2. svetová vojna - Zlomové udalosti

Sovietske jednotky v boji o Stalingrad - november 1942
Sovietske jednotky v boji o Stalingrad - november 1942 Zdroj: Wikipedia PD

Najväčší vojnový konflikt v histórií trval šesť rokov a jeden deň. Do vojnových operácií bolo zapojených vyše 50 štátov. Počas druhej svetovej vojny zahynulo viac ako 62 miliónov ľudí, z toho 40 miliónov tvoria civilné obete.

1939

1. septembra 1939 sa začína 2. svetová vojna nemeckou inváziou do Poľska, ktorú z juhu podporujú slovenské divízie. Medzičasom sa už viac ako dva roky bojuje v juhovýchodnej Ázii, kde 7. júla 1937 Japonsko napadlo Čínu.

3. septembra vyhlasujú Nemecku vojnu Francúzsko, Veľká Británia a Austrália, v ďalších dňoch aj Južná Afrika a Kanada. USA naopak vyhlasujú v konflikte neutralitu.

17. septembra 1939 v nadväznosti na dohodu o neútočení a dodatky o rozdelení Európy napadne Poľsko z východu aj Sovietsky zväz. 5. októbra je Poľsko porazené a jeho územie si Nemci a Sovieti rozdelia.

30. novembra 1939 Sovietsky zväz napadol Fínsko, Fíni sa mnohonásobnej presile úspešne bránili. Sovieti prišli o 200-tisíc vojakov, fínske straty boli na úrovni 25-tisíc. Zimnú vojnu ukončil podpis mierovej dohody 13. marca 1940. Fínsko prišlo o 11 percent územia, ale udržalo si nezávislosť. Prestíž Červenej armády značne utrpela a priebeh konfliktu presvedčil Hitlera v budúcom rozhodovaní o útoku na Sovietsky zväz.

1940

9. apríla 1940 – Nemci napadnú Dánsko a Nórsko. Do bojov o strategický prístav Narvik sa vojensky zapája aj Veľká Británia a Francúzsko. Po útoku Nemecka na Francúzsko sa spojenecké jednotky sťahujú a Nórsko je za dva mesiace porazené.

10. máj 1940 – Nemecko útočí na Holandsko, Belgicko, Luxembursko a Francúzsko. Britským premiérom sa stáva Winston Churchill. Postup nacistov sa neúspešne snaží zastaviť Francúzska armáda a Britský expedičný zbor.

14.júna 1940 – Nemci vstúpili do Paríža.

22. júna 1940 – predseda francúzskej vlády Maršál Petain podpisuje prímerie s Nemeckom v Compiègne.

13. augusta 1940 – sa začal hlavný letecký útok Luftwaffe na Britániu, odpor Britov sa však nepodarilo zlomiť a 15. septembra odkladá Hitler inváziu do Británie na neurčito.

September 1940 – Taliansko sa pokúša obsadiť Egypt, ktorý bol britským protektorátom. Vojská Commonwealthu však taliansku armádu rozprášili a do Afriky prichádzajú v marci 1941 nemecké divízie Maršála Rommela. Ich počiatočný postup sa však na osem mesiacov zastaví pri líbyjskej pevnosti Tobruk, bránenej austrálskymi vojakmi. Na jar 1941 sa zároveň vojakom Commonwealthu darí poraziť pronemecké sily v Iraku, Sýrii a Libanone a poraziť Talianov v Etiópii.

28. október 1940 – Taliansko neúspešne zaútočí na Grécko. Vzhľadom na tento fakt ako aj úspechy jednotiek Británie a Commonwealthu v Stredomorí sa Hitler obáva o dostupnosť ropných polí v Rumunsku, ktoré zásobujú Nemecko. Naplánuje preto inváziu na Balkán a zároveň spustí diplomatickú iniciatívu, na základe ktorej sa Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko stanú spojencami Nemecka. Počas apríla 1941 obsadia nemecké vojská Juhosláviu a Grécko.

1941

22. júl 1941 – Hitler spúšťa plán Barbarossa a tri milióny nemeckých vojakov vstupujú na územie Sovietskeho Zväzu. Sovietsky zväz sa z nemeckého spojenca mení na nepriateľa. Červená armáda nie je na útok pripravená a nemeckým jednotkám sa darí rýchlo postupovať. Za prvý mesiac je zabitých alebo zranených 850-tisíc jej príslušníkov a ďalší milión Nemci zajali. Zároveň prichádza o tisíce diel, tankov a lietadiel. Postup nemeckých vojsk sprevádza vyvražďovanie vojnových zajatcov aj civilného obyvateľstva hnané antižidovskými a antislovanskými doktrínami.

Nemecká armáda v Rusku
Nemecká armáda v Rusku. Zdroj: Bundesarchiv, CC-BY-SA 3.0

24. júla 1941 – Sovietska tajná služba začala na ohrozených územiach masovo vraždiť politických väzňov, ktorých zajali pri okupácii Poľska, Pobaltia a Bukoviny.

5. decembra 1941 – Wehrmacht dosahuje svoj vrchol pri postupe na východ –  dostáva sa až do vzdialenosti približne 35 km od Kremľa. Blesková vojna sa ale zastavuje. Nemci nie sú dostatočné pripravení na krutú ruskú zimu a majú aj problémy so zásobovaním.

6. december 1941 – Čerstvé jednotky Maršála Žukova zahajujú protiofenzívu a v priebehu mesiaca zatlačia nemecké línie približne 200 kilometrov na západ.

7. december 1941 – japonské letectvo zaútočilo na námornú základňu USA v Pearl Harbor a tým vtiahla dovtedy zdržanlivé Spojené štáty do svetového konfliktu. Dôvodom útoku bola snaha narušiť ropné embargo, ktoré na Japonsko uvalili USA kvôli expanzii v juhovýchodnej Ázii.

11. decembra 1941 vyhlasuje Spojeným štátom vojnu aj Nemecko.

1942

Od polovice roka 1942 začali britské a americké letectvo s útokmi na ciele v Nemeckej ríši.

23. augusta 1942 – začala sa bitka o Stalingrad, ktorá sa po piatich mesiacoch urputných bojov skončila porážkou nemeckej 6. armády, ktorej 90 000 príslušníkov upadlo do zajatia spolu s jej veliteľom maršálom Paulusom. Padol tak mýtus o nemeckej neporaziteľnosti.

Nemecká pechota v Stalingrade - október 1942
Nemecká pechota v Stalingrade – október 1942. Zdroj: Bundesarchiv, CC-BY-SA 3.0

1943

13. mája 1943 – Britské a americké jednotky prinútili ku kapitulácii nemecké a talianske armády v severnej Afrike, do zajatia padlo okolo 275-tisíc vojakov.

5. júla 1943 – sa Hitler neúspešne pokúsil o ofenzívu pri meste Kursk, ktorá sa stala najväčšou tankovou bitka 2. svetovej vojny, v ktorej sa stretlo viac ako 7-tisíc tankov. Toto bola zároveň posledná veľká obranná bitka Červenej armády. Odvtedy už len postupovala na západ.

1944

6. júla 1944 – D-Day. Briti, Američania a Kanaďania vylodením vo francúzskej Normandii začali spojenecké oslobodzovanie Európy.

22. júla 1944 – Sovieti spustili operáciu Bagration, ktorej výsledkom bol postupný kolaps nemeckej obrany v Bielorusku a na Ukrajine, dobytie východného Poľska pričom ich postup sa zastavil až začiatkom augusta na Visle

1. augusta 1944 vypuklo vo Varšave povstanie, ktoré ale nacisti potlačili, pričom si vyžiadalo životy 200-tisíc Poliakov.

25. augusta 1944 spojenci oslobodzujú Paríž.

29. augusta 1944 – vypuklo Slovenské národné povstanie.

Počas jesene 1944 sovietske vojská prelomili nemeckú obranu v Pobaltí, uzavreli prímerie s Rumunskom a Bulharskom. Oslobodili s významným podielom miestnych partizánov Juhosláviu. Nemci následne opustili Grécko.

16. decembra 1944 – sa nemecká armáda pokúša v Ardénach o zvrat na západnej fronte, pokus spojenci do polovice januára 1945 potlačili.

1945

V januári 1945 Sovieti oslobodili Varšavu a ďalšie mestá v južnom a západnom Poľsku

Vo februári padla nemecká snaha udržať Budapešť.

24. marca 1945 prekračujú spojenci Rýn a vstupujú do Nemecka

13. apríla dobyli sovietske vojská Viedeň

16. apríla 1945 sa začal útok na Berlín, 30. apríla spáchal Adolf Hitler samovraždu a 2. mája sa vzdali poslední obrancovia mesta.

Vojaci Červenej armády v Berlíne 2. máj 1945
Vojaci Červenej armády v Berlíne – 2. máj 1945. Zdroj: Bundesarchiv, CC-BY-SA 3.0

8. mája 1945 podpísalo Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu, čím sa skončila vojna v Európe.

Po tom ako japonská vláda odmietla kapituláciu, sa USA rozhodli použiť atómové bomby proti mestám Hirošima a Nagasaki 6. resp. 9. augusta 1945. O život prišlo viac ako 100 tisíc ich obyvateľov. 8. augusta vyhlásil vojnu Japponsku aj Sovietsky zväz a počas niekoľkých dní porazil japonskú armádu v Mandžusku.

15. augusta 1945 cisár Hirohito oznámil kapituláciu. Jej podpisom 2. septembra 1945 sa ukončila 2. svetová vojna.

Zdieľať Zdieľať na Facebooku Odoslať na WhatsApp Odoslať článok emailom