BRATISLAVA 25. októbra (WEBNOVINY) – Akútne myeloidné a lymfoblastové leukémie v detskom veku majú rastúcu tendenciu. Upozorňujú na to odborníci z Detskej fakultnej nemocnici s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave, kde v minulom roku diagnostikovali 50 nových prípadov leukémií – z toho 46 akútnych lymfoblastových a štyri akútne myeloidné.
Do konca septembra zistili desiatky nových prípadov
V tomto roku do konca septembra zistili ďalších 40 nových prípadov leukémií. „Leukémia je systémová choroba, ktorá vzniká malígnou transformáciou krvotvorných buniek s následne nekontrolovateľným rozmnožovaním malígneho klonu. Bunky infiltrujú kostnú dreň a ďalšie orgány, nahrádzajú a potláčajú fyziologickú krvotvorbu,“ povedala Halina Vargová, vedúca projektu zameraného na diagnostiku akútnych leukémií v detskom veku prietokovou cytometriou a následným sledovaním minimálnej reziduálnej, teda zostatkovej choroby.
Spomínaný projekt realizujú na Oddelení laboratórnej medicíny DFNsP v Bratislave. V rámci neho v tomto roku pracovníci oddelenia vyšetrili kostnú dreň, periférnu krv a mozgovomiechový mok, takzvaný likvor, u 851 detských pacientov z celého Slovenska.
„Akútne malígne ochorenie sme zistili u 40 pacientov, z nich sme 36 deťom diagnostikovali akútnu lymfoblastovú leukémiu a štyrom akútnu myeloidnú leukémiu. Pacientov sledujeme v časových intervaloch 15. a 33. deň od začiatku liečby podľa liečebného protokolu kontrolami kostnej drene. Malígne bunky a následne stanovenie minimálnej reziduálnej choroby stanovujeme monoklonálnymi protilátkami, ktoré sú značené fluorochrómami. Pri ich aplikácii používame osemfarebnú analýzu, čím dosiahneme presné stanovenie malignity (zhubnosti, pozn. SITA) u pacientov,“ vysvetlila ďalej Vargová.
Chorobu treba zachytiť v najkratšom čase
Aby liečba pacientov bola čo najúspešnejšia, je podľa lekárov potrebné leukémie zachytiť v čo najkratšom čase a správne ich diagnostikovať. Jednou z dôležitých diagnostík je takzvaná imunofenotypizácia.
„Touto metódou zisťujeme typy malígnych buniek, čím špecifikujeme ochorenie. Pre úspešnosť liečby je dôležité okrem stanovenia presnej a včasnej diagnózy aj sledovanie priebehu a účinnosti protileukemickej liečby. Ďalším dôležitým aspektom je stanovenie počtu zostatkových patologických buniek 15. deň od začiatku liečby. Na základe ich počtu zaraďujeme pacientov do jednotlivých rizikových skupín, nízkej, strednej a vysokej. Rovnako sledujeme dobu vzniku relapsu, teda návratu ochorenia, od začiatku liečby až po dobu jej ukončenia,“ dodala Vargová.
Informácie agentúre SITA poskytla hovorkyňa DFNsP Bratislava Dana Kamenická.