BRATISLAVA 2. novembra (WEBNOVINY) – Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dostalo k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti 385 pripomienok, z toho 130 zásadných.
Novelou zákona chce rezort od apríla budúceho roka zrušiť dvanásť príspevkov pre nezamestnaných a na ďalších osem príspevkov nemá byť právny nárok.
Evidovaní nezamestnaní už nemajú mať možnosť privyrobiť si na dohody a na úrady práce nemajú chodiť raz mesačne, ale podľa pokynov úradov práce.
Najviac zásadných pripomienok k legislatívnemu návrhu zaslali Národná rada občanov so zdravotným postihnutím a Organizácia muskulárnych dystrofikov.
Zmeny sa dotknú chránených dielní
Národná rada občanov so zdravotným postihnutím (NROZP) nesúhlasí so znížením maximálnej výšky príspevkov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
„Predkladateľom navrhnuté maximálne výšky príspevkov predstavujú zníženie súčasnej maximálnej výšky príspevkov o 50 až 55 % podľa regiónu, v ktorom sa poskytujú, čo považujeme za neprimerané zníženie podpory zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím,“ uvádzajú.
Nepozdáva sa im ani to, že sa má zmeniť charakter príspevku z obligatórneho na fakultatívny. „Poskytnutie či neposkytnutie príspevkov do určitej miery závisí od stanoviska komisie a Výboru pre otázky zamestnanosti, pričom pri ich rozhodovaní môže zohrať úlohu napríklad obmedzenie konkurencie,“ varuje rada.
Organizácia muskulárnych dystrofikov sa k pripomienkam NROZP pripojila. Okrem toho žiada rezort práce a sociálnych vecí, aby mohli evidovaní nezamestnaní pracovať ako osobní asistenti na základe dohody s príjmom do 143,4 eura mesačne. „Osobní asistenti nie sú v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľovi a určite sa na nich nevzťahujú podozrenia o zneužívaní možnosti vykonávať práce na dohodu,“ tvrdí organizácia.
Posudzovať budú podľa sily regiónov
Miesto troch komisií na posúdenie žiadostí o príspevky žiada zriadiť jedinú komisiu, ktorá bude vykonávať kompletné posudzovanie.
„Zásadne nesúhlasíme s tým, aby pre posudzovanie žiadostí o poskytnutie príspevkov na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím si úrad práce zriaďoval ďalšie dve komisie, pričom výsledkom ich činnosti a činnosti Výboru pre otázky zamestnanosti bude len nezáväzné odporúčanie alebo neodporúčanie príslušnému úradu práce poskytnúť alebo neposkytnúť žiadaný príspevok,“ odkazuje organizácia rezortu práce.
Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska má od apríla budúceho roka slúžiť len na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie najmenej dva mesiace. Zároveň sa má výška príspevku znížiť v závislosti od priemernej miery evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese, pričom sa má stanoviť maximálna výška príspevku.
Rovnakým spôsobom má klesnúť aj výška príspevku pre občana so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti. Na tieto príspevky pritom nemá byť právny nárok. O ich poskytnutí nezamestnanému má rozhodovať výbor pre otázky zamestnanosti a následne ich poskytnutie má schvaľovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Odborári majú výhrady
Na navrhovaný zákaz práce na dohodu pre evidovaných nezamestnaných podľa odborárov doplatia tí, ktorí si chceli príležitostne zlepšiť svoj príjem o malú čiastku.
„Je potrebné veľmi citlivo zvážiť, či vzhľadom na jestvujúci stav a podmienky trhu práce a sociálnu situáciu tejto skupiny občanov takýto úplný zákaz zárobkovej činnosti bude prínosom,“ uviedla Konfederácia odborových zväzov SR počas pripomienkového konania k návrhu novely zákona o službách zamestnanosti.
Ak bolo podľa odborárov cieľom novely zreálnenie počtu skutočne nezamestnaných s tým, že práca na základe dohody o vykonaní práce bude považovaná za zamestnanie, tak táto zmena prinesie len štatistické zníženie počtu nezamestnaných. Na druhej strane je však podľa odborárov otázne, akým spôsobom štát kontroluje plnenie podmienky výnimočnosti pri uzatváraní práce na dohody.
So zásadnou požiadavkou, aby sa pre nezamestnaných evidovaných na úradoch práce zachovala možnosť mať príjem z dohôd do 143,4 eura mesačne, prišiel splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák. „Vylúčenie uvedených osôb z právneho postavenia uchádzača o zamestnanie bude zakladať negatívne následky pri začleňovaní príslušníkov rómskych komunít na pracovný trh,“ uviedol k návrhu ministerstva práce, aby nezamestnaní pracujúci na dohody neboli v evidencii úradov práce.
Ako dodal, správnosť terajšej právnej úpravy bola potvrdená doterajšou aplikačnou praxou. „Uvedenú pripomienku predkladám v rámci svojej pôsobnosti a považujem ju za zásadnú,“ odkázal ministerstvu práce a sociálnych vecí Pollák, ktorý je súčasne poslancom za OĽaNO.
Ponechať pre evidovaných nezamestnaných možnosť pracovať na dohodu do určitej výšky mzdy alebo odmeny odporúča aj Inštitút pre výskum práce a rodiny. „Zabránením možnosti vykonávať takúto zárobkovú činnosť sa totiž môže generovať tak závislosť uchádzača o zamestnanie od dávok v hmotnej núdzi, ako aj nárast podielu nelegálnej práce,“ odkázal inštitút rezortu práce počas pripomienkového konania k novele zákona o službách zamestnanosti.
Upozorňuje na to, že ku koncu minulého roka na dohodu pracovala takmer pätina nezamestnaných evidovaných na úradoch práce. „Súbeh práce na dohodu a vedenie nezamestnaného v evidencii uchádzačov o zamestnanie mal svoje vysoké zastúpenie najmä v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti,“ tvrdí inštitút.
Nezamestnaní evidovaní na úradoch práce si od apríla budúceho roka na dohodu už zrejme neprivyrobia. Ministerstvo práce a sociálnych vecí totiž v novele zákona o službách zamestnanosti navrhuje zrušiť pre nezamestnaných možnosť mať príjem z dohody do 143,4 eura mesačne. „Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohôd mimo pracovného pomeru nemotivuje uchádzačov o zamestnanie hľadať si riadne platené zamestnanie na základe pracovného pomeru, ani zamestnávateľov vytvárať riadne pracovné miesta,“ upozorňuje ministerstvo.