, aby výraznejšie úspory neboli naviazané na znižovanie prevádzkových nákladov štátu,“ konštatuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. Kontrolóri to považujú za jedno z rizík, ktoré v návrhu rozpočtu identifikovali.

Najnižšia požadovaná úroveň konsolidácie

K medziročnému poklesu schodku o pol percenta, čo je najnižšia požadovaná úroveň konsolidácie, majú primárne prispieť konsolidačné opatrenia súvisiace s príjmovou stránkou rozpočtu.

„Ide napríklad o dočasné zdanenie vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, či zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera,“ približuje konsolidačné kroky slovenskej vlády predseda národných kontrolórov. Na výdavkovej strane rozpočtu sa počíta s plošným viazaním výdavkov jednotlivých kapitol na úrovni 5 % osobných výdavkov a v budúcom roku sa nebudú valorizovať platy štátnych zamestnancov.

Predložený návrh rozpočtu podporuje ekonomický rast v roku 2024, a to aj na úkor vyššieho deficitu verejnej správy, ktorý sa blíži k 6 % HDP. Na príjmovej strane štátneho rozpočtu vláda počíta so sumou 22,7 miliardy eur a výdavky štátu sa dostanú nad sumu 30,3 miliardy eur.

Budúcoročný deficit 7,6 miliardy eur by mal byť o 0,5 % nižší, ako sa predpokladá jeho úroveň v závere roka 2023 so zhruba 8,3 miliardami eur. Rast deficitu verejnej správy sa prejaví v celkovom dlhu štátu, ktorý môže medziročne vzrásť z 57,8 % na 58,3 % HDP, a tak atakovať výšku až 76,6 miliardy eur.

Historicky najvyšší transfer

Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly pred vládou stojí tiež výzva, ako udržať súčasný sociálny systém a zároveň naplniť priority stanovené v programovom vyhlásení, pretože bezpochyby naráža na finančné možnosti štátu. V návrhu rozpočtu je zadefinovaný historicky najvyšší transfer pre Sociálnu poisťovňu, a to vo výške 1,6 miliardy eur, ktorý sa použije na rodičovský dôchodok a na valorizáciu dôchodkov.

„Tieto výdavky na jednej strane pomôžu vláde neznížiť životnú úroveň dôchodcov, ale zároveň sa týmto krokom výrazne limitujú iné významné sociálne programy súvisiace s cielenou podporou mladej generácie, rodín, ale aj ohodnotením pedagogických či sociálnych pracovníkov,“ konštatuje predseda NKÚ.

Národní kontrolóri zároveň v stanovisku upriamujú pozornosť na dlhodobé neriešenie modernizačného dlhu v rezortoch životného prostredia, dopravy či školstva. Pre zdravotníctvo sú navrhnuté výdavky na úrovni 8,9 miliardy eur, čo je približne 10-percentný nárast oproti aktuálnemu roku. Rast je z dvoch zdrojov, teda nárastu odvodov o 1 % z vymeriavacieho základu a stanovením pevného percenta platby za poistencov štátu.

Najväčšie investície

Najväčšie investície sú plánované v rezorte obrany. Úrad v minulosti identifikoval významné riziko spojené s nasadením taktických lietadiel F-16, za ktoré sa už zaplatilo 70 % ceny, a tiež s rekonštrukciou leteckej základne Sliač.

Rozhodnutia o oprave strategického letiska sa vykonali už v roku 2018, pričom stavebné bezpečnostné práce sú vo výraznom časovom sklze a výsledná suma rekonštrukcie sa môže niekoľkonásobne navýšiť. NKÚ preto v týchto dňoch vykonáva v tejto súvislosti prierezovú kontrolu a jej závery budú známe začiatkom roka 2024.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ľubomír Andrassy
Firmy a inštitúcie MO Ministerstvo obrany SRNKÚ Najvyšší kontrolný úradSociálna poisťovňaVláda SR