Róbert Fico: Najväčšou prednosťou Slovenska je mierna povaha ľudí

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Robert fico
Predseda strany Smer-SD a podpredseda NR SR Robert Fico počas rozhovoru pre agentúru SITA. Bratislava, 21. december 2011. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

Prečo by sa mali ľudia zúčastniť na blížiacich sa voľbách?

Chápem, že je veľká frustrácia a hnev spoločnosti, ale prinajmenšom by ľudia mali zvážiť či nie je dôležité, aby vláda, ktorá vznikne, bola reprezentatívna. Teda taká vláda, ktorá bude vybraná na základe slušnej účasti ľudí vo voľbách. Ľudia by mali zvážiť, či Slovensko potrebuje, alebo nepotrebuje v ďalšom období vládu, ktorá bude schopná reagovať na veci, o ktorých sa nám ani nesnívalo, že ich niekedy vláda bude musieť riešiť. Ako napríklad permanentný euroval, európske rozhodnutia, fiškálna únia. Toto sú všetko veci, kde by ľudia mali trochu dať nabok hnev a frustráciu a mali by si povedať, že Slovensko potrebuje vládu. Táto vláda musí byť normálne vybraná. Ak by som sa staval k politike ako Machiavelli cinicky, tak by som povedal, že ľudia nechoďte voliť, lebo nám vyhovuje nízka účasť. My máme veľmi disciplinovaný elektorát, ktorý zväčša do volieb prichádza. Ale nechceme, aby neustále klesal počet ľudí, ktorí prichádzajú k urnám, pretože ak to bolo niekedy takmer 85% a teraz to má byť menej ako 50%, to len svedčí o tom, že politická scéna na Slovensku je veľmi vyčerpaná a potrebuje radikálne rozhodnutia. Facky, ktoré dostala a zaslúžene slovenská politika v posledných rokoch, by mali politikov prebrať. Verím, že nová vláda nech už bude vyzerať akokoľvek, bude ponaučená nielen z posledných 18 mesiacov, ale bude ponaučená z 20 rokov fungovania samostatného štátu. Politická scéna by si mala urobiť inventúru. Mala by povedať, či vyhovuje volebný zákon, či to je v poriadku, či majú politické strany zostať anonymné vo vzťahu k voličom, keď nemáme volebné obvody a všetci sú na jednej kandidátke. Musíme sa porozprávať o financovaní strán, či je správne, aby strany, ktoré majú 3%, by mali dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu. Či je správne, aby bola hranica na vstup do parlamentu 5%. Potrebujeme naozaj v parlamente 8-9 politických subjektov? Z toho dve zložené z polobláznov? Toto sú otázky, ktoré sú veľmi veľmi akútne. A preto si myslím, že existuje veľa dôvodov na to, aby vláda bola reprezentatívna.

Prečo by ľudia mali voliť Smer-SD?

Nikto nie je neomylný. A opäť, keď si spätne preberám v hlave štvorročné vládnutie, tak si uvedomujem, že koľkým chybám sme sa mohli vyhnúť. Či už išlo o personálne nominácie, alebo o ľudské zlyhanie konkrétneho človeka v nejakom konkrétnom projekte. Je to dôležité, lebo keď to človek prizná a uvedomí, tak vie, že niektoré veci nesmie zopakovať, ak sa nám podarí byť súčasťou vlády. Ľudia sú ako keby pripravení na to, že pri ozdravovaní verejných financií to nebude jednoduché. Za to ale musíte ľuďom niečo dať. Už nemôže prísť vláda, ktorá bude rozhádaná, neprofesionálna, ministri sa budú učiť vo funkciách. Príde minister obrany, ktorý by mal automaticky sedieť v orgánoch NATO a komunikovať so svojimi kolegami a on povie, že sa ide učiť angličtinu. Takéto čosi už musí na Slovensku skončiť. Ľudia potrebujú slušný profesionálny politický výkon, ktorý bude založený na ľuďoch vyberaných inak ako to bolo v predchádzajúcich rokoch. My sa o to pokúsime. Preto ak by som mal povzbudzovať voličov Smeru povedal by som, že toto je naša ambícia v nie jednoduchých časoch, ktoré idú. Podať slušný profesionálny politický výkon a garantovať ľuďom, že štát zaberie, keď je to dôležité. Štát ukázal posledných 18 mesiacov, že ho nemal kto štartovať, pretože pravica ho ignorovala. Pravica nepovažuje štát za dobrý nástroj. My sme etatisti. My tvrdíme, že štát musí zaberať vtedy, keď je to nevyhnutné. Toto je hlavný dôvod pri všetkých tých chybách, ktoré sme urobili, prečo by Smer mal opäť získať slušnú podporu slovenskej verejnosti.

Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?

Miernu povaha ľudí, ktorí žijú na Slovensku z hľadiska sociálnej výdrže. Nechceli mi veriť kolegovia, premiéri a premiérky, keď som chodil na európsku radu, že na Slovensku je bežný dôchodok 280 €. Nechceli mi veriť, že vo firme človek zarába 450 €. Povedali mi, že to je nemožné z takého niečoho vyžiť. Práve schopnosť ľudí žiť z nízkych príjmov, postarať sa o svoje rodiny aj za cenu, že títo ľudia robia často v dvoch, troch zamestnaniach, to je prednosť Slovenska. Sme podstatne životaschopnejší ako sú Francúzi, Španieli, Portugalci. Máme pred nimi náskok. Keby takáto situácia padla Španielom, že majú žiť z 300 alebo 400 €, tak asi zapália krajinu, ale naši ľudia žijú a idú ďalej. Toto je naša prednosť. A preto aj keď prídu ťažké časy, tak podstatne jednoduchšie ťažké časy prežijú krajiny ako je Slovensko.

Čo je naopak najväčším problémom na Slovensku?

Je tu niekoľko tikajúcich bômb. Za najväčší problém považujem zdevastovanie školstva. Kvalita školstva je katastrofálna. Otázka čo s tým urobiť by si vyžadovala celospoločenský konsenzus. Čo urobiť so zbytočnými strednými školami? Čo urobiť so zbytočnými vysokými školami? Ako sa postaviť k súkromným školám, ktoré na jednej strane vyťahujú peniaze od štátu, vyťahujú peniaze od rodičov a neposkytujú takú kvalitu, akú by mali poskytovať? Vzdelanie je podcenené, venujeme mu veľmi málo pozornosti. A na toto Slovensko bude pykať v nasledujúcich rokoch, pretože už nám odišiel obuvnícky a textilný priemysel, lebo sme neboli konkurencieschopní. Postupne nám odišla strojárska výroba, keď v krajinách ako je Čína, India, hociktorá iná krajina, sú schopní takéto výrobky urobiť podstatne lacnejšie. … Máme na niekoľko rokov automobilový priemysel, v poriadku. Ale čo keď sa stane, že po niekoľkých rokoch odíde aj tento? Aký segment tu zostane? Pokiaľ tu nebudú ľudia vzdelaní, ktorí budú schopní prinášať pridanú hodnotu do svojho produktu, do nejakého výrobku, tak Slovensko bude mať vážne problémy.

Čo si myslíte, že je najväčší problém fungovania EÚ?

Keď to poviem na priamo, tak budem kvôli tomu kritizovaný. Ale poviem to na priamo, pretože je to pre mňa dosť typické. Keď je v komplikovaných prvkoch a zložkách príliš veľa voľnosti a demokracie, nemôže to fungovať. Prijímanie rozhodnutí v rámci európskej rady sa mi zdalo byť neuveriteľne komplikované. Hlásim sa k prísnejšej finančnej disciplíne. Hlásim sa k spoločnej fiškálnej politike. Hlásim sa k tomu, že krajiny, ktoré majú jednu spoločnú menu, nemôžu mať rozdielne hospodárske a finančné politiky. Ale musia mať nejaké spoločné pravidlá. Ak sa toto nenaučíme, ak nebudeme pružnejší v rozhodovaní, tak potom nech sa nečudujeme, že Brazília má 9% hospodársky rast a že Čína a ďalšie krajiny idú hore, len Európa sa dusí vo vlastnej šťave. Máme tu 550 miliónov obyvateľov v rámci EÚ. A my nie sme schopní takýto jeden obrovský trh využiť na to, aby tento trh ťahal spotrebu, aby bola spotreba ťahúňom hospodárskeho rastu. Je tu strašne veľa rozdielnych politík v rôznych oblastiach. Sme veľmi ťažkopádni. Musí dôjsť ak chceme prežiť v globálnej konkurencii k rozhodnutiam, ktoré do určitej miery urobia z EÚ efektívnejšiu organizáciu. Pod prebytkom demokracie a voľnosti rozumiem zlé manažérske riadenie EÚ.

Aké sú priority Smeru k Bruselu?

Sme proeurópsky orientovaná strana. Uvedomujeme si, že máme malý vplyv na európsku politiku, a že sme veľmi orientovaní na ekonomiky Nemecka a Francúzska. 90% exportu ide zo Slovenska do krajín EÚ. Takže chceme byť korektným solidárnym hráčom v rámci EÚ, ktorý si uvedomuje, že peniaze sa len neberú, ale že keď je ťažká doba musí prísť aj nejaká miera solidarity vo vzťahu k EÚ. Budeme určite viac tlačiť na efektívnejšie riadenie procesov v EÚ. Predsa nie je možné, ak sa príjme rozhodnutie na úrovni premiérov, že sa urobí dohoda o fiškálnej únii a nikto nevie ako tá dohoda bude vyzerať, kedy bude prijatá. Možno sa tri hodiny po vyjadrení politikov upokoja trhy a potom úradníci, ktorí sú majstri v tom ako všetko skomplikovať, to tak skomplikujú, že možno bude zmluva niekedy o sedem mesiacov, keď už bude situácia zase úplne niekde inde. Pružnosť v rozhodovaní EÚ, je pre nás priorita.

Ste za fiškálnu úniu?

Ak máme byť súčasťou eurozóny a chceme mať spoločnú EÚ, určite áno. Keby sme mali vlastnú národnú menu a žijeme si svoj vlastný finančný život, že máme vlastnú menovú politiku, máme národnú banku, ktorá bude mať menovú politiku, tak vtedy je iný pohľad na fiškálnu úniu. Ale keď sme spolu v eurozóne a chceme v tej eurozóne byť, musí dochádzať k zosúlaďovaniu finančných hospodárskych politík. Musia platiť aj prísnejšie pravidlá pri dodržiavaní určitých dohôd, ktoré boli prijaté.

Podporíte v parlamente zavedenie trvalého eurovalu?

Áno.

Daňové a odvodové zaťaženie. Treba ho ponechať na súčasnej úrovni, zvýšiť, znížiť?

Klameme ak niekto prichádza s nápadmi a návrhmi, znížiť dane, znížiť odvody. To jednoducho nejde. Situácia je tak napätá, že budeme veľmi radi a ja verím, že sa nám to podarí a je to veľmi dôležité, udržať odvody na tej istej úrovni. Ani sociálny systém, ani zdravotný systém si nemôže teraz dovoliť znižovanie odvodov. Plus je tu jedna vec, ktorá stojí za úvahu, ale nikto sa jej akosi nechce venovať, že peniaze, ktoré majú ľudia uložené do druhého piliera sú významne znehodnocované. Ľudia prichádzajú o peniaze. Ak je výnos v druhom pilieri na úrovni 1,7% a inflácia je 5%, tak asi sa niečo deje. Na to bude treba zareagovať. Som za dialóg a za dohody so všetkými. Pokiaľ ide o dane, náš názor poznáte. Solidarita silných so slabými musí prísť. Preto u fyzických osôb s príjmami nad 33 tisíc € ročne, u právnických osôb s daňovým základom vyšším ako 33 miliónov €, u bánk, je treba rátať s tým, že tu bude tlak na zvyšovanie daní. Ale pokiaľ ide o daň z príjmu fyzických osôb, ktoré majú nízke a priemerné príjmy, v žiadnom prípade nepôjdeme do zvyšovania. Rovnako nechceme zvyšovať DPH pre základné tovary, služby a pod. Avšak, ak niekto si chce kupovať luxusné výrobky, tak možno pri luxuse dôjde k dohode, že by sa DPH zvýšila. Ak niekto má tri tisíc € na oblek, tak nech zaplatí aj vyššiu DPH.

Ste za zrušenie minimálnej mzdy?

Nikdy. Minimálna mzda je veľmi dôležitá, pretože v opačnom prípade sa vytvára tlak, urobí sa nejaká atmosféra, že je málo pracovných miest a tlačí sa mzda dole. Naopak minimálna mzda musí mať pravidlá svojho rastu. Toto je jeden z dôležitých predpokladov pre politiku strany Smer.

Ste za zmenu financovania cirkví?

Je to dobrá téma na diskusiu, ale len vtedy, ak dôjde k dohode medzi štátom a cirkvami. Sú to citlivé veci. Treba si uvedomiť koľko ľudí sa hlási k cirkvám, keď si len zoberiem katolícku cirkev a evanjelickú cirkev ako dve cirkvi, ktoré sú dominantné. Treba si uvedomiť vplyv týchto cirkví v štáte, úlohu akú zohrali. Predsa oni nie sú iba na to, aby organizovali bohoslužby. Robia charitatívnu činnosť, vzdelávaciu činnosť, opatrovnícku činnosť. Sú významnou súčasťou štátu a spoločnosti. Preto s takouto zložkou sa dajú robiť len dohody, nič iné. Ak by vznikla dohoda, ktorá by vyhovovala obidvom stranám, tak som pripravený sa o tom baviť. Ale autoritatívne niečo nariaďovať, prideľovať, toto by som v prípade cirkví úplne vylúčil.

Nie sú predvolebné vyhlásenia politikov o zužovaní imunity veľmi pokrytecké?

Pri trestno-právnej imunite nejde o to, aby sme chránili politikov a poslancov pred páchaním trestných činov. To je ochrana konkrétneho poslanca, aby mohol slobodne vykonávať svoj mandát, a aby ten kto je pri moci, nemohol zneužívať moc na škandalizovanie a postih takéhoto poslanca, alebo politika. Naviac je už významne obmedzená, pretože trestno-právna imunita platí len na dobu výkonu mandátu. Akonáhle by niečo urobil politik, poslanec počas výkonu mandátu a NR SR by odoprela trestné stíhanie, automaticky trestné stíhanie začína prvým dňom ako skončí jeho mandát poslanca NR SR. Na tomto by som nič nemenil. Veľa sa hovorí o priestupkovej imunite. My si myslíme, že sú dôležitejšie veci v tomto štáte, ako je napríklad zdražovanie, pretože to je naozaj katastrofálne, alebo vysoká miera nezamestnanosti.

Je pre vás povolebná spolupráca s niektorou stranou úplne vylúčená?

My sme sa nikdy nevyjadrovali ani k prieskumu verejnej mienky. To je zásada Smeru. A rovnako sme nikdy nikoho nevylučovali z možnej povolebnej spolupráce, pretože potom by sme popierali podstatu demokracie. Ak tvrdíme, že každý kto má 5%, má právo sedieť v parlamente, tak keď má právo sedieť v parlamente, tak má právo sedieť aj vo vláde. Tu nie je nikto rovný a rovnejší. Preto nikoho nebudeme vylučovať. Ale samotný charakter politiky, samotný charakter toho, čo nás čaká v najbližšom období, postupne zužuje politické subjekty, ktoré môžu byť súčasťou vlády. Ja si naozaj neviem predstaviť, a to treba verejnosti asi vysvetľovať, že je pred nami trvalý euroval. Už vieme, že SaS je proti, SNS má s tým problém. Predpokladám, že keď sa dostane niektorý z tých politických polobláznov do parlamentu, tiež budú mať s tým vážny problém. A niekto nám tu stále tlčie do hlavy, že toto je výborný variant pre Slovensko, zostaviť širokú vládnu koalíciu proti Smeru. Všetci nech ich je 7, alebo 8 sa dajú dohromady, len nech to je viac ako má Smer. Pýtam sa, ako takáto vláda bude prijímať rozhodnutia? Veď ani nevedia, čo politickí poloblázni chcú. A ak ste zavesení na 7 , 8, 9 hlasov polobláznov a neviete, ako sa budú správať pri európskych témach, ako sa budú správať pri vnútorných témach, nemáte šancu prijať žiadne rozhodnutie. Slovensko dnes potrebuje vládu, ktorá je schopná prijímať rozhodnutia. Toto je dnes veľký problém slovenského politického systému. Bude to významnou mierou určovať aj zostavenie novej vlády. Našu alternatívu poznáte. Silná, stabilná, solidárna vláda zložená z dvoch politických subjektov. Proti tomu je alternatíva zlepenca, ktorý neustále presadzuje SDKÚ. Nie je to o tom, že je zlepenec, nech majú zlepenec, je to legitímne, ale katastrofa pre Slovensko. Verím, že ľudia definitívne pochopia, že to čo tu bolo 18 mesiacov pod vedením Ivety Radičovej, bolo to najhoršie, čo Slovensko mohlo postihnúť. A vidíme to aj na konkrétnych výsledkoch, ktoré prišli po 18 mesiacoch vládnutia tohto zlepenca.

Koľko plánujete minúť peňazí na volebnú kampaň?

My sme to už povedali. My sme si zobrali úver jeden milión € z banky, ktorý sme oficiálne priznali. A okrem toho Smer-SD za výsledok v roku 2010 dostal pomerne slušný objem finančných prostriedkov. Čiže kombinácia peňazí, ktoré sme dostali ako príspevok plus úver tvoria základ financovania našej volebnej kampane. Nie sme odkázaní, čo je veľmi dobré, na prijímanie sponzorských darov, pretože sponzorské dary vždy spôsobujú traumy a problémy.

Robert Fico vyštudoval právo. Zastupoval Slovensko ako agent v konaniach pre Európskym súdom pre ľudské práva. V roku 1987 vstúpil do Komunistickej strany Slovenska. Po novembri 1989 sa stal členom Strany demokratickej ľavice, za ktorú bol v roku 1992 zvolený za poslanca slovenského parlamentu. Od vtedy bol poslancom až do roku 2006, kedy sa stal predsedom vlády. Od roku 2010 je opäť poslancom NR SR. V roku 1999 Fico založil stranu Smer. V roku 2006 sa mu podarilo zintegrovať niekoľko menších ľavicových subjektov.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Robert Fico
Firmy a inštitúcie SMER-SD