Zvýšenie bankovej dane je hazardovaním so stabilitou sektora

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze, kurzy
Pohľad na kurzovú tabuľu. Hlasovanie Národnej rady SR zobralo euru predchádzajúce zisky. Spoločná európska mena počas dňa klesla z pondelňajších 1,3698 USD/EUR na 1,3565 USD/EUR, ale napokon zatvárala na 1,3637 USD/EUR. Očakáva sa, že v najbližšom čase sa euro spamätá a ďalej sa bude pohybovať v rozmedzí 1,3550 až 1,3700 USD/EUR. Foto: SITA/Jozef Jakubčo

BRATISLAVA 13. októbra (WEBNOVINY) – Navýšenie sadzby bankového odvodu na úrovni 0,4 %, ako to plánuje rezort financií, je podľa Slovenskej bankovej asociácie hazardovaním so stabilitou bankového sektora. „Odvod odčerpá každoročne z bankového sektora finančné prostriedky vo výške viac ako 100 mil. eur, ktoré banky potrebujú na posilnenie svojho kapitálu. O to viac, že v najbližšom období očakávame výrazné zhoršenie ekonomického prostredia, ako aj sprísnenie regulačných pravidiel,“ povedal výkonný riaditeľ bankovej asociácie Ladislav Unčovský.

Odvod zároveň podľa neho negatívne zasiahne aj konkurenčné prostredie. Dôvodom je skutočnosť, že odvod relatívne viac postihne menšie a stredné banky, ktoré v poslednom čase zahrávali významnú úlohu v posilnení konkurencie.

Ako ďalej uviedla asociácia, sadzba odvodu vo výške 0,4 % je 20-násobne vyššia ako v Nemecku, v krajine, ktorá sa podieľala priamo na záchrane svojho bankového sektora. Nielen sadzba, ale aj reálny dopad odvodu na bankový sektor bude na Slovensku podľa bankovej asociácie najvyšší z krajín eurozóny.

Kým vo Francúzsku podiel odvodu na bilančnej sume bankového sektora je 0,007 %, na Slovensku bude viac ako 25-násobne vyšší, teda 0,183 %. „Tieto údaje nemôžu nechať chladným ani regulátora, preto Slovenská banková asociácia bude sledovať vyjadrenia a aktivity Národnej banky Slovenska, ktorej jednou z hlavných činností je dbať na stabilitu v bankovom sektore,“ doplnil Unčovský.

Ako ešte koncom septembra uviedol analytik ING Bank Eduard Hagara, bankový odvod na Slovensku môže byť pri spomaľovaní ekonomického rastu kontraproduktívny. „Poplatok nie je nejako citlivý k pohybom hospodárskeho cyklu, čiže ten poplatok môže byť relatívne vysoký v časoch krízy, keď banky majú nižší zisk, keďže to nie je poplatok zo zisku, ale z korporátnych vkladov a teda môže pôsobiť skôr kontraproduktívne,“ povedal Hagara. Bankári pripravenej bankovej dani vyčítajú aj to, že nezasiahne bankový sektor rovnomerne. Pre niektoré banky to bude veľká záťaž, pre niektoré menšia.

Vláda v stredu schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií, ako aj návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu. Tzv. banková daň by mala byť na základe zákona zavedená od začiatku budúceho roka. Pôvodný návrh hovoril o tom, že sadzba odvodu by mala byť vo výške 0,2 % z vybraných pasív. Po rokovaní vlády Ivan Mikloš spresnil, že výška odvodu by mala byť napokon 0,4 %, čo by malo do rozpočtu priniesť dodatočných 40 mil. eur a celkový výnos s tejto dane by mal predstavovať 80 mil. eur.

Strana Smer pritom ešte v septembri navrhla sadzbu na úrovni 0,7 %, pričom dodatočný výnos z odvodu vyčíslila na 189 mil. eur. Vtedy ministerstvo financií, keď ešte presadzovalo sadzbu 0,2 %, uviedlo, že návrh Smeru nepodporuje, pričom táto výška sadzby by podľa nich možno krátkodobo priniesla viac peňazí do štátneho rozpočtu, ale zároveň by to narušilo konkurenčné a podnikateľské prostredie.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Eduard HagaraIvan Mikloš
Firmy a inštitúcie SBA Slovenská banková asociácia