Uplatnenie absolventov by mohlo ovplyvniť peniaze pre školu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Minister školstva, vedy, výskumu a športu Eugen Jurzyca číta deťom z cirkevnej základnej školy Narnia úryvky z knihy. Minister sa takto zapojil do projektu Čítanie otcov. Bratislava, 25. marec 2011. Foto: SITA/Nina Bednáriková

BRATISLAVA 24. septembra (WEBNOVINY) – Stredné aj vysoké školy by v budúcnosti mohli dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu podľa toho, do akej miery dokážu spoločnosti vrátiť túto investíciu prostredníctvom svojich absolventov.

Ministerstvo školstva pripravuje analýzu, ktorá má vyhodnotiť návratnosť a efektívnosť investície štátu do vzdelávania. V súčasnosti štát financuje školy podľa ich nákladov na študijné programy, po novom by to mohlo byť inak. „Ak sa ukáže, že nejaký študijný program je veľmi drahý pre štát a že dokonca jeho absolventi potom odchádzajú do zahraničia, tak to bude situácia, v ktorej by mal štát zvážiť, či nemá investovať menej do takéhoto programu,“ vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca.

Stredné aj vysoké školy by v budúcnosti mohli dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu podľa toho, do akej miery dokážu spoločnosti vrátiť túto investíciu prostredníctvom svojich absolventov. Ministerstvo školstva pripravuje analýzu, ktorá má vyhodnotiť návratnosť a efektívnosť investície štátu do vzdelávania. V súčasnosti štát financuje školy podľa ich nákladov na študijné programy, po novom by to mohlo byť inak. „Ak sa ukáže, že nejaký študijný program je veľmi drahý pre štát a že dokonca jeho absolventi potom odchádzajú do zahraničia, tak to bude situácia, v ktorej by mal štát zvážiť, či nemá investovať menej do takéhoto programu,“ vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Autor: Ján Lőrincz

Kozmonaut, ktorý robí kuchára by vyšiel draho

Rozhodujúcimi parametrami návratnosti by mali byť výška odvodov, ktoré absolventi pošlú do štátnej pokladnice či vynaložené náklady na ich vzdelanie zo strany štátu. „Nevadí nám, keď niekto vyštuduje právo, ide robiť manažéra aj keď neštudoval manažment, ale je to dobrý manažér a na odvodoch a daniach zaplatí z dôvodu, že veľmi veľa zarába, oveľa viac než priemerný absolvent práva, to podľa mňa nevadí,“ poznamenal Jurzyca.

Opačným prípadom sú absolventi, ktorí vyštudujú drahú vysokú školu, no buď sa nezamestnajú, alebo odídu pracovať do iného sektora s nižším príjmom. „Napríklad, keby sme mali vysokú školu kozmonautickú, tak bude neskutočne drahá, lebo študenti budú musieť trénovať lety do vesmíru. Ale ak by boli vyštudovaní kozmonauti zamestnaní napríklad ako kuchári, tak by odviedli štátu na odvodoch a daniach tak málo, že by nám vyšlo, že toto je mimoriadne extrémne stratový študijný program,“ vysvetlil Jurzyca.

Štúdium by malo odrážať potreby spoločnosti

Rezort ešte nevie, či bude merať efektívnosť investícií podľa fakúlt, katedier, skupiny odborov alebo študijných programov. Metodiku ako aj prvé výsledky však chce do konca volebného obdobia. „Budeme musieť podľa týchto oblastí alebo subjektov zbierať náklady na vzdelávanie a výnosy týchto investícií, potom zmeráme návratnosť,“ uviedol Jurzyca. Zníženie či škrtnutie dotácie by podľa neho hrozilo stratovým školám.

Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že je prirodzené, ak sa štát pozerá na návratnosť vynaložených peňazí, pretože štúdium by malo odrážať potreby spoločnosti. Náklady na študijný program dokážu školy vyčísliť už dnes. Vozár však upozorňuje na rizika takéhoto rozdeľovania peňazí. „V bankovníctve sú vysoké platy, no napríklad v prípade učiteľov sú platy nízke. Ale bál by som sa to postaviť tak, že učiteľov nepotrebujeme,“ povedal agentúre SITA Vozár.

Rozhodujúcimi parametrami návratnosti by mali byť výška odvodov, ktoré absolventi pošlú do štátnej pokladnice či vynaložené náklady na ich vzdelanie zo strany štátu. „Nevadí nám, keď niekto vyštuduje právo, ide robiť manažéra aj keď neštudoval manažment, ale je to dobrý manažér a na odvodoch a daniach zaplatí z dôvodu, že veľmi veľa zarába, oveľa viac než priemerný absolvent práva, to podľa mňa nevadí,“ poznamenal Jurzyca. Opačným prípadom sú absolventi, ktorí vyštudujú drahú vysokú školu, no buď sa nezamestnajú, alebo odídu pracovať do iného sektora s nižším príjmom. „Napríklad, keby sme mali vysokú školu kozmonautickú, tak bude neskutočne drahá, lebo študenti budú musieť trénovať lety do vesmíru. Ale ak by boli vyštudovaní kozmonauti zamestnaní napríklad ako kuchári, tak by odviedli štátu na odvodoch a daniach tak málo, že by nám vyšlo, že toto je mimoriadne extrémne stratový študijný program,“ vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Autor: Ján Lőrincz

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eugen JurzycaLibor Vozár