Chránime medveďa či lesy, ale rómskym deťom sa kradne budúcnosť. Segregácia je problémom na Slovensku aj v Európe

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Foto: archívne, SITA/Amnesty International
Tento článok pre vás načítala AI.

Európsky parlament (EP) odsudzuje pretrvávajúcu segregáciu rómskych detí v špeciálnych školách. Ako ďalej EP konštatuje v prijatom uznesení, právo Európskej únie a medzinárodné právo diktujú, že všetky deti vrátane rómskych detí musia mať prístup k rovnakým a bezplatným možnostiam vzdelávania, čo však nie je prípad v celej EÚ.

Konania o porušení smernice o rasovej rovnosti voči Česku v roku 2014, voči Slovensku v roku 2015 a voči Maďarsku v roku 2016, ako aj postúpenie Slovenska na Súdny dvor EÚ v roku 2023 situáciu podľa europarlamentu nenapravilo.

Prerušenie marginalizácie

Európsky parlament z predmetných dôvodov vyzval členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o odstránenie systémovej diskriminácie.

Účasť rómskych detí na predškolskom vzdelávaní má pozitívny vplyv na ich rozvoj, zamestnanie a prístup k bývaniu, čím sa prerušuje cyklus marginalizácie. Členské štáty by mali systematicky monitorovať riziká predčasného ukončenia školskej dochádzky a poskytovať pedagogickú pomoc a poradenstvo,“ konštatuje EP.

Chybné politiky Slovenska

Podľa europoslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej najväčšie problémy rómskych osád spôsobil štát svojimi chybnými politikami a tie začínajú vo vzdelávaní.

Na Slovensku umiestňujeme rómske deti do špeciálnych škôl pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím. Na základných školách im vytvárame oddelené triedy. To, čo sa deje s rómskymi deťmi v slovenských školách nemá obdobu v EÚ,“ vyhlásila.

Dlhodobý proces

Podľa ďalšej slovenskej europoslankyne Moniky Beňovej je odstraňovanie segregácie rómskych detí postupný, dlhodobý proces, ktorého výsledkom má byť zníženie a neskôr úplné ukončenie akéhokoľvek priestorového oddeľovania, diskriminácie či stigmatizácie príslušníkov menšiny vo vzťahu k majoritnej populácii.

Zároveň je však veľmi náročné motivovať rodičov z majoritnej populácie, aby sa v prípade ich nesúhlasu, ich deti vzdelávali v prostredí, v ktorom to oni sami nechcú. Za dôležité preto považujem dobudovanie školskej infraštruktúry na takej úrovni, aby sme boli schopní zabezpečiť rovnocenný prístup ku vzdelávaniu pre úplne všetky deti, vrátane tých zo sociálne znevýhodneného prostredia,“ skonštatovala.

Spoločný boj

Europoslanec Peter Pollák v tejto súvislosti uviedol, že Európska únia viackrát ukázala, že sa dokáže zjednotiť a spoločne bojovať.

Chráni sa tu vlk, medveď, lesy či stromy, no rómskym deťom sa dlhé roky kradne ich budúcnosť. Na jednej strane vidíme humánnu Európu, ktorá prijíma rezolúcie voči cudzím krajinám za porušovanie práv žien, LGBTI, novinárskej slobody a na druhej strane vidíme v Európe členské krajiny, ktoré segregujú, vyčleňujú a odsudzujú rómske deti za farbu ich pleti, za ich etnicitu za ich chudobu,“ povedal Pollák.

Nevyužitý potenciál

Rómske deti v Európe sú podľa neho nevyužitým potenciálom, raz z nich môžu vyrásť odborníci, ktorí nám dnes chýbajú na pracovnom trhu, ktorí budú platiť dane.

Bez toho, aby sme eliminovali segregáciu to však nepôjde,“ dodal Pollák.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Lucia Ďuriš NicholsonováMonika BeňováPeter Pollák
Firmy a inštitúcie Európska úniaEurópsky parlamentSúdny dvor Európskej únie