Allan Teger, 68-ročný Američan, zasvätil svoju kariéru štúdiu psychológie. Okrem pôsobenia na akademickej pôde poskytoval aj pomocnú ruku drogovo závislým. V 70. rokoch sa na pulty kníhkupectiev pomaly dostávali knihy o meditácii, mystike a zmenenom stave vedomia a tie si postupne našli cestu aj do Allanových učebných osnov. Téma, ktorá sa mu najviac usadila v myšlienkach, sa zaoberala viacnásobnými realitami. „Čítal som veľa kníh o zážitkoch pozmeneného vedomia a bol som si istý, že základným konceptom je pochopenie a prijatie faktu, že dve rôzne reality môžu existovať simultánne. Obidve môžu byť správne, hoci sú odlišné,“ uviedol Američan, ktorý sa v roku 1975 obrátil na fotografiu ako hlavné médium, ktorým chcel tento poznatok demonštrovať.
Foto: Allan Teger
Foto: Allan Teger
Foto: Allan Teger
Foto: Allan Teger
Foto: Allan Teger
„Premýšľal som o tvare a štruktúre vesmíru, ktorý sa neustále opakuje a zrazu mi v hlave skrsol obraz lyžiara, ktorý sa kĺže dolu ženským lonom. To bolo ono – vesmír opakujúci tvary – ľudské telo pripomínajúce pohoria. Dve reality, ktoré existujú súčasne a navzájom sa nevylučujú, pozmenené vnímanie,“ objasnil vznik svojho umeleckého projektu psychológ na dôchodku. V tom momente sa mu v mysli začali tvoriť celé série obrazov, ktoré čakali na realizáciu.
A tak svetlo sveta uzreli prvé fotografie. Rybár čakajúci na svoj úlovok pri dámskom pupku, rafťáci splavujúci divokú rieku na krivkách chrbta, westernová naháňačka na dámskom pozadí – to je len zopár príkladov série fotografií pod názvom Bodyscapes (slovo zložené z anglického landscape – krajina a body – telo). Allan v roku 1981 opustil akademickú pôdu a začal sa naplno venovať fotografii.
Ilúzie, ktoré ľuďom poskytuje, ho napĺňajú radosťou. „Nikdy som nepremýšľal o telách ako takých. Najviac ma zaujíma práve ten prerod, ktorý sa uskutoční v ľudskej mysli v momente, keď zistí, na čo sa vlastne pozerá, keď prijme aj druhú interpretáciu obrázku.“ Allan zároveň dodal, že od obdobia, kedy začal pracovať na svojom projekte až doteraz nastala veľká zmena i vo vnímaní nahoty. „Kedysi ľudia zhrozene odťahovali svoje deti od mojich fotografií. Teraz, keď obleteli svet a boli zahrnuté i v mnohých knihách, ľudia začínajú oceňovať, že hoci moje diela obsahujú nahotu, nie sú vulgárne,“ dodal 68- ročný umelec.
Pri fotografovaní nepoužíva žiadne triky ani počítačovú technológiu. Allan zostáva verný klasickým metódam a ešte stále sa vyhlasuje za amatérskeho fotografa. „Prvý fotoaparát som dostal, keď som mal 13, no nikdy som nechodil na žiadne kurzy. Som samouk a ešte stále sa učím,“ dodal Allan. Jeho zbierka obsahuje niekoľko desiatok fotografických sérií s titulmi ako „Zimné športy“, „Cestovanie“, „Deti“, „Tanečníci“ či „Konštrukcie“ a neustále sa rozrastá. Staršieho fotografa múza vôbec neopúšťa. „Umenie môže byť zábavné i seriózne zároveň,“ hovorí Allan Teger. Rovnako, ako jeho zmyselné fotografie.
www.bodyscapes.com