BRATISLAVA 29. apríla (WBN/PR) – Výraz regulácie sa prierezovo niesol všetkými troma hlavnými tematickými okruhmi piateho sektorového stretnutia odborníkov pri okrúhlom stole. Rovnako ako predchádzajúce diskusie sa uskutočnilo ako súčasť prvej fázy projektu TTIP – Transatlantické partnerstvo v oblasti obchodu a investícií: Jedinečná príležitosť na rast firiem na Slovensku (?). Ide o projekt Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá ho realizuje v spolupráci s Veľvyslanectvom USA v Bratislave. Jeho cieľom je okrem informovania o aktuálnom stave rokovaní o pripravovanom obchodnom a investičnom partnerstve medzi EÚ a USA hovoriť o výhodách a nevýhodách spoločného transatlantického trhu, jeho dopade na slovenskú ekonomiku a podnikateľské prostredie, hlavných rizikách a možnostiach ich minimalizácie. Dohoda známa pod skratkou TTIP sa totiž považuje za jedinečnú príležitosť pre oboch partnerov rozšíriť obchodovanie a vlastný export v mnohých segmentoch.
Napríklad vo farmaceutickom priemysle, v ktorom na spoločnosti pôsobiace v USA a EÚ pripadajú dve tretiny celosvetového obratu a až tri štvrtiny všetkých investícií smerujúcich do výskumu a vývoja (deväť z desiatich najväčších farmaceutických spoločností je z euroatlantickej oblasti), môže TTIP vyvolať celý rad príležitostí s takmer celosvetovým dosahom. Ako povedal Pavol Adamkov, Market Access & Public Affairs Director zo spoločnosti Pfizer, očakáva sa najmä ďalšie zintenzívnenie výskumu a vývoja a zefektívnenie procesov spojených so vstupom nových liečiv na trh. „Práve v tejto oblasti môže TTIP posunúť súčasnú prax ďalej – napríklad prispieť k eliminácii zbytočných testov, spoločnej kontrole správnej výrobnej praxe či celkovej optimalizácii registračných procesov. To by najmä v EÚ mohlo zjednodušiť registračný proces a skrátiť uvedenie nového lieku na trh. V Európe trvá v priemere o šesť až osem mesiacov dlhšie ako v USA a je oveľa prísnejšie a reštrikčnejšie. Najmä pri liekoch prinášajúcich zásadnú zmenu v liečbe predovšetkým onkologických a iných špecifických ochorení to môže výrazne posunúť kvalitu zdravotnej starostlivosti a zvýšiť priemernú dĺžku zdravého života,“ uviedol P. Adamkov.
TTIP a duševné vlastníctvo
„Pod pojmom právo duševného vlastníctva sa skrýva obrovská škála práv, ktorá v praxi predstavuje obrovské množstvo potenciálnych problémov,“ uviedla druhú tému stretnutia Zuzana Adamová, konateľka spoločnosti INGENIUM Slovakia. Ako tri hlavné oblasti, ktoré by mohli byť agendou TTIP, uviedla vymožiteľnosť práva, spoluprácu s tretími krajinami a negociácie. „Najmä v oblasti autorského práva sú rozdiely medzi americkou a európskou legislatívou také výrazné a zásadné, že by vôbec nemala byť zahrnutá do rokovaní o TTIP. V Európe sa navyše intenzívne diskutuje o zásadnej zmene autorského práva, takže, ak by transatlantické partnerstvo pri kreovaní konečnej dohody vychádzalo zo súčasnej právnej úpravy, dnešný model by sa zakonzervoval, čo by zúžilo priestor na vznik novej úpravy lepšie zodpovedajúcej potrebám digitálneho prostredia,“ dodala Z. Adamová. V oblasti priemyselných práv je stupeň ochrany na oboch stranách rovnako ako pri autorských právach pomerne vysoký. Spoločnú reč by však obe strany podľa Z. Adamovej v rámci rokovaní o TTIP mali hľadať najmä v oblasti patentov, zemepisných označení výrobkov či know-how a obchodného tajomstva. Prínosom by mohol byť aj spoločný postup pri vypracúvaní rôznych ekonomických štúdií či pri spoločných kampaniach na zvyšovanie povedomia o práve duševného vlastníctva a jeho ochrane.
Mýty a fakty o ochrane investícií
Otázka urovnávania sporov medzi investorom a štátom (v angličtine známa pod skratkou ISDS) vyvolala v doterajšom priebehu rokovaní o TTIP dosiaľ najväčšie obavy (vedúce až k dočasnému prerušeniu rokovaní). Ako povedal Andrej Leontiev, partner z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c advokáti, spôsob riešenia takýchto sporov v tzv. investičnej arbitráži vníma verejnosť mimoriadne citlivo najmä v krajinách východnej Európy. Tieto krajiny sú totiž spolu s krajinami Latinskej Ameriky najčastejšie žalované investormi. Príčinou je, že v čase uzatvárania dosiaľ platných zmlúv o ochrane investícií bol viac chránený exportér investície a dohodnuté podmienky boli menej výhodné pre krajinu, ktorá investíciu získavala. „V súčasnej globálnej ére sa však situácia zmenila – USA sú dnes pripravené robiť v tomto smere kompromisy, pretože v posledných rokoch spoznali, aké to je byť aj prijímateľom investícií – najmä z Ázie. USA už chápu, že neobmedzená možnosť žalovať štát môže mať aj »tienisté« stránky,“ povedal A. Leontiev. ISDS podľa neho treba vnímať ako pridanú hodnotu obsahu rokovaní o TTIP. Keďže ide o dohodu medzi dvoma najväčšími ekonomikami na svete, obsah takéhoto opatrenia sa s veľkou pravdepodobnosťou postupne stane globálnym štandardom riešenia investičných sporov medzi investorom a štátom. „Dohoda o ochrane investícií a spoločné zadefinovanie postupu riešenia prípadných sporov by mali byť obsahom TTIP aj vzhľadom na rozdiely v kondícii a úrovni národného súdnictva v jednotlivých členských krajinách EÚ. K slabinám súčasnej praxe patrí aj rôznorodosť a nepredvídateľnosť rozhodnutí, nízka transparentnosť, nezávislosť a nestrannosť rozhodcovského konania, vysoké náklady pre štáty a zásah do legislatívnej suverenity,“ upresnil A. Leontiev. Podľa neho bude TTIP moderným spôsobom upravovať právo štátu na regulácie ekonomiky bez možnosti považovať tieto zásahy za porušenie práv investorov, poskytovať nástroje na zníženie rizika zneužívania systému investormi, zvýšenie transparentnosti rozhodcovského konania, lepšie riešenie zaujatosti rozhodcov, spoločnú interpretáciu pravidiel štátmi ešte pred ich interpretáciou rozhodcami či mechanizmus kontroly správnosti rozhodnutí rozhodcovských súdov.