Po svete behá mnoho hlupákov, no väčšina z nich si to o sebe neprizná. Takmer každý sa považuje za inteligentného, preto je veľmi ťažké zistiť skutočnosť.
Vedecky potvrdené, nábožní ľudia sú menej inteligentní
Existujú však spoločné črty, ktoré ich nielen prezradia, ale navyše môžu spôsobiť mnoho komplikácií. A to ako im , tak aj vám. Preto by sme tieto znaky nemali prehliadať. Tu sú:
Hlúpi ľudia vinia ostatných za svoje vlastné chyby
Človek, ktorý nedokáže prevziať zodpovednosť za svoje skutky, vyžíva sa v sebaľútosti a za každých okolností zvaľuje vinu za svoje chyby na druhých, patrí určite medzi hlupákov. Takéto konanie je nápadné a neprofesionálne a takto sa múdri určite nesprávajú.
Chytrý človek sa snaží prevziať zodpovednosť za svoju chybu a naopak, berie ju ako niečo, čo ho posunie, možnosť poučiť sa a byť lepším. Travis Bradberry, autor bestselleru „Emotional Intelligence 2.0.“ preto radí: „Priznajte svoje čo i najmenšie chyby, pretože v okamihu ako začnete ukazovať prstom na druhých, ľudia vás začnú vidieť ako niekoho, kto nie je schopný niesť zodpovednosť za svoje chyby.“
Hlúpi ľudia musia mať vždy pravdu
Ak nastane konfliktná situácia, inteligentní ľudia majú väčšiu šancu vcítenia sa s inou osobou a pochopiť jej argumenty. Sú tiež schopní integrovať tieto argumenty do svojho vlastného myslenia a zodpovedajúcim spôsobom prehodnotiť svoje názory. Jasné znamenie inteligencie je schopnosť pozerať sa a pochopiť veci z iného uhla pohľadu a byť otvorený novým informáciám.
Hlúpi ľudia budú naopak aj naďalej argumentovať a neustúpia zo svojej pozície, bez ohľadu na akékoľvek platné argumenty, ktoré hovoria proti nim. To tiež znamená, že často nevedia odhadnúť, že jednajú s osobou kompetentnejšou ako sú oni.
Toto nadhodnotenie sa nazýva efekt Dunning-Kruger. Je to poznávacia zaujatosť, ktorá spôsobuje menej inteligentným ľuďom, že svoje schopnosti často preceňujú a zároveň podceňujú kompetencie druhých.
Spomínaný termín bol vytvorený v roku 1999 v publikácii Davida Dunninga a Justina Krugera. Psychológovia si všimli v predchádzajúcich štúdiách, že v oblastiach, ako je čítanie s porozumením, hranie šachu alebo riadenie auta, neznalosť viedla k väčšej dôvere vo svoje schopnosti, ako to bolo v prípade osôb, ktoré potrebné znalosti mali.
Hlúpi ľudia reagujú na konflikty agresiou a hnevom
To však neznamená, že inteligentní ľudia sa nedokážu hnevať. To určite nie. Ale hlúpe jedince reagujú na každú situáciu hnevom. Zvlášť, keď majú pocit, že ju nemajú pod kontrolou tak ako by chceli.
Štúdia z University of Michigan zistila, že existuje spojenie medzi agresívnym správaním a nižším IQ. Zúčastnilo sa jej 600 rodičov a detí. Vedci odhalili, že agresívne správanie sa prejavovalo viac u menej inteligentných jedincov. A nielen to. Práve spomínaná agresia mnohokrát brzdila intelektuálny vývoj dieťaťa.
Hlúpi ľudia si myslia, že sú lepší ako všetci ostatní
Inteligentní ľudia sa snažia motivovať a pomáhať druhým. Robia to preto, že sa neboja byť v tieni. Majú zdravú úroveň sebadôvery a sú dosť bystrí na to, aby vedeli presne posúdiť svoje vlastné kompetencie.
Hlúpi ľudia na druhej strane majú tendenciu iných ohovárať, aby vyzerali lepšie ako oni. Vyvyšujú sa nad všetkých ostatných a sú vždy pripravení súdiť.
V kanadskej štúdii, ktorú zverejnil „Psychological Science“, dvaja vedci z Brock University of Ontáriu zistili, že „ľudia s nízkymi IQ majú tendenciu byť homofóbni, rasistickí a mávajú tvrdé predsudky voči iným.“
Mnoho biológov navyše verí, že nášmu celkovému rozvoju oproti iným živočíšnym druhom pomohla najmä ľudská schopnosť spolupracovať.
Hlúpi ľudia ignorujú pocity a potreby iných
Inteligentný človek sa dokáže veľmi dobre vcítiť do myslenia druhých a pochopiť jeho potreby. To však neplatí pre menej inteligentných ľudí, ktorí myslia iba na seba a na svoje potreby i pocity.
Potvrdzuje to tiež štúdia vykonaná na Texas Tech Universite, ktorá tvrdí, že ľudia s vyšším IQ sú viac naklonení poskytnúť pomoc bez toho, aby očakávali niečo na oplátku. „Ľudia s vyššími kognitívnymi schopnosťami sú schopní lepšie porozumieť a napĺňať potreby druhých.“
Každý z nás sa občas správa sebecky. Je to úplne normálny jav. No mali by sme sa snažiť udržať rovnováhu medzi potrebou sledovať svoje vlastné ciele a potrebami iných ľudí.
www.independent.co.uk